Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Tieto sakrálne stavby, často postavené v gotickom slohu, majú bohatú históriu a zaujímavú architektúru. V článku sa pozrieme na históriu a architektúru vybraných kostolov svätého Mikuláša biskupa na Slovensku.
Kostoly zasvätené svätému Mikulášovi sú významnými pamiatkami stredovekého staviteľstva na Slovensku. Tieto sakrálne stavby, často postavené v gotickom slohu, majú bohatú históriu a zaujímavú architektúru.
Významné Kostoly sv. Mikuláša na Slovensku
Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených svätému Mikulášovi, ktoré sú významnými pamiatkami stredovekého staviteľstva. Medzi ne patria Bazilika sv. Mikuláša v Trnave a kostol v Podunajských Biskupiciach.
Bazilika svätého Mikuláša v Trnave
Výraznou pamiatkou Trnavy je Bazilika sv. Mikuláša (Dóm sv. Mikuláša, Hrubý kostol), ktorej stavba sa začala v roku 1380. Tento gotický trojloďový kostol bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná správa o Trnave z roku 1211 a ktorého časť základov bola odkrytá pri rozsiahlych renovačných prácach v roku 1975.
Nový kostol postavili na križovatke obchodných ciest pri trhovisku. Zasvätili ho sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov. Stavba chrámu má charakter mestskej stavby, keďže mesto ako patrón dodávalo stavebný materiál z vlastných zdrojov, ale aj za podpory panovníkov a bohatého meštianstva.
Pozoruhodný je samotný stavebný materiál - pálená tehla, ktorá nie je typická pre gotické stavby v našom prostredí. Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký a hlavná loď je vysoká 18 m. Trojloďový kostol bol postavený na najvyššom bode starého mesta. Okolo neho sa rozprestieral cintorín, ktorého pozostatky boli a aj v súčasnosti sú predmetom archeologického výskumu.
Pôvodné hlavné uličné priečelie baziliky bolo gotické jednovežové. Gotický portál, nachádzajúci sa na južnej strane, je pôvodný. Obvodové vonkajšie murivo malo oporné piliere, medzi nimi sa nachádzali vysoké gotické okná.
Vo svätyni päťbokého záveru sa zachovalo pôvodné gotické pastofórium; t. j. pevne zabudovaná schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej, buď vyhĺbená v múre alebo prístenná. Na severnej strane je gotický otvor, vedúci dnes do sakristie. Pôvodne viedol do románskej kaplnky sv. Juraja, ktorá počas stavby kostola slúžila farským potrebám. Zrušená bola kvôli prístavbe sakristie v 17. stor. Krížová klenba svätyne má rebrá hruškovitého profilu.
Svätyňa nadväzuje na hlavnú loď masívnym triumfálnym oblúkom. Hlavná loď má po obidvoch stranách rovnakej šírky bočné lode oddelené nerovnako širokými gotickými arkádami. Štyri klenbové polia hlavnej lode sú podobne riešené ako vo svätyni. V strede polí sú vypustené kamenné svorníky s plastickými erbmi (Žigmund Luxemburský, Albert Habsburský a mesto Trnava). Bočné lode sú podobne klenuté s kamennými rebrami a svorníkmi. V predsieni kostola (podchórie) sa zachovali pôvodné fresky: atribúty evanjelistov, uprostred znak mesta a na stenách a pilieroch sv. Ján evanjelista, sv. Mikuláš, sv. Pavol a výjav o sv. Jurajovi.
Pôvodné kaplnky, nachádzajúce sa po oboch stranách hlavného vchodu, boli prestavané a zosilnené začiatkom 16. storočia, kedy sa uskutočnili ďalekosiahle úpravy a opravy chrámu, pretože arcibiskup Mikuláš Oláh chcel zvýrazniť jeho význam. Kvôli tureckej hrozbe sa ostrihomský arcibiskup a jeho kapitula evakuovali do Trnavy a od roku 1543 slúžil kostol sv. Mikuláša ako katedrálny metropolitný chrám ostrihomského arcibiskupa.
V tomto období sa priečelie prestavalo na dvojvežové a rozšírili sa kaplnky pod vežou. V roku 1577 boli na vrchole veží umiestnené veterníky: kohúti s dvojkrížom. (Kohút na snôpku je aj pri bočnom vchode. Je z erbu mestského kapitána Pavla Hollého z r. 1498).17. storočie sa nieslo v znamení najrozsiahlejších stavebných úprav a zmien kostola. Z popudu arcibiskupa kardinála Petra Pázmaňa sa začala v roku 1618 rozsiahla prestavba a interiérové úpravy, ktoré sa skončili v roku 1630. Prístavbou bočných kaplniek sa zmenil nielen pôdorys kostola, ale aj jeho jednoliatosť a gotická štruktúra. Vtedy bola aj rozrušená gotická kaplnka sv. Juraja a na jej mieste vybudovaná sakristia. Postavil sa nový chór, kazateľnica, osadili sa nové lavice, ako aj nové oltáre - všetko v barokovom slohu.
