Slovensko sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktorého súčasťou sú aj evanjelické kostoly a farské úrady. Tieto stavby, často dominanty miest a obcí, svedčia o silnej evanjelickej tradícii na našom území. V tomto článku sa pozrieme na históriu vybraných lokalít, od Gemera po Spiš, a priblížime si ich významné udalosti a osobnosti.
Evanjelický kostol a fara v Betliari
Evanjelická Cirkev Augsburgského Vyznania (ECAV) v Dobšinej
Dominantou mestečka Dobšiná je kostol Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Na mieste dnešného kostola stála už v prvej polovici 14. storočia gotická kaplnka a neskorogotický kostol z konca 15. storočia. V roku 1641 boli obidve stavby spojené a v roku 1727 rozšírené o priečnu loď. Pod výmaľbou z roku 1902 boli objavené neskorogotické výmaľby presbytéria.
Korene cirkevného zboru siahajú do 16. storočia, kedy pôvodne nemecké obyvateľstvo krátko po Reformácii v Nemecku (1517) konvertovalo na "Lutherovu vieru". V meste dlho (pred 2. svetovou vojnou) fungovala aj evanjelická cirkevná škola s trojjazyčným vyučovaním!
Mesto Dobšiná, podobne ako iné v minulosti okrem morových epidémií trápil najmä oheň. V roku 1786 vyhorela veľká časť mesta, v roku 1855 dokonca aj evanjelický kostol.
Evanjelický Kostol v Betliari
V centre obce Betliar sa nachádzajú dva kostoly, ktoré sú zapísané na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Vyššie stojí pôvodne gotický katolícky kostol z prvej polovice 14. storočia. Evanjelická cirkev v Betliari pôsobila už v 16. storočí a viedla tu aj vlastnú školu.
V roku 1662 gróf M. Andráši (Andrássy) kostol aj školu odobral v prospech katolíkov. V roku 1709 Pavol Andráši (Andrássy) oba objekty znovu previedol pod katolíkov a evanjelického farára i učiteľa z Betliara vyhnal. Až päť rokov po vydaní tolerančného patentu v roku 1781, obyvatelia Betliara s pomocou ľudí z Nižnej Slanej vybudovali evanjelický kostol v Betliari.
Zaujímavo znie dobová informácia, podľa ktorej bol kostol „postavený z hliny“, teda je pravdepodobne veľkolepou ukážkou toho, čo je možné vybudovať z hlinených váľkov. V roku 1826 ku kostolu postavili vežu, ktorá pretrvala do súčasnosti, pričom jej výstavba trvala iba dva a pol mesiaca. Grófsky rod Andrássy v roku 1835 poskytol obci peniaze na novú strechu chrámu. V roku 1896 vyhorel aj kostol, fara a škola.
Interiér kostola sa vyznačuje typickou evanjelickou jednoduchosťou, ktorá však umožňuje viac vyniknúť jeho dominantám. Pozornosť upúta najmä oltár s latinským nápisom Soli Deo Gloria, čo znamená Len Bohu sláva. Barokový kostol patrí pod Ev. a. v. farský úrad Betliar, ktorý sa nachádza hneď v jeho susedstve.
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave
Rožňava, významné banícke mesto, ktoré bolo od roku 1291 majetkom ostrihomského arcibiskupa, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie bola dokončená v roku 1304 v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu však nachádza iba západná empora (výrazne neogoticky upravená) a desať metrov vysoké kamenné pastofórium z roku 1507.
Katedrála prešla viacerými stavebnými úpravami v 16. a v 17. storočí. Ide o nepravidelné dvojlodie s polygonálnym záverom presbytéria. Svätyňa je zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou. Portál do kaplnky sv. Kríža je významná renesančná pamiatka z roku 1516 s erbom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza.
Mobiliár pochádza z obdobia po 1776, keď sa kostol stal katedrálou. Hlavný oltár, kazateľnicu a stallá kanonikov vytvorili v tunajšej dielni sochára Jozefa Godeho. Nad Ježiškom sa vznáša Duch svätý v podobe holubice a celkom hore sa nachádza Boh Otec. Osobitne stojacu vežu - zvonicu do areálu kostola pristavali v rokoch 1776 - 1779 podľa projektu rožňavského staviteľa Jána Mayera.
