Farský Kostol Svätého Štefana Prvomučeníka Šurany: História a Význam

Mesto Šurany, ležiace na úrodnej slovenskej pôde, má bohatú a spletitú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Rímskokatolícka cirkev zohráva v dejinách tohto mesta významnú úlohu, ktorá siaha až do stredoveku. V tomto článku sa ponoríme do histórie Farského kostola svätého Štefana prvomučeníka v Šuranoch, preskúmame jeho architektonický vývoj, významné osobnosti, ktoré ho ovplyvnili, a udalosti, ktoré formovali jeho identitu.

Farský Kostol Svätého Štefana Prvomučeníka Šurany.

Šurany: Brána do Nitrianskej a Žitavskej Doliny

Šurany sú vstupnou bránou do Nitrianskej a Žitavskej doliny. Svojou priaznivou polohou pri dolnom toku rieky Nitry lákali k obývaniu kmene rôznych kultúr a plemien. Bronzová kultúra, rímska, avarská zápolili o mestečko pri dolnom toku rieky Nitry. Popolnice, kosti, tehly s nápismi, sponky, náušnice, príbytkové jamy a iné archeologické nálezy poukazujú na dočasný pobyt niektorých privandrovaných skupín, ktoré sa tu nevedeli nikdy natrvalo uchytiť.

Farnosť Šurany: Duchovné Srdce Mesta

Farnosť Šurany je od 14. februára 2008 dekrétom Kongregácie pre biskupov súčasťou Nitrianskej diecézy a Šurianskeho dekanátu. Podľa posledného sčítania obyvateľstva má farnosť 10 491 obyvateľov, z ktorých je 8 395 rímskokatolíkov a 10 gréckokatolíkov. Existencia farnosti je datovaná k roku 1226.

Kostoly a Kaplnky Farnosti

K farnosti patria aj filiálne kostoly v mestských častiach:

• Nitriansky Hrádok - kostol sv. Martina z roku 1888
• Kostolný Sek - kostol Panny Márie Ružencovej z roku 1887

V roku 2000 bol v mestskej časti Kostolný Sek konsekrovaný kostol Božieho Milosrdenstva. Z roku 1937 je kaplnka Panny Márie Lurdskej.

Významné Osobnosti a Organizácie

Vo farnosti pôsobí Cirkevná Základná škola Žofie Bosniakovej, Kolpingova rodina či Spolok sv. Vojtecha na Slovensku. Vo farnosti vychádza periodikum Nádej - Listy farnosti sv. Štefana.

Historické Prekážky Pri Spracovaní Dejín

Rušné dejiny Šurian sa priam ponúkali ku spracovaniu, ale všetkým záujemcom sa stavali do cesty veľké prekážky. Mestečko nikdy nemalo a ani nemá archív. Šľachtické rodiny, ktoré kedysi zbierali takýto materiál, dávno vymreli. Napríklad zo šurianskeho hradu zostalo sotva niekoľko tehál a jeho jediný obraz sa ocitol v súkromnom majetku rodiny, ktorá býva v cudzine. Historia domus fary zhorela v búrkach Rákoczyho povstania.

Priekopníci Miestnej História

Napriek týmto ťažkostiam sa šuriansky rodák Michal Matunák v r.1889 ako mladý bohoslovec podujal na ťažkú a krásnu prácu, načrtnúť úryvky z dejín Šurian a zároveň ich školstva. Stal sa miestnym priekopníkom na neľahkej pôde miestnej histórie. Počas 2. svetovej vojny sa opäť pokúša zozbierať dejiny Šurian do roku 1868 ThDr. Karol Markovič, šuriansky dekan. Vydáva v roku 1943 knihu Dejiny Šurian do roku 1868. V roku 1968 vydávajú knihu Šurany, v ktorej spracovali svoje nazbierané materiály zo staršej i novšej regionálnej histórie. V ďaľších rokoch sa vydávajú už iba pamätné dokumenty při rôznych významných príležitostiach života mesta.