V roku 1666 zasiahol veľký požiar severnú vežu, ktorú dal ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky (Juraj Szelepcsényi) v roku 1676 prestavať na výšku južnej veže. Prebudovala sa aj sakristia a ozdobili ju lunetovou klenbou so štukovým dekorom.
Poslednou významnou prístavbou kostola bola centrálna baroková kaplnka Panny Márie, ktorú dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi (1664 - 1745). Kaplnku stavali v rokoch 1739 - 1741. Na baldachýnovom oltári od A. Huettera sa nachádza zázračný obraz Panny Márie Trnavskej. Vďaka nemu sa kaplnka stala významným pútnickým miestom.
Začiatkom 19. storočia bol opravený triumfálny oblúk; odstránili sa sedlové vežičky zo steny svätyne, ktorá dostala drevené obloženie. V r. 1823 boli na južnej strane zosilnené oporné piliere z materiálov zrušeného slovenského kostola sv. Michala Archanjela.
V rokoch 1900 - 1905 boli osadené nové vitráže okien, urobila sa maľba bočných stien hlavnej lode aj svätyne. V roku 1916 sa odstránila tehlová výplň trojkružového gotického okna južnej podvežovej kaplnky, ktorá bola v roku 1922 renovovaná. V r. 1954 - 1958 sa omietli veže, vykonali sa rozsiahle očistné a konzervačné práce na rímsach, kamenných osteniach, fialách a kamenných chrličoch. V r. 1964 sa očistil barokový strop sakristie, v roku 1967 sa elektrifikovalo zvonenie.
V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.
Bazilika sv. Mikuláša v Trnave
Náboženský význam chrámu
Kostol (Dóm) sv. Mikuláša v Trnave sa stal od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy, pretože po bitke pri Moháči (1526) bol Ostrihom ohrozovaný tureckou expanziou.
V roku 1918 po vzniku Československa a po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa Kostol sv. Mikuláša opäť stal katedrálnym chrámom.
Keď v roku 1977 bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia a vznikla Trnavská arcidiecéza, na žiadosť apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na Kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
Dňa 10. augusta 2008 v Dóme sv. Mikuláša v Trnave celebroval slávnostnú svätú omšu trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, pri ktorej vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.
Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.
Kostol svätého Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach je ďalším príkladom gotickej architektúry na Slovensku. Kostol stojí v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli. Kostol je možné navštíviť v rámci pravidelných bohoslužieb alebo si dohodnúť návštevu na fare.
Patrocínium: sv. Mikuláša, pôvodne možno sv. Vznik: okolo r. 1128.
Na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia. Tento sloh bol až doteraz zastúpený len zvyškami stavieb odkrytých archeologickým výskumom. Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže, pričom dva kusy boli datované už do obdobia r. 1128+.
Išlo o pomerne veľkú a teda i významnú stavbu s loďou, ktorá je 18,5 m dlhá a 14,5 m široká. Jej predpokladaná halová dispozícia s troma loďami rovnakej výšky predstavuje na Slovensku v románskom období zrejme unikátne riešenie.
Trojloďová dispozícia sa predpokladá aj na základe značných rozmerov lode, keďže jej šírka je rovnaká ako napríklad pri románskej bazilike v Hronskom Beňadiku.
Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná - dve vo východnej stene trojlodia a jedno na zachovanom západnom úseku muriva južnej steny trojlodia. Podoba objavených okien sa na našom území viaže predovšetkým k neskororománskemu štýlu okolo polovice 13. storočia a neskoršie, preto datovanie do polovice 12.
Počas archeologického výskumu boli pri kostole odkryté hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia.
Pri výskume sa podarilo zachytiť časť svetlosivej maltovej podlahy datovanej v súčasnosti do 11. storočia, ako aj fragmenty muriva s omietkou sekundárne použité pri výstavbe ranogotického presbytéria. Tieto nálezy dokladajú existenciu zrejme prvého kostolíka (10. - 11. storočia).
Na mieste tejto stavby bol niekedy v 11. storočí postavený nový chrám, ktorý mohol mať na základe analógie s najstaršou fázou šamorínskeho kostola podobu jednolodia s polkruhovou apsidou.
Obdobie gotiky zastupuje polygonálne presbytérium z druhej polovice 13. storočia, ktoré bolo dokončené a zaklenuté do 40. rokov 14. storočia troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu.
V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V centrálnej polohe na klenbe polygonálneho záveru nájdeme postavu Boha. Na ďalších plochách ho dopĺňajú postavