Farnosť Kráľovnej pokoja v Prešove na sídlisku III bola zriadená Arcibiskupským úradom v Košiciach, ktorého sídelným arcibiskupom a metropolitom je Bernard Bober.
Veľká noc patrí svojim duchovným rozmerom k najväčším kresťanským sviatkom. Mnohí pridávajú aj návštevy kostolov, chrámov či modlitební, kde sa uskutočňujú viaceré obrady, príznačné práve pre veľkonočné sviatky. Plánujete sa stať ich súčasťou?
Bohoslužby počas Veľkej Noci
Prehľad bohoslužieb vo vybraných kostoloch v Prešove počas Veľkej Noci:
| Kostol | Zelený štvrtok | Veľký piatok | Veľká sobota | Veľkonočná nedeľa | Svetlý pondelok |
|---|---|---|---|---|---|
| Konkatedrála sv. Mikuláša | Sv. omša: 16:30 | Obrady: 15:00, gr. kat.: 17:00 V. večiereň s ulož. | - | Sv. omša: 8:30; gr. kat.: 6:00 Utiereň vzkriesenia, posv. jedál, sv. omša | Sv. omša: 8:30; gr. kat. sv. omša |
| Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa (gréckokatolícky) | Veľký štvrtok: 9:30 (csl.) Archijerejská sv. lit. s posvätením myra; 16:30 (sl.) lit. sv. B.V. | Veľký piatok: 8:00 (sl.) Kráľ. hodinky, 15:00 V. večiereň s ulož. | Veľká sobota: 7:00 (sl.) Jeruzalemská utiereň, 16:30 (sl.) lit. sv. B.V. | Veľká nedeľa Paschy: 4:00 (csl.) Utiereň vzkriesenia a posv. paschálnych jedál, nasleduje sv. lit.; ďalšie sv. lit.: 8:00 (sl.), 10:00 (csl.), 12:00 (sl.), 18:00 (csl.) | Svetlý pondelok: 5:50 (csl.), 8:00 (sl.),10:00 (csl.), 11:45 (sl.), 18:00 (csl.); Utiereň 7:00 (csl), V. |
| Farský chrám Povýšenia Sv. Kríža | 7:30 (csl.) sv. lit., 17:00 Lit. sv. B.V. | 8:00 Kráľ. hodinky, 15:00 V. večiereň s ulož. | 8:00 Jeruz. utiereň + adorácia, 17:00 lit. sv. B.V. | 5:00 slávne Kristovo vzkriesenie + požeh. pokrmov; sv. lit. 6:30 (csl.) a 10:00 (sl.); 15:00 V. | 8:00 (sl.) a 10:00 (csl.) sv. |
| Farský chrám bl. hieromuč. Vasiľa Hopka | 17:00 lit. sv. B.V. | 7:00 Kráľ. hodinky, 15:00 V. večiereň s ulož. | 7:00 Jeruz. utiereň, nasleduje poklona; 17:00 lit. sv. B.V. | 5:00 utiereň Vzkriesenia a požehnanie pokrmov; 6:15 a 9:00 sv. lit.; V. | 8:00 a 10:00 sv. lit.; V. |
| Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa | Veľký štvrtok: 6:30 liturgia sv. V.V. | - | Veľká sobota: 6:30 liturgia sv. V.V. | Nedeľa - Vzkriesenie Isusa Christa: 2:45 Polnočnica, 3:00 Vzkriesenie Isusa Christa (Paschálna utreňa s posvätením pokrmov) , 9:00 liturgia sv. | Svetlý pondelok: 6:30 utreňa, 7:30 liturgia sv. |
Ďalšie informácie o bohoslužbách v iných kostoloch:
- Kostol Krista Kráľa: 13.4.: 18:00 sl., 14.4.: 7:30 Večera Pánova, 9:00 Pašiové sl., 17.4.: Veľkonočný pondelok: sl.
- Kostol sv. Jána Bosca - saleziáni (Bottova ul.): Prac. dni: utorok a štvrtok 6:30, 1. piatok je sv. omša o 17:30.
Mapové údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL. Mapový podklad vytvára a aktualizuje Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný pod licenciou CC-BY-SA.
Pohľad na Sídlisko III v Prešove.
Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov
Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je slovenský rímskokatolícky farský kostol. Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov.
Kostol Krista Kráľa na sídlisku Sekčov.
Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti. Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry. Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Kostol je klasickým centrálnym kostolom. Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa.
Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór. Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov. Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje. Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu. Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku. Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice a spolu s Mgr. art.
Na (z pohľadu ľudu) ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie. Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. V roku 1965 sestry obnovili školu a socha sa vrátila do ich kaplnky. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa. 15. septembra 2001 pri svätej omši o 9.00 ju vdp.
Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát. Do farnosti kostola patrilo 13 690 veriacich, no od 1. júla 2019 sa toto číslo navýšilo začlenením do farnosti časti sídliska, ktoré predtým patrilo farnosti Najsvätejšej Trojice na Solivare. Okrem farského kostola sú vo farnosti aj filiálky: kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku. Farnosť spravuje od 1. júla 2020 farár Vdp. Pavol Kožuško. Pred ním v rokoch 2007 až 2020 Vdp. Marek Kreheľ, jeho predchodca Vdp.