Tomáš Bosniak a Jeho Vplyv na Farnosť

Roku 1613 sa majiteľom Šurian stal horlivý katolík Tomáš Bosniak. Bol veľkým bojovníkom proti Turkom, otec nitrianskeho biskupa Štefana a Žofie, manželky palatína Františka Vešeléniho. Žofia sa narodila 2. júna 1609 a zomrela v chýre svätosti na Strečne 28. apríla 1644. Jej zachovalé telo sa teraz nachádza v Tepličke pri Žiline.

Tomáš Bosniak postavil budovu fary a jeho syn Štefan, odchovanec Pazmánya, neskôr biskup nitriansky, asi v rokoch 1630-1640 postavil kostol, ktorý bol tureckými vojskami zničený v roku 1663. Tomáš Bosniak daroval kostolu strieborný kalich, cibórium a kríž. Okrem farských pozemkov mal šuriansky farár určite 100 meríc pšenice od majiteľa hradu. Za Bosniakovcov bol kostol bohato dotovaný a náležali mu majetky v Malej Kesy a v Kostolnom Seku.

Po porážke Rákoczyho povstania bol znovu postavený kostol v Šuranoch Bosniakovými dedičmi, z rumov šurianskeho a novozámockého hradu. Znovu postavený kostol z úcty k Štefanovi Bosniakovi niesol tento nápis (v roku 1719): Stephan V s Bosnyak Ine aeDIfIeaVIt posterI refeCer Vnt.

Kánonické Vizitácie a Správy o Farnosti

Ďalšie údaje o šurianskom kostole a náboženskom živote nám podávajú kánonické vizitácie. Niektoré sú spracované ohľadom minulosti svedomito, iné podávajú len mienky farára. Uvádzame ich v poradí, ako nasledujú, bez toho, aby sme menili nepresnosti niektorých údajov, aby sa neporušila patina starobylosti. Niektoré kánonické vizitácie si v historickej časti protirečia, iné sa dopĺňajú.

Vizitácia z Roku 1713

Prvý doklad pochádza z roku 1713. Podáva správu o úradnej návšteve fary, ktorú vykonal 28. septembra 1713 prepošt Pavel Zicky. Šurany v tej dobe nemali vlastného farára. Boli administrované z Komjatíc farárom Michalom Turnajom. O kostole sa píše, že bol postavený nitrianskym biskupom Štefanom Bosniakom. Neskôr znesvätili kostol Turci a povstalci počas revolúcií. Fara potrebovala v tej dobe súrnu opravu. Počet veriacich v Šuranoch schopných svätej spovedi bol 338. Z tohto počtu vidieť pokles obyvateľstva zapríčinený vojnami. Na zásah bolo napočítané 130 duší schopných svätej spovedi. K Šuranom patrila v tejto dobe cirkevne Bánovská Kesa ako filiálka.

Vizitácia z Roku 1755

Podrobnejšie údaje o Šuranoch obsahuje kánonická vizitácia vykonaná 10. augusta 1755 nitrianskym biskupom, veľprepoštom a ostrihomským kanonikom Antonom Révayom de Réva. O šurianskom kostole je zaznamenané, že biskup Štefan Bosniak zanechal pre kostol majetok na Malej Kesy a v Kostolnom Seku, aby z jeho príjmov bol opravovaný a udržovaný. V dobe tureckých vojen a vnútorných zmätkov menili majetky držiteľov, takže cirkev stratila nakoniec právo na pôvodný majetok, ktorý prešiel do vlastníctva troch zemepánov. Šurianskym farárom bol v dobe kánonickej vizitácie Jozef Jelenčič, svedomitý kňaz. Patrónom fary bol nitriansky biskup Imrich Esterházy, ďalej gróf Károlyi a Štefan Holešický.