Gotické Kostoly v Regióne Rožňavy
V okolí Rožňavy sa nachádzajú aj ďalšie významné gotické kostoly, ktoré stoja za návštevu:
- Ochtiná: Románsko-gotický kostol s mimoriadne zachovalými stredovekými freskami.
- Plešivec: Gotický kostol, ktorý si zachoval svoj stredoveký charakter a obsahuje vzácne fresky.
- Štítnik: Gotický kostol s rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami na záchranu kultúrneho dedičstva.
Ochtinský Románsko-Gotický Kostol
Najstaršou stavbou v obci Ochtiná a národnou kultúrnou pamiatkou zároveň je románsko-gotický kostol, ktorého svätyňu zdobia mimoriadne zachovalé a jedinečné stredoveké fresky. Postavený bol v druhej štvrtine 13. storočia. Chrám v súčasnosti patrí evanjelickej cirkvi a.v., avšak vzhľadom na jeho vek je jasné, že bol postavený ako rímsko-katolícky. Pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi.
V roku 1545 už v Ochtinej pôsobil protestantský kňaz Šimon. Keďže protestanti nezvykli v kostoloch stvárňovať svätých, celý chrám vybielili náterom rovno na fresky, čo ich de facto ochránilo na niekoľko storočí. Objavili ich až pri renovácii v roku 1894 I. Grohom, ktorý ich následne reštauroval.
Počas I. svetovej vojny v roku 1916 z kostola vzala armáda zvony, čo bola bežná prax pre zabezpečenie surovín na výrobu kanónov. Najstaršími časťami kostola sú loď s vežou vybudované v románskom štýle. Práve táto časť najviac zaujme každého návštevníka, pretože je z vnútra bohato zdobená gotickými freskami. Fresky vznikli začiatkom 15. storočia.
V chráme sa nachádza aj kamenná stredoveká krstiteľnica zo 14. storočia, ktorá má na vrchnáku novšiu (18. storočie) drevorezbu s výjavom krstu Krista.
Interiér kostola v Ochtinej
Gotický Kostol v Plešivci
Gotický kostol v Plešivci, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Jurajovi, patrí medzi tie architektonické diela, ktorých neskoršia prestavba výrazne nezasiahla do pôvodného sloha. Oblasť od 13. storočia patrila rodu Ákošovcov (neskôr známi ako Bebekovci). Svoj rodový kostol tu dali postaviť v prvej polovici 14. storočia.
Počas expanzie Osmanskej ríše vpadli v roku 1558 do Plešivca Turci a vypálili ho. Takto zanikol aj kostol a dlho sa mu nikto nevenoval. Až v roku 1617 ho opravili a dostavali kalvíni. Keď v danom roku 1861 kostol rekonštruovali, objavili aj náhrobný epitaf Ladislava Bebeka.
Kostol je stále využívaný a konajú sa v ňom bohoslužby. Zachoval si prevažne stredoveký gotický charakter. Pôvod fresiek sa datuje do 14. až 15. storočia a prisudzuje talianskym majstrom, ktorí vyzdobili viacero gemerských kostolov, tiež kostol v Čečejovciach. Za pozornosť stojí aj zdobená drevená empora a kamenný epitaf Ladislava Bebeka.
Evanjelický Kostol v Štítniku
Gotický kostol v obci Štítnik v okrese Rožňava z 13. storočia čaká obnova vo výške 900-tisíc eur. V evanjelickom kostole zrekonštruujú strechu i podlahu, reštaurovaná bude aj sakristia, v ktorej pre návštevníkov pribudne malá expozícia. Pre veriacich i turistov bude kostol takmer tri roky zatvorený.
Kostol v Štítniku bude počas trvania rekonštrukcie pre verejnosť zatvorený, práce by mali trvať približne tri roky. Služby Božie sa preto budú dočasne konať v náhradných priestoroch.
História evanjelického kostola v Štítniku siaha do 13. storočia, postaviť ho dali Štítnickí z rodu Bubekovcov. V 14. storočí bol kostol rozšírený a vznikla z neho trojloďová bazilika. V interiéri kostola sa nachádzajú aj stredoveké fresky, ktoré boli spolu s ďalšími maľbami v kostoloch Gotickej cesty ocenené značkou Európske dedičstvo. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, raritou je, že sa v ňom nachádzajú dva organy.
Spiš a Jeho Evanjelické Kostoly
Obyvateľstvo na území Spiša bolo národnostne veľmi pestré. Po vojne došlo k takmer úplnému zdecimovaniu evanjelikov, keď muselo odísť dobrovoľne alebo nútene nemecké obyvateľstvo. Dodnes sa vo viacerých dedinách zachovali mŕtve alebo takmer mŕtve evanjelické kostoly, v ktorých sa konajú bohoslužby možno raz do roka za účasti evanjelikov z celého okolia a náhodne prišlých niekdajších nemeckých obyvateľov.
Niektoré evanjelické kostoly už vôbec neslúžia svojmu pôvodnému účelu. V Žakovciach ho používajú gréckokatolíci, v Mlynici sa z kostola na istý čas urobilo múzeum dopravných prostriedkov a viaceré sú v dezolátnom stave, hlavne v Tvarožnej a Lomničke.
Na Vianoce 1945 v obci Holumnica si chceli ostavší nemeckí obyvatelia odbaviť nemecké služby Božie - v prvý deň im zakázal predseda MNV zvoniť, v druhý vianočný sviatok veriacich z kostola jednoducho vyhnal. Podobný incident sa stal v obci Stará Lesná, kde manželka predsedu MNV si vyžiadala kľúč od evanjelického kostola, aby sa tam náhodou nič cez Vianoce nedialo.
Zájazd na Historický Gemer
Cirkevný zbor Prietrž pripravil na 6. nedeľu po Svätej Trojici zaujímavý zájazd na historický Gemer. Po 5- hodinovej ceste sme prišli do Štítnika, aby sme tu navštívili evanjelický gotický kostol, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V krypte pod oltárom sú okrem významných šľachtických rodín pochovaní aj traja evanjelickí superintendenti, medzi nimi je i Juraj Ambrozi, ktorý bol v rokoch 1733 - 1738 evanjelickým farárom v artikulárnom chráme v Prietrži, odkiaľ odišiel práve do Štítnika.
Ďalším cieľom bola Ochtiná a miestny evanjelický kostol. Zvláštnosťou tohto chrámu je oltárny obraz. Keďže pôvodný sa nezachoval, otvor po ňom bol doplnený krížom a slúži ako priehľad na zadnú stenu presbytéria so stredovekou maľbou.
Záver nášho výletu na Gemer patril mestu Revúca, ktorá bola v minulosti významným strediskom národného života. Po prehliadke sme spoločne prešli na miestny cintorín, aby sme tu položili kvety na hrob Jozefa Kvetoslava Holuba, rodáka z Prietrže, ktorého 120. výročie úmrtia sme pripomenuli 12. júla 2019. Samozrejme, že sme v Revúcej neobišli miestny evanjelický kostol, ktorý je od predchádzajúcich chrámov podstatne mladší, pretože ho začali budovať v roku 1784.
Giraltovce a Počiatky Evanjelickej Cirkvi
Počiatky evanjelikov v Giraltovciach je veľmi náročné presne určiť. Avšak existujú niektoré indície, ktoré nám naznačujú, kedy mohli byť prví evanjelici v Giraltovciach. Záviselo to veľmi od toho, k akému náboženskému vierovyznaniu sa pridali šľachtické rodiny v danej obci.
V rokoch 1650 - 1654 si vďaka evanjelickému šľachticovi a giraltovskému patrónovi Jánovi Šemšeimu postavili v Giraltovciach kostol s vežou hneď vedľa kaštieľa z roku 1619. Po postavení evanjelického kostola v Giraltovciach chodieval občasne evanjelický kňaz z Kračúnoviec vysluhovať služby Božie aj do Giraltoviec. Začiatkom 18. storočia presnejšie v roku 1716 vznikol v Giraltovciach evanjelický cirkevný zbor (matkocirkev) a celé evanjelické dianie sa z pôvodnej matkocirkvi Kračúnovce presunulo do Giraltoviec.
Patrónmi a ochrancami Cirkevného zboru v Giraltovciach boli od počiatkov najmä šľachtické rodiny Šemšeiovcov, Sirmaiovcov, Podturňaiovcov, Súľovskovcov, Bánovcov a ďalších.
Dôležité Udalosti v Giraltovciach
- 1650 - 1654: Začala sa stavba evanjelického kostola v Giraltovciach.
- 1654: Postavená veža kostola a zakúpený zvon.
- 1699 - 1700: Superintendent Jakub Zabler st. tajne ordinoval v Giraltovciach 23 evanjelických farárov.
