Obec a jej história siahajú až do roku 1272. V chotári tejto dedinky boli objavené významné archeologické pamiatky, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry. V roku 1397 získala významné privilégiá a obchodovala s poľskou soľou. Obyvatelia na základe listín boli oslobodení od platenia mýta. Veličná bola aj župným mestom. V roku 1683 bolo mestečko vypálené a stratilo svoju župnú a mestskú moc. Existovali tu cechy obuvníkov, krajčírov, mäsiarov a čižmárov.
Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku, pričom objavuje prvý raz v listine z roku 1267. A. a znamenať bystrý tok, bystrú vodu, ale i pôvodu germánskeho a vychádzať z názvu limby.
Osídľovanie regiónu Orava začína niekedy v dobe kamennej. Nálezy v oblasti brehov Čiernej Oravy sú dokladom mladopaleolitického človeka. Archeologickými výskumami sa podarilo zmapovať a doložiť postupné osídľovanie regiónu v strednej a mladšej dobe bronzovej a v dobe železnej (Dolný Kubín, Medzihradné, Tupá a Ostrá skala, Veličná, Oravský podzámok, Ostražica, Istebné, Medzibrodie, atď). Osídlenie nebolo prerušené ani v dobe rímskej (Trniny) a neskôr i v období príchodu Slovanov na naše územie, ktorí sa v oblasti Oravy usadili na prelome 8. a 9. storočia p. n. l. na výšinných sídliskách Trniny nad Dolným Kubínom, Istebné - Hrádok, na hradnej vyvýšenine nad Oravským Podzámkom a v hradisku Ostrá skala nad Vyšným Kubínom.
Panovník Belo IV. Žilinu a Tepličku ako výmenu za Oravu s hradom. í ďalší písomný doklad, listina z roku 1267. Môžeme predpokladať, že už v polovici 13. ale samostatná Oravská stolica sa vyprofilovala až koncom 14. storočia.
Oravské panstvo postupne osídľovalo región v okolí riečnych tokov a obchodných ciest, neskôr aj neosídlené časti hornej Oravy. Počas celého dejinného vývoja Oravy sa postupne formovali a vznikali osady na domácom zvykovom práve (Veličná, Revišné, Istebné,..), na nemeckom práve (Žaškov, Párnica, Trstená,...), predovšetkým však na práve valašskom (Medzibrodie, Bziny, Ústie, Pucov, Chlebnice, Oravský Biely Potok, Námestovo, Zubrohlava, Habovka, Suchá Hora,...), ktoré koncom 16. storočia prerástlo na doosídľovanie lokalít na práve kopaničiarskom (Rabčice, Zákamenné, Veselé, Sihelné, Mútne, Novoť).
V 19. je Liptov jedným z najkrajších a turistami najvyhľadávanejších regiónov cestovného ruchu na Slovensku. najmä pre zimné športy. Lyžiarske strediská ponúkajú lyžiarom skvelé podmienky na zjazdové i bežecké lyžovanie. Milovníkom skialpinizmu sú známe dve doliny - Žiarska a Demänovská. poľovníctvo či rybárstvo. a Ružomberok. minerálnych prameňov, ich liečivé účinky sú využívané v kúpeľoch Lúčky, Korytnica a Ľubochňa. zoznámiť s liptovským folklórom, s ľudovými remeslami, ale aj s chovom huculských koní, čo je raritou tohto múzea. a kultúrneho dedičstva UNESCO. a Prosiecka dolina v Chočských vrchoch, ktoré sú považované za jedny z najkrajších na Slovensku. krasová tiesňava hlboko zarezaná vo vápencoch a dolomitoch, ktorej skalné steny presahujú aj 100 m výšku. ňou potok Kvačianka s početnými menšími vodopádmi. drevený vodný mlyn Dolný Brunčiakovský mlyn). kaňonovitá Prosiecka dolina, široká len niekoľko metrov. a rozsiahlemu Demänovskému krasu a lyžiarskym terénom s európskym štandardom kvality. Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa mieru. turistických a lyžiarskych stredísk na Slovensku - Jasná. od obce Oravská Polhora. prechodom do Poľska. V okolí Slanej vody sa nachádzajú minerálne pramene: hlavne jódo - bromové vody. niekdajších kúpeľov. plodov: čučoriedky, maliny, černice, brusnice, kyslice a hádam všetky druhy húb. túry. vrchom Beskýd. prechádza poľsko-slovenská hranica a považuje sa za najsevernejší bod Slovenska. vrcholy Glowniak, Kepa a Sokolica. Babia hora je hranicou aj medzi dvoma rozvodiami. strany odvodňuje rieka Visla, ktorá patrí do úmoria Baltského mora. partie a karpatského flyšu, čo je zmes pieskovca a ílovca. a rašelínisk, ktoré sú charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd. podloží. Na poľskej strane sa nachádzajú početné menšie plieska (po poľsky stawky). zanechala na vrchole množstvo dominantných výčnelkov v podobe menších skalných stien a previsov. eróznej činnosti vody sú depresie na úpätí a pieskovcová jaskyňa v Babej hore.