Vizitácia z Roku 1779

Z kánonickej vizitácie, ktorá bola spísaná 21. októbra 1779, vynikajú ďalšie detaily o Šuranoch. Kostol sa nachádzal skoro uprostred obce a obklopený bol cintorínom a pevným múrom. Nový cintorín sa nachádzal ďalej od obce (pri železničnej stanici). Farárom bol Juraj Stočko, farár z Haličky, šľachtickým pôvodom. V tej dobe pribudlo pastoračnej práce natoľko, že do farnosti bol pridelený kaplán Ján Vince. O materinskej reči ľudu poznamenáva kanonická vizitácia z roku 1779: „pralvalet slavonica tam in matre guam in filiabus adeo, ut admodum pauci numerentur hungari (Ovláda reč slovenská v Šuranoch, ako aj na filiálkach natoľko, že sotva niekoľko Maďarov možno napočítať.)“. Veriacich chváli kanonická vizitácia ako zbožných a hostinných, ktorí si riadne vykonávajú veľkonočnú svätú spoveď.

Vizitácia z Roku 1847

3. mája 1847 bola vykonaná kánonická vizitácia ostrihomským kanovníkom Vincentom Jarošom. Pripomína sa dar biskupského otca Tomáša Bosniaka, ktorý venoval bohatý majetok Malej Kesy šurianskemu kostolu. Vo veži boli štyri zvony, za zvonenie sa platila jedna zlatovka. Patronátmi kostola boli: gróf Ludovít Károlyi, grófka Mária Berchtoldová, rodená Husárová, Pavel Motešický a grófka Terézia Pongrácová.

Vizitácia z Roku 1852

23. mája 1852 vykonal kanonickú vizitáciu arcibiskup Ján Satovský. O starom kostole hovorí táto listina, že bol vystavený Štefanom Bosniakom, nitrianskym biskupom, ktorý žil za panovania cisára Ferdinanda II. Za tureckých vojen bol kostol zneuctený a vraj úplne zhorel. Obnovený bol rodinou Bosniakovou v roku 1719.

Výstavba Nového Kostola v 20. storočí

Za účinkovania kňaza Františka Gratzera v roku 1935 začali stavať terajší šuriansky kostol. Je to krásna a jedinečná stavba. Úplne ho dokončili až po vojne. Nový farský kostol sv. Štefana, prvomučeníka bol konsekrovaný dňa 25. októbra 1942.

Za maďarskej okupácie v r. 1938-1945 Šuranci veľa trpeli. V roku 1938 na vianočné sviatky žandári do ľudí i strieľali. Vtedy bola usmrtená 19-ročná Mária Kokošová. Dnes stojí na počesť Márie Kokošovej pamätná busta pred kostolom.

V roku 1945 začína v Šuranoch účinkovať Dr. Karol Markovič, ktorý veľmi napomohol duchovnému životu v Šuranoch a aj inak. Bol profesorom náboženstva.

Kánonické Vizitácie v Šuranoch

Táto tabuľka sumarizuje kánonické vizitácie v Šuranoch:

Dominantou mesta Šurany je veľký dvojvežový kostol zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, sv. Štefanovi. Kostol dal postaviť nitriansky biskup Štefan Bosniak začiatkom 17. storočia. V roku 1936 bola chrámová loď z bezpečnostných dôvodov asanovaná a začala výstavba nového kostola. Z pôvodného kostola sa zachovali dve barokové veže. Kostol bol vysvätený v roku 1942. Nachádzajú sa v ňom fresky a maľby akademického maliara Edmunda Massányiho. Kostol má tri oltáre, pričom nad hlavným oltárom sa vyníma freska umučenia svätého Štefana.

Katolícky kostol je Božím domom - domom Nebeského Otca pre farnosť, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí - krstom sa stávame Božími synmi a dcérami, a od oltára vzniká jednota a sila manželstva.

tags: #farsky #kostol #svateho #stefana #prvomucenika #surany