- 1716: Založenie nového Evanjelického cirkevného zboru v Giraltovciach.
- 1782: Veľká slávnosť v Šarišskej stolici usporiadaná na počesť vyhlásenia Tolerančného patentu cisárom Jozefom II.
- 1798: Rozsiahle stavebné úpravy kostola, jeho predĺženie a zväčšenie.
- 2001: Posvätenie novopostaveného evanjelického kostola vo filiálke Železník.
- 2016: Prvé televízne vysielanie služieb Božích z Giraltoviec.
- 2017: Odhalená pamätná tabuľa pri príležitosti 500. výročia reformácie a 250.
Kostolík v Kobeliarove
Kostolík v Kobeliarove postavili niekedy v období rokov 1300 až 1310 ako neveľkú jednoloďovú stavbu s kvadratickým presbytériom. Predstavuje významný doklad o osídlení tejto pomerne hornatej oblasti Gemera už minimálne v druhej polovici 13. Stavebnými úpravami prešiel kostolík v roku 1664 a v prvej polovici 19. Štatút národnej kultúrnej pamiatky má stavba od roku 1963.
Kostolík slúži cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a.v. v Nižnej Slanej - Kobeliarove. Je v pomerne dobrom stave, v roku 2001 boli realizované odvodňovacie práce a vymaľovali interiér, pričom však nebola rešpektovaná pôvodná výmaľba.
Obec Kobeliarovo leží cca 18 km severozápadne od Rožňavy, šesť kilometrov od hlavnej cesty Rožňava - Dobšiná - Poprad. Kostolík je dobre viditeľný vďaka veži. Stojí v oplotenom areáli v strede obce pri potoku.
Modlitebné Spoločenstvo Slovenskej Ev.a.v.
I. Konferencia ako zakladajúca bola v Liptovskom Hrádku, dcérocirkvi Liptovskej Porúbky v dňoch 29.-30. septembra 1990. Farárom vtedy tam bol br. Ondrej M a c k o, zborovým dozorcom JUDr. Heslo konferencie: PANE, NAUČ NÁS MODLIŤ SA !
Konferencia prebiehala poľa priloženého programu za účasti cca 110 členov a hostí. Brat farár Michal Hudák z Litovského Petra viedol modlitebnú chvíľu. Pozdravy hostí boli sčasti po modlitebnej chvíli a to br. seniora Liptovsko-oravského seniorátu Milana Devečku Sk 4,l3.23-31 a br. kazateľa Bratskej jednoty baptistov P. Hanesa z Vavrišova R 8,26-27. Títo sa ospravedlnili že musia odísť. Podľa programu boli potom odovzdané ďalšie pozdravy: br. Daniel Coufal z Olomouca za Misijní snahu, Ž l24 a br. Ondrej Semko prečítal veršovaný pozdrav od br. Kasara Danielisa, svojho priateľa s ktorým iniciovali vznik Modlitebného spoločenstva v rodinách. Brat Horínek ako moderátor, prečítal pozdravný list od najstaršieho člena bývalého Modlitebného bratstva farárov Dr. Ladislava Jurkoviča z Košíc.
Brat farár Michal Hreško z Hont. Vrbice oboznámil prítomných s históriou Modlitebného spoločenstva. Večerné evanjelizačné služby Božie boli pekne navštívené domácimi členmi zboru aj hosťami z okolia. Kázal br. Milan Horínek, farár v Nových Zámkoch Sk 18,12-17. Osobnými svedectvami poslúžili manželia Pleijelovi zo Švédska, br. Coufal z Olomouca a sestra Lehotská, učiteľka v.v. z Hrádku. Program večera viedol br. farár Hreško. Rozchádzali sme sa okolo 21. hod.
Nedeľné služby Božie boli o 9,00 hod. v Liptovskom Petre. Kázal br. Pleijel zo Švédska. Sprevádzala ho manželka a dcéra. Na Slovensko pricestoval na pozvanie ZED, aby v budúcom týždni prednášal na duchovných cvičeniach. Tlmočníka mu robil br. Michal Hudák ml., ktorý dlhšie žije vo Švedsku. Pleijel kázal na text: Žalospevy 3, 22-26. Tieto služby Božie boli obohatené krstom dieťaťa - vnuka domáceho farára Hudáka ako aj farára D. Veselého - on krstil. Zhromaždenie pozdravil za Modlitebné spoločenstvo br.
