História farnosti Veľké Kostoľany

Obec Veľké Kostoľany, situovaná v okrese Piešťany, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Táto moderná a prosperujúca obec s počtom obyvateľov viac ako 2650, má vybudovaný moderný dom kultúry, zdravotné stredisko, základnú školu, materskú školu, základnú umeleckú školu so zameraním na hudbu, lekáreň, poštu a iné pre občanov dôležité služby a prevádzky.

Obec leží v údolí potoka Výtok na pravobrežnej terase Dudváhu na styku severozápadného okraja Trnavskej sprašovej pahorkatiny s nivou Dudváhu a Váhu. Nadmorská výška obce je 167 m n. m.

Významnou pamiatkou v obci je kostol sv. Víta (z konca 12. stor.), v minulosti viackrát prestavovaný. V obci sa nachádzajú aj kaplnky v chotári obce z 19. storočia a drobné sakrálne pamiatky - prícestné kríže - pochádzajúce z 19. storočia.

V obci sa narodili Juraj Polykarp - arcibiskup a pronotár kráľa Mateja Korvína, spisovatelia Jozef Pavlovič a Jozef Mihalkovič a významný slovenský maliar Cyprián Majerník (1909 - 1945).

Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohosp. a remeslami (mlynári, tkáči, čižmári, mäsiari), v obci bol panský pivovar a rybník. Dnes v obci sídlia súkromné firmy a obchody, školy (materská, základná i základná umelecká), služby a prevádzky pre občanov. Od r. 1995 vychádzajú noviny - Kostolianske pohľady.

Okrem kultúrneho diania v obci, žijú jej obyvatelia aj športovým životom (futbal, tenis, motokros). V obci i v súčasnosti pokračuje individuálna bytová výstavba.

Pôvod a názov obce

Názov obce VEĽKÉ KOSTOĽANY (Nagy Kostolán) sa spomína na „Darovacej listine kráľa Ondreja II. z roku 1209“, v ktorej obec Veľké Kostoľany s obcami: „Czeklecz“ a „Iván Eberhard“ daruje grófovi Sebusovi (Comes Sebus). Kostoliansky rodák Dr. Pavel Jedlička vo svojej knihe „Pamäti malokarpatské“ z r. 1891 spomína, že pôvodný názov Veľkých Kostolian bol Sent Vít.

S týmto pomenovaním sa stretávame aj v ďalšej darovacej listine kráľa Žigmunda z roku 1388 a 1398, kedy mestečko „Zenthwith“ daruje dvom bratom grófa Stibora a jedná sa o Veľké Kostoľany, pretože tu sa nachádza jediný kostol na širokom okolí a je zasvätený sv. Vítovi, v maďarskom znení Szent Vít a odtiaľ i pomenovanie obce v minulosti. Názov obce Veľké Kostoľany je neskoršieho dáta.

V obci sa vypína mierny vŕšok z neúrodnej sprašovej hliny, na ktorom bol v staroveku vystavený hrad s kostolom. Funkcia hradu bola ochranná. Z pôvodného hradu nezostalo ani stopy, ale ešte v začiatku tohto storočia tu bolo vidno zbytky múrov, ktoré sa časom zničili. Hrad bol z východu obkľúčený vodami Váhu, od severu potokom Chtelnička a od západu hlbokou priekopou naplnenou vodou. Zaberal celý vŕšok, na ktorom je kostol s cintorínom a časť bývalej obce Zákostoľany.

Pod vŕškom od severnej strany sú dodnes vykopané pivnice, o ktorých pôvode je veľa dohadov.

Osídlenie a archeologické nálezy

Osídlenie Veľkých Kostolian sa nedá presne určiť, ale je veľmi starého dáta. Potvrdzujú to rôzne archeologické nálezy a vykopávky. Z obdobia mladšej doby kamennej (neolitu) a neskoršej doby kamennej (neoliatu) 5000-2000 rokov pred n.l. je osídlenie viazané na úrodnú poľnohospodársku pôdu, na výdatnosť tokov a vyhovujúcu geografickú polohu, preto niektoré miesta (stará tehelňa, hliníky v Zákostoľanoch) pri archeologických výskumoch vydali svedectvo minulosti.

Známy je posledný archeologický výskum a sondáže z roku 1959, ktorý robil pán Ján Dulka v spolupráci s Archeologickým ústavom SAV v Nitre a na stavebných parceliach pána Jána Kašáka a Jozefa Porubského boli objavené veľmi cenné nálezy: kostra dospelého človeka z 5. - 12. storočia nášho letopočtu a kostra dieťaťa spadajúca do začiatku doby železnej (do r. 900 pred n. l.). Z predmetov je vzácna jantárová perla, črepy keramiky z pozdnej doby kamennej (3800 rokov pred n. l.) tzv. slavónska keramika. Našla sa i moravská maľovaná keramika stará vyše 4000 rokov.

Zaujímavý je i nález zvieracieho parohu upraveného ako rukoväť, objavené sú nálezy kamenných nožíkov vyrobených štiepením. Kamenné čepelky sú vyrobené z radiolaritu a obsidiánu a dokladajú používanie kameňa ako najstaršieho vtedy známeho materiálu na výrobu nástrojov a zbraní. Tento úspešný výskum potvrdil, že územie Veľkých Kostolian bolo obývané prvými pravekými roľníkmi z mladšej doby kamennej.