Kostoly vo Veličnej a Istebnom
Rímskokatolícky kostol Sv. Michala archanjela bol pôvodne gotický. Vypálením v roku 1683 bol znovu postavený. Trojloďový priestor s renesančnou vežou je obohnaný dookola kamenným múrom. V interiéri sa nachádzajú: barokový oltár, empora a kazateľnica, 2 bočné oltáre, 5 olejomalieb, 3 drevené plastiky, 12 svietnikov, dvere s kovaním a zámkom zo 17. storočia.
V strede námestia je vybudovaný toleračný evanjelický kostol z roku 1785. Kostol bol upravovaný v roku 1865 a rozšírený štvorhrannou vežou. Obraz na hlavnom oltári je dielom Petra Bohúňa z 19. storočia. Svietniky sú z 18. storočia.
Od 1.7.2023 je farárom farnosti PaedDr. ThLic. Ján Dulin, narodený 15.07.1976 v Prešove, vysvätený za kňaza 16.06.2001 v Košiciach. Posledné pôsobenie bolo vo farnosti Narodenia sv. Kostol: sv. Martina z Tours (r. Miestna kaplánka: r. Farnosť založená: r. Harhaj (228 rím. kat.) - kostol sv. Nemcovce (192 rím. Porúbka (102 rím. Kochanovce (104 rím. Olšavce (65 rím. Do 18. st. patrila pod farnosť Korivnica. V r. 1788 jágersky biskup Karol Esterházy zriadil kaplánku v Hankovciach, kde pre potreby kňazov prenajal roľnícky dom. V r.1859 košický biskup Ignác Fábry zriadil farnosť Hankovce. Z farnosti Koprivnica pričlenil filiálky Harhaj, Oľšavce a Kochanovce a z farnosti Kurima filiálky Nemcovce a Porúbka. Hankovce - bol tu prvý kostol čisto z dreva z r. 1698 zasvätený sv. Mikulášovi. Po čase začal upadať. Po roku 1800 už ho veriaci nemohli používať. Preto postavili nový, ktorý bol dokončený v r. 1836, ale posvätený v r. 1835. Je zasvätený sv. Martinovi, jeho socha bola vymenená v r. 1948 za obraz. Kostol je v barok klasicistickom štýle, 1 ľod. Na boku je obraz P. Márie z r. 1879, ktorý sa tam nachádza doteraz. Sporadické opravy sa konali v r. Harhaj - bol tu najprv drevený kostolík zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej z r. 1682. V r. 1891 zanikol. V r. 1992 bol postavený nový, ktorý bol konsekrovaný 16.5.1992 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom a zasvätený sv. Nemcovce- je tu kostol zasvätený Sedembolestnej P. Márie, dostavaný v r. 1976. Zo stavbou veriaci začali v r. 1968. Najnovšia oprava bola vykonaná v r. Porúbka - tam sa nachádza Dom nádeje, ktorý požívame aj na bohoslužobné účely, teda slúžia sa tam sv.
Na severnom múre sú pri vchode osadené dva náhrobné kamene.Krypta je v suteréne kostola. Pôvodne bola len pod hlavným oltárom, ale v r. 1754 ju rozšírili. Vchod do nej bol z miesta, kde bola neskôr vytvorená bočná krypta, v ktorej sú dnes uložené pozostatky štyroch obetí Prešovského krvavého súdu. Krypta dnes nie je prístupná. Nachádzajú sa v nej pozostatky 17 jezuitov, ktorí pôsobili v Prešove, a ich superiora.
V r. 1691 začal jágerský kanonik a archidiakon Peter Miklóši s vizitáciami. V tej dobe patrili Porúbka a Nemcovce (bez kostolov) pod farskú obec Kučína Hankovce s dreveným kostolíkom sv. Mikuláša) spravoval na spôsob farára plebán z Kurimy. Oľšavce mali v tom čase drevený kostol sv. Martina a boli filiálnou obcou Koprivnice, kde učinkoval luteránsky predikant Ján Luzc. (P.Sedlák: Kresťanstvo na zemí Košického arcibiskupstva od počiatkov do r. 1804, Prešov 2004, str.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Prvá zmienka o Kraľovanoch | 1363 |
| Postavenie prvej evanjelickej školy v Kraľovanoch | 1810 |
| Posviacka kostola v Kraľovanoch | 19. október 1913 |
| Vytvorenie samostatného cirkevného zboru v Kraľovanoch | 1. |
| Požiar v kostole v Kraľovanoch | 12. |
Najstarší zachovaný údaj o už jestvujúcej osade Kraľovany pochádza z druhej polovice 14. storočia (konkrétne z roku 1363). V tejto listine sa spomína obchodná cesta vedúca zo Sučian cez Kraľovany do Ružomberka. Ešte začiatkom 14. storočia bola jedinou farou na Orave fara na Oravskom hrade. Do r. 1370 sa však postupne organizovali farnosti vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Dubovej v terajšom Poľsku. V roku 1580 ich už bolo už sedem, a to plus Žaškov a Zábrež.
Za čias Thurzovcov, majiteľov Oravského hradu, došlo na Orave aj k rozšíreniu reformácie. Juraj bol v rokoch 1609-1616 uhorským palatínom (ktorý je po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou mocou). Hneď po roku pôsobenia sa stal kľúčovou postavou prvej zákonodarnej synody evanjelickej cirkvi konajúcej sa v Žiline, ktorá priniesla organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi na území Slovenska. Práve vďaka nej sa evanjelická cirkev úplne osamostatnila od cirkvi katolíckej. Cirkevné zbory z Oravy, Liptova a Trenčianskej stolice sa stali súčasťou Bytčianskej evanjelickej superitendencie, na čele ktorej bol Eliáš Láni. Hneď rok na to vykonal na Orave prvú kanonickú vizitáciu. Kraľovany patrili pod veličniansky cirkevný zbor, a to spolu s: Veľkou Vsou (Veličnou), Porubou, Zábrežom, Zázrivou, Párnicou, Istebným, Zahrabovom, Revišným, Gäcelom a Veľkým a Malým Bystercom.
Cirkev v druhej polovici 17. Oravský župan gróf Mikuláš Draškovič prikázal dňa 2. júna 1672, na priamy rozkaz kráľa Leopolda I., vrátiť katolíkom všetky cirkevné majetky. Na Orave bolo preto evanjelikom odňatých všetkých 10 kostolov. Z Poľska prenikali na územie Oravy krakovskí jezuiti, ktorí celú jej severnú časť často násilím úplne rekatolizovali. Po Šopronskom sneme, v roku 1681, si na základe artikúl (zákonných článkov) dolnooravskí evanjelici postavili kostol v Istebnom. Tento snem zvolal Leopold I. Keď dva roky na to vyhorela celá Veličná, prenieslo sa sídlo Oravskej župy (administratívne centrum) do Dolného Kubína. V Istebnom začal presne 4. júna 1688 pôsobiť prvý kňaz novovytvoreného artikulárneho zboru Štefan Clementis. K tomu zboru sa prčlenil aj veličniansky zbor so svojimi filiami (teda aj Kraľovany). Kňaz slúžil až do roku 1709. V Istebnom mohli deti navštevovať aj cirkevnú školu.