Počas konferencie bola ponúkaná náb. literatúra: Royová - Biblické postavy, Irwin - Viac ako pozemšťan, Fazekaš - Výklad Nehemiáša a iné. Na záver musíme opäť vysloviť vďaku Pánovi, že otvoril dvere k takejto práci a službe aj v našej cirkvi. Vďaka patrí aj cirkevnému zboru, ktorý nás prijal do svojho lona a postaral sa o ubytovanie i telesné občerstvenie. Nie podradnou službou počas konferencie bola modlitebná stráž. Bratia a sestry sa po polhodine striedali a prosili, aby medzi nami vládol dobrý Boží Duch a ustúpil zlý duch temnosti.
Zloženie Vedenia MoS
Z organizačných dôvodov sme zvolili na obdobie jedného roka vedenie MoS v nasledujúcom zložení: Vedúci br. Michal Hreško, ev.a.v. farár v Hontianskej Vrbici, zástupca vedúceho br.Ján Belica, sen. dozorca Rimavského seniorátu, bytom v Tisovci. Do funkcie tajomníka bol navrhovaný a v neprítomnosti aj zvolený br. Jozef Grexa, ev.a.v. farár v Ľubietovej. Do funkcie hospodára br. Ján Čatloš, ev.a.v.
II. Konferencia MoS v Dolnom Kubíne
Druhá konferencia MoS sa konala 27 - 29. septembra 1991 v Dolnom Kubíne v kostole a na fare. Farárom tam bol br. Piatok 27.9.1991 o 19,00 hod. Modlitebná hodina v kostole, biblický úvod mal domáci br. farár. Sobota 28.9. - Začiatok o 9,00 hod. v kostole modlitebnou chvíľou. Biblický úvod k modlitbám mal br. Ondrej Prostredník st. - Otvorenie konferencie, vedúci MoS br. - Správa tajomníka br. - Správa pokladníka br. - l. referát: Ako vzniká cirkev- spoločenstvo Božích detí , br. - 2. - 3. referát: Ako v ňom vytrvať, br. gen. biskup P. Večer o 18,00 hod. misijné služby Božie, kázal br. J.B. Nedeľa 29.9. služby Božie na ktorých kázal br. gen. biskup P.
Konferencia prebiehala podľa priloženého programu za účasti asi 150 prihlásených členov a v priebehu jednotlivých častí aj za účasti ďalších, najmä domácich cirkevníkov. Správu o činnosti MoS za uplynulý rok prečítal br. tajomník J. Grexa. Správu o hospodárení podal br. J. Čatloš.
Za Liptovsko-oravský seniorát pozdravil prítomných konsenior J. Zemiar. Vyjadril radosť z toho, že konferencia MoS sa opäť koná v tomto senioráte.- Za Misijnú snahu sa prihovoril br. D. Coufal z Olomouca. Za Evanjelickú alianciu v ČSR listom pozdravil br.
Program moderoval br. O. Prostredník st. Piesňami ho sprevádzala hudobná skupina mladých domáceho zboru, čo veľmi obohatilo priebeh konferencie. Brat farár M. Mitaľ vo svojom vystúpení, ako jeden z najstarších členov Modlitebného bratstva farárov, hovoril jednak o vzniku tohto bratstva, o jeho poslaní. Navrhol doplniť 3. zásadu MoS vsunutím vety… v sobotu večer kedykoľvek, ale najmä medzi 19,00 a 21,00 hodinou. Ďalej navrhol, aby na každej ďalšej konferencii bola prisluhovaná Večera Pánova, ako to praktizovalo Modlitebné bratstvo. Jedna sestra navrhla poslať z tejto konferencie pozdrav br. Jurkovičovi, ako najstaršiemu členovi MoS. - Br. Hreško oboznámil s organizačnými pokynmi pre túto konferenciu. - Sestra Jelka Petričová priniesla pozdrav od br. farára Dudáša a ospravedlnila jeho neprítomnosť.
Vo funkciách boli potvrdení doterajší činovníci: Vedúci M. Hreško, zástupca vedúceho Ján Belica, tajomník Jozef Grexa, pokladník Ján Čatloš. Br. Hreško predniesol návrh Zásad MoS ECAV, ktoré boli bez pripomienok prijaté. Pripojené sú k materiálu konferencie.
Večerné evanjelizačné služby boli hojne navštívené účastníkmi kon...