Kostol sv. Víta: História a vývoj

Priama stavba kostola nie je listinne zdokladovaná, ale podľa Bonfína - uhorského dejepisca - na návrší postavený bol už v XV. storočí. Kanonická vizitácia z roku 1693 za farárstva Pavla Manigaiho sa zaznamenáva stavebné dianie okolo kostola, ale ide tu pravdepodobne iba o renováciu - prestavbu, pri ktorej kostol dostal polorománsky ráz.

Pristavené boli bočné kaplnky. Kostol bol pôvodne gotický. A z tohto stavebného pohybu dr. Jedlička usudzuje, že postavený bol už v XIV. storočí, pretože gotická čiastka kostola pochádza z doby Ľudovíta Veľkého, ako ho o tom informoval barón Mednyanský. Veža je spomínaná za farárstva Michala Tamášiho.

Neskoršia väčšia oprava veže sa uskutočnila v roku 1736 a previedol ju majster Ignác Šimek meditepec z Trnavy. Zápis bol nájdený na medenej platničke v kopule starej veže, keď sa v roku 1995 prevádzala stavba novej veže. Na kostolnej veží sú štyri zvony. Najväčší z nich vo váhe 12 q daroval pri odchode do dôchodku dekan - farár Ochaba, ale tento zvon aj s ďalším boli v roku 1916 - počas I. svetovej vojny zrekvirované - použité na vojnové účely, podobne ako organové píšťaly. Nové zvony sú zadovážené zo zbierok veriacich, darov Slovákov z Ameriky a osadené boli v roku 1921.

Na cintoríne sa nachádza aj misionárska kaplnka stavaná v štýle trojbokého hranola (1834-1848), ktorej bočné otvory umožňovali dobrú počuteľnosť kázní na všetky strany. Po oboch stranách cesty cintorína je vystavaných štrnásť kalvárií krížovej cesty, ktorú dal postaviť v roku 1924 kostoliansky rodák Jozef Magula z USA. Od roku 2009 až dodnes ako farár v obci pôsobí d.p. Gajdoš Igor.

Kostol sv. Víta vo Veľkých Kostoľanoch

Stavebné úpravy a prístavby

• 1693: Renovácia kostola, ponechanie gotickej svätyne a postavenie novej kostolnej lode s ranobarokovými krížovými klenbami. Použitie kamenného materiálu z ruín hradu.
• 1736: Pristavenie dvoch polkruhovo uzavretých bočných kaplniek s valenými klenbami a kužeľovitá veža so slnečnými hodinami.
• 19. storočie: Neoromantická prefasádovanie veže.

Interiér kostola

Hlavný oltár z roku 1815 je klasicistický s obrazom svätého Víta. Bočné kaplnky majú novogotické oltáre z konca 19. storočia. Kamenná krstiteľnica s ľaliovým ornamentom je zo 17. storočia. Klasicistická kazateľnica v lodi kostola je z konca 18. storočia.

Sakrálne stavby v obci

• Misionárska kaplnka: Na cintoríne, v štýle trojbokého hranola s otvormi pre lepšiu počuteľnosť.
• Farská kaplnka: Postavená v roku 1768, zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.
• Hájska kaplnka: Vybudovaná v roku 1832 z vďačnosti za zastavenie cholerovej epidémie.
• Krížová cesta: Vystavaná v roku 1924 kostolianskym rodákom Jozefom Magulom z USA.
• Lurdská jaskyňa: Posvätená 15. augusta 1954 pri vchode do cintorína.

Svätý Vít - patrón kostola a obce

Pomerne skoro máme doložené aj patrocínium - zasvätenie kostola. V listine z roku 1229 pri ohraničení Bohuníc sa Kostoľany spomínajú ako ,,villa sancti Viti“ (dedina svätého Víta). Patrónom kostola i obce bol svätý Vít.

Patrocínium sa v počiatkoch kresťanstva pociťovalo tak silne, že našlo odraz aj v názve obce. V cudzojazyčných listinách sa Kostoľany spomínajú ako Svätý Vít latinsky (Sancti Viti terra, 1254, 1258) a maďarsky (Zentwyth, 1388, 1398). Tento pravdepodobne úradný názov obce sa neujal, postupne ho vytlačilo ľudové pomenovanie Kostoľany.

Svätý Vít bol synom bohatého pohana Hylasa na Sicílii. Kresťansky ho vychovávala jeho pestúnka Krescencia s manželom Modestom, ktorý ho aj pokrstil. Dvanásťročného Víta nemohol odvrátiť od viery ani jeho otec, ani sudca Valerián, ani cisár Dioklecián. Vít údajne jednej noci utiekol s Modestom a Krescenciou na člne a pristál v južnom Taliansku.

Keďže v lukánskom kraji vystupovali ako kresťania, chytili ich a postavili pred súd. Víta hodili do kotla s vriacim olovom a olejom. On vraj vyskočil z kotla. Všetkých troch potom mučili na škripci a všetci traja zomreli za Krista okolo roku 305. Ich liturgická spomienka je 15. júna.

Svätý Vít sa zobrazuje ako mladík stojaci v kotle s vriacim olejom. V ruke drží palmu a knihu. Býva pri ňom emblém havrana, orla alebo kohúta (symbol bdelosti). Svätý Vít je aj v mestskej pečati Veľkých Kostolian z roku 1754.

Svätý Vít

Kláštor Sestier svätého Kríža

Koncom 19. storočia vymrel v obci zemiansky Mihállyffovský rod a jeho majetok zdedil kostoliansky rodák dr. Pavol Jedlička, biskupský vikár v Trnave. Ten v obci založil chudobinec, ktorý začiatkom 20. storočia zverili Sestrám svätého Kríža.

tags: #farnost #velke #kosto