Dúbravka, jedna z väčších mestských častí Bratislavy, je súčasťou hlavného mesta od roku 1946. Prvú písomnú zmienku o Dúbravke nájdeme až zo 16. storočia, keď sa začali usádzať na majetkoch devínskeho, pajštúnskeho a jurského panstva chorvátski prisťahovalci. Ak sa vám nechce platiť žiadne vstupné a hľadáte tip na výlet v Bratislave, vyskúšajte niekoľko pamiatok v starej Dúbravke. Ide o prechádzku, ktorú zvládnu i deti či seniori.
Nájdeme tam hneď niekoľko pamiatok, ktoré sa oplatí aspoň raz navštíviť. Výhodou je, že sa nachádzajú blízko seba a netreba platiť žiadne vstupné. Ide o nenáročnú prechádzku. Ak si chcete zvoliť dlhšiu trasu, vydajte sa od OD Saratov, kde sa dá aj parkovať. Kratšia trasa vedie od MHD zastávky Žatevná.
Okrem pamiatok odhalených archeológmi na Veľkej Lúke je architektonickým symbolom Dúbravky Kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý sa ako jedna z najstarších dominánt obce už takmer tristo rokov vypína nad Dúbravkou.
Kostol sv. Kozmu a Damiána v Dúbravke
História a vznik kostola
Kostol Zmŕtvychvstania bol postavený okolo roku 1720 ako filiálny kostol devínskej farnosti na mieste pôvodného Kostola sv. Kozmu a Damiána, ktorí zostali spolupatrónmi chrámu. Podľa záznamu vizitácie devínskej farnosti z roku 1731 bol interiér dúbravského kostola vymaľovaný roku 1722. O desiatky rokov neskôr sa začal používať ako farský kostol Dúbravskej farnosti. Farnosť v Dúbravke bola erigovaná roku 1807 a odvtedy sa viedli aj farské matriky.
Podľa historicky nepotvrdenej legendy boli Kozma a Damián lekármi - dvojičkami a svoje povolanie vykonávali bezplatne. Sú patrónmi lekárov. Sviatok majú 26. septembra.
Kostol sv. Kozmu a Damiána sa týči nad studňou. Cesta hore nie je strmá a po schodoch by mali vyjsť aj deti či seniori. Bol vybudovaný v prvej tretine 18. storočia.
Architektúra a interiér
Stavebne je pomerne zaujímavý a vzácny, pretože má eliptický pôdorys architektonicky je príbuzný s bratislavským chrámom sv. Trojice. Má eliptický pôdorys a po architektonickej stránke sa podobá chrámu sv. Jána z Mathy na Župnom námestí.
Pôvodný neskorobarokový hlavný oltár pochádzal z 18. storočia a mal stĺpovú architektúru s korintskými hlavicami a segmentovaným frontónom so zuborezom. V kostole bol od roku 1949 i bočný oltár Panny Márie z polovice 18. storočia. Mariánsky oltár bol v roku 1989 vrátený do kaplnky arcibiskupského letného sídla v Bratislave (dnešný Úrad vlády SR), odkiaľ aj pôvodne pochádzal. Zachovala sa pohľadnica oltáru a kostola z roku 1906.
Okolie kostola
Okolo farského kostola v Dúbravke sa rozprestiera cintorín, na ktorom stojí rannorenesančná kaplnka (z konca 16. stor.), postavená na starých, pravdepodobne gotických základoch. Vedľa sa nachádza taktiež kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z konca 16. storočia.
Kaplnka predstavuje jednoloďový sakrálny priestor s polygonálnym uzáverom; zaklenutá je krížovou hrebienkovou klenbou; vstupný kamenný portál nemá profiláciu; v interiéri kaplnky sú plastiky sv. Anny a Vir dolorum.
V okolí kostola sa od stredoveku rozprestieral cintorín.
Prehľad ďalších zaujímavostí v okolí Dúbravky:
- Lurdská jaskyňa Dúbravka: Nachádza sa na Brižitskej ulici a ide o kópiu jaskyne zjavenia z francúzskych Lúrd. Jaskyňu vybudovali z lomového kameňa a je v nej umiestnená socha Panny Márie.
- Horanská studňa a park: Na Jadranskej ulici nájdete malý park s niekoľkými preliezačkami a Horanskú studňu. Symbol studne sa dostal do pečate a neskôr erbu Dúbravky.