Mapa Oravskej župy
V roku 1763 bola v Kraľovanoch postavená zvonica. 19. V roku 1810 si v Kraľovanoch postavili prvú evanjelickú školu. Bola to drevená budova postavená na mieste, kde v súčasnosti stojí kostol. V čase od Všech svätých až do Juraja učil deti písať, čítať a cirkevné dejiny remeselnícky majster Sondermacher. Do zvonice bol v roku 1815 zakúpený druhý zvon s nápisom „Fudit S, Palisch, Cremnitz“. Keď o 22 rokov neskôr (1837) zničil evanjelickú školu požiar, postavili si evanjelici novú. Krátku dobu v nej vyučoval aj Leopold Bruck, potom však odišiel do Dolného Kubína pracovať ako správca pozemkovej knihy. Škola predstavovala aj miesto služieb Božích. Tie každú nedeľu vykonával učiteľ podľa predpísaného poriadku. Kázeň čítal z postily (zbierka básní). V nedeľu po Novom roku, v nedeľu po Veľkej noci a v nedeľu po sv. Štefanovi vykonával služby Božie evanjelický farár z Istebného.
V roku 1871 vykonal v Kraľovanoch kanonickú vizitáciu biskup Dr. Ľudovít Geduly. V tejto vizitácii je zaznačené: „sviatosť dňa nedeľného rušená býva pltnicou a kupeckýcmi záležitosťami“. Takto evanjelická škola fungovala až do roku 1876, kedy bola vyhlásená za štátnu. Na pozemku, ktorý obci predal Leo Freier, si evanjelici v roku 1909 postavili novú školu. Táto nová školská budova mala dve učebne, jeden kabinet a dva učiteľské byty.
Biskup Henryk Geduly vykonal dňa 29. júna 1912 kanonickú vizitáciu v Istebnom. Ako bolo napísané do zápisnice, v tom čase mal cirkevných zbor 1 760 duší: Istebné - 371, Párnica - 985, Kraľovany - 278, Zázrivá - 88, Gäcel - 38. O Kraľovanoch sa napísalo: „V Kraľovanoch majú štátnu školu, v ktorej sa odbavujú trikrát služby Božie s prislúžením Večere Pánovej - inak odbavuje učiteľ. V Kraľovanoch majú zvonicu s dvoma zvonami.
V tom samom roku si evanjelici v Kraľovanoch, na mieste prvej evanjelickej školy, začali stavať kostol. Vybudovali ho v priebehu takmer dvoch rokov z kvádrov vyrobených firmou Koubelka v Kraľovanoch-Rieke. Slávnostne posvätený bol 19. októbra 1913 (v 22. nedeľu po sv. Len o mesiac skôr (konkrétne 23. 9. 1913) sa v Istebnom rozhodovalo o výstavbe fary. V tom čase tam slúžil farár a konsenior Ján Miloslav Hroboň. Evanjelici z Kraľovian sa však na výstavbe odmietli finančne podieľať. Spoločne s Párnicou sa tak rozhodli, že konvent v Istebnom opustia. Dôvodom na odtrhnutie sa od matkocirkvi bola aj veľká vzdialenosť Kraľovian od Istebného. K odtrhnutiu sa došlo až na konvente dňa 19.
O dva roky neskôr, za účinkovania Júliusa Jamnického, bol do veže kraľovanského kostola zakúpený nový zvon, ktorý má nápis: „Evanj. a. v. dcérocirkev Kraľovany - 1923 - Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľudom dobrej vôle“. Druhý zvon bol dokúpený až v roku 1970 s nápisom: „F.
Začiatkom roka 1945 poškodila veľkú časť krytiny a chrámové zariadenie vojna a živelná pohroma. Napriek tomu bol už v tom istom roku opravený do súčasnej podoby. O desať rokov neskôr (1955), za farára Jána Demku, bola pristavená zborová sieň aj sakrestia. Pri 50. výročí prvej posviacky bol kostol nanovo vymaľovaný. Takto obnovený chrám posvätil brat senior Juraj Lukáč.
Počas pôsobenia farára Milana Nosála sa v chráme taktiež previedli viaceré opravy a úpravy a pri 80. výročí posvätenia sa pristúpilo ku generálnej oprave - nové elektrické kúrenie, nové lavice, maľba vnútorných priestorov, atď. Tieto práce boli dotované darom zo Svetového luteránskeho zväzu, vo výške 200 000 Kčs.
