Františkánska ulica v Trnave je významnou súčasťou historického centra mesta. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej bohatú históriu, architektonický vývoj a urbanistické zmeny, ktoré ju formovali od stredoveku až po súčasnosť.
Františkánsky kostol v Trnave
Počiatky a stredoveký vývoj
Po príchode do Trnavy v 30. rokoch 13. storočia sa františkáni podľa zvyklostí usadili na okraji mesta, v blízkosti hradieb, na mieste starého opusteného opátstva. No až v rokoch 1363 - 1383 si vybudovali nový vlastný kostol a zväčšili kláštor. Ten v období 13. a 14. storočia patril k najväčším kláštorom tohto rádu v Uhorsku.
Nielenže sa v ňom medzi rokmi 1301 - 1340 konala celouhorská provinciálna kapitula františkánov, ale v rokoch 1308 - 1309 tu prebýval aj pápežský legát, kardinál Gentilis. Pretože kláštor ako jediný z reprezentačných budov nebol v roku 1325 poškodený požiarom, v roku 1327 sa stal miestom medzinárodných politických rokovaní medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou a českým kráľom Jánom Luxemburgským vo veci spoločných obranných a obchodných záujmov.
Názvy ulice v priebehu histórie
Františkánska ulica prešla v priebehu storočí rôznymi pomenovaniami, ktoré odrážali jej historický a spoločenský kontext:
- 16. storočie: Brüdergasse, Pruder Gasse (Bratská, Mníšska ulica). Platea Fratrum superior (Horná bratská - mníšska ulica).
- 18. storočie: Platea Sancti Jacobi superior (Hornojakubská ulica).
- 1865: Obere Jacobi Gasse (Hornojakubská ul.).
- 1889: Franziskaner Gasse (Františkánska ulica).
- 1901: Barát utcza (Bratská alebo Mníšska).
- 1911: Zrínyi Miklós utcza (Ulica Mikuláša Zrinského).
- 1920: Františkánska ulica.
- 1952: Ulica kpt. Nálepku.
Architektonické zmeny a prestavby
Gotický kostol poškodilo v roku 1590 zemetrasenie. Zrejme natoľko, že medzi rokmi 1633 - 1640 bol na jeho mieste za finančnej podpory kardinála Petra Pázmaňa vybudovaný úplne nový, súčasný kostol. Na stavbe sa však podpísali ničivé požiare mesta z rokov 1666 a 1683, a tak je súčasná podoba kostola výsledkom úprav z rokov 1712 - 1717, ktoré ukončila výstavba veže.
Medzi trnavskými kostolmi vyniká najväčším počtom oltárov. Je ich 14 a pochádzajú prevažne z 18. storočia. Najväčší z nich je hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba z roku 1794 od trnavského maliara Jozefa Zanussiho, pôvodom zo Salzburgu. Súčasťou kostola je aj bočná kaplnka sv. Antona s oltárom z roku 1698 od J. Wagnera, a, samozrejme, sakristia, pôvodne stredoveká stavba z 13. storočia. V roku 1633 bola prestavaná a zaklenutá ranobarokovou klenbou so štukovou výzdobou.
Vynovené priestory kostola na Kopánke v Trnave.
Urbanistický vývoj ulice
Ulica, ktorá vybieha od juhu - z Jakubského námestia ako severný úsek pôvodnej celistvej komunikácie vedúcej pozdĺž západného okraja stredovekého sídla, v strede rozdelenej Jakubským námestím. Posledný slohový stav zachytený na mape z roku 1895 predstavuje ulicu s obojstrannou zástavbou s malou hĺbkou parciel.
Podľa mapy z roku 1895 je zrejmé, že v tom čase bola ulica obojstranne lemovaná súvislou radovou zástavbou domov s krátkymi parcelami, ktorých rozmery pochádzajú prevažne ešte zo stredoveku. Ulica bola užšia pri vyústení do Trojičného námestia. Zatiaľ čo severný front držal relatívne priamu východo - západnú líniu, južný front odskakoval mierne smerom južným od miesta ukončenia bočného krídla hostinca s divadlom.
Týmto jednostranným rozšírením západnej časti ulice pochádzajúcim ešte zo stredoveku sa vytvoril širší voľný priestor pred presbytériom stredovekého kostola sv. Jakuba. Pri križovatke s komunikačne nadradeným Trojičným námestím sa pozdĺž oboch front Divadelnej ulice rozprestierali dlhé bočné krídla domov orientovaných hlavnými krídlami do námestia. Obzvlášť evidentnou je táto situácia v rámci južného frontu, kde sa zachovalo dlhé bočné krídlo, pochádzajúce ešte zo stredoveku, tvoriace súčasť neskoršieho dispozično - priestorového usporiadania parcely kombinujúcej funkciu hostinca s divadlom. Hlavná fasáda tohto objektu bola orientovaná do Trojičného námestia.
Parcely sústredené na západnej strane siahajú až po hradby, parcely pri východnom fronte sú zadnými hranicami napojené na zadné parcelné hranice dlhých parciel siahajúcich sem od Štefánikovej ul. Južný koniec západného uličného frontu počnúc od juhozápadného nárožia zaberá mohutná dvojpodlažná až trojpodlažná viackrídlová stavba františkánskeho kláštora, z ktorej ulicu lemuje mimoriadne dlhé krídlo. Oproti - počnúc od juhovýchodného nárožia pozdĺž východného uličného frontu sa rozprestiera krídlo pôvodne stredovekého prízemného meštianskeho domu , nedávno obnoveného v klasicistickom výraze so sedlovou strechou.
V súčasnosti je dobová zástavba sústredená už len na južný koniec ulice. Zvyšok zástavby Františkánskej ulice bol koncom 20. stor. kompletne zdemolovaný. V jej území bola vytvorená náznaková rekonštrukcia dobovej parcelácie, na ktorej vznikajú postupne dvojpodlažné novostavby rešpektujúce atribúty dobovej meštianskej architektúry Trnavy počnúc od spôsobu zástavby parcely („krídlový“ spôsob s voľným centrálnym dvorom) , cez výškovú niveletu (max.2 nadzemné podlažia), tvary striech ( sedlové a pultové strechy), materiálové zloženie( tradičné materiály).
Na severnom konci západného frontu prežíva z obdobia socializmu pochádzajúca dvojpodlažná stavba s plochou strechou bývalej Správy mestského majetku, riešená bez väzby na dobovú parceláciu a výraz vznikajúcich novostavieb. Ulica vyúsťuje na severe pri hradbách, kde sa zatáča smerom na východ, odkiaľ vedie ako úzka príhradobná ulička končiaca pri Štefánikovej ulici. Opevnenie tu zväčša zaniklo, zachovalo sa len v menšom rozsahu - v hmote niekoľkých stavieb, najmä v tzv. Kopplovej vile - v rámci jej uličnej steny. Od križovania uličky so Štefánikovou ulicou je jej severovýchodné nárožie a východný okraj severného frontu tvorený bočnou fasádou uličného krídla dvojpodlažného slohového objektu orientovaného hlavnou fasádou do Štefánikovej ulice a murovaným plotom jeho parcely.
Františkánsky kostol dnes
Františkánsky kostol sa pýši najväčším počtom oltárov v Trnave. Celkovo sa ich tu nachádza až 14. Kostol je jednou z výrazných urbanistických dominánt Trnavy.
Interiér Františkánskeho kostola
tags: #frantiskanska #ulica #1 #trnava #klastor