Dňa 6. mája 2000 sa dištriktuálne presbyterstvo Východného dištriktu zaoberalo žiadosťou dcérocirkvi Kraľovany o vytvorenie samostatného cirkevného zboru. Túto žiadosť schválilo a už o dva mesiace neskôr (presne 1. Funkcionári a presbyteri boli zvolení na zborovom konvente, ktorý sa konal 13. augusta toho roku. Zborovým dozorcom sa stal Bohuslav Kušnierik, zborovým poddozorcom Ján Had a kurátorom bol Dušan Had. Za pokladníčku zvolili Vilmu Mancelovú, účtovníčkou sa stala Alena Pešlová a predsedom Zborového hospodárskeho výboru Jozef Kraľovanský. Ing. Elena Babušiaková bola zapisovateľkou a Elena Vojčáková kostolníčkou. Za presbyterov boli zvolení: Viera Hadová, Jozef Kubinda, Eva Kubindová, Ing. Katarína Okoličániová, Vladimír Pĺžik, Dana Ševčíková a Anna Tatárová.
Do 30. júna pôsobil v cirkevnom zbore Párnica s dcérocirkvou Kraľovany farár Pavel Černaj. Odišiel do Dolného Sŕnia v Považskom senioráte. Celý júl a prvú polovicu augusta bol cirkevný zbor v Kraľovanoch administrovaný Bedrichom Ďurišom, konseniorom a farárom v Istebnom. Od 15. augusta začala v zbore pôsobiť nám. farárka Mária Kováčová.
Pri 95. výročí posvätenia kostola (r. Deň 12. jún 2011 sa mnohým občanom vryl do pamäte. V tento deň vznikol v kostole požiar, počas ktorého zhorel hrací stôl organu a zadymením a vysokou teplotou bol poškodený takmer celý kostol. Pri rekonštrukcii musel byť opravený organ, časť stropného zateplenia a interné nátery. Počas tejto rekonštrukcie sa zrekonštruovala aj sakrestia. Na pamiatku tohto dňa bol v cirkevnom zbore vyhlásený Deň pokánia, aby sa veriaci kajali pred Hospodinom, a to vždy v nedeľu po 12.
Pri 100. výročí posvätenia chrámu bola prekrytá strecha na fare, rozšírený farský byt a vybudované prístrešky nad vchodmi do kostola a sakrestie. Cirkevný zbor v Kraľovanoch má v súčasnosti 271 členov (k 1. 5. 2025). Patrí tak medzi menšie cirkevné zbory Liptovsko-oravského seniorátu. Služby Božie sa konajú každú v nedeľu o 8.30 hod. v chráme Božom v Kraľovanoch a v Ľubochni vždy párnu nedeľu na 2. Prisluhovanie sviatosti Večere Pánovej býva každoročne: 1. februárovú nedeľu, 4. pôstnu nedeľu, na Zelený štvrtok, počas konfirmačnej slávnosti, na Deň pokánia, Kajúcu nedeľu, 1. októbrovú nedeľu, 3. adventnú a 4.
Prezentácia o apoštoláte Panny Márie sa uskutočnila v nedeľu 13.2.2022 počas oznamov vo sv. omšiach najskôr o 8.15 v Istebnom následne o 9:00 a 10.00 v kostole vo Veličnej. Sr. Gemma pútavým a výstižným prejavom o diele Panny Márie si hneď po skončení sv. Samotná prezentácia sa uskutočnila o 14.00, na ktorej sa zúčastnilo menej ľudí, vrátane pána farára. Prezentáciu viedla obohacujúcim spôsobom sestra Gemma spolu s Barborkou Koreňovou, členkou ZZM, ktorá sa podelila so svedectvami. Každá minúta zo stretnutia bola využitá, aby sa mohli všetci dozvedieť históriu zjavenia Panny Márie sr. Kataríne, Združenia Zázračnej medaily a pravidlá Podomovej návštevy Panny Márie. Keď mám povedať svoj subjektívny názor ako farníčka Veličnej, som príjemne prekvapená z doterajšieho záujmu farníkov o Pannu Máriu, že aj po neabsolvovaní poobedňajšej prezentácii boli ľudia ochotní s dôverou Pannu Máriu prijímať do svojich domácností. Verím, že sa Panna Mária postará aj o postupný nárast záujemcov v blízkej budúcnosti. Zároveň vidím už teraz požehnanie diela aj cez správcu farnosti Veličná dp. Mareka Biela, ktorý tento projekt podporil a veľmi tým pomohol svojim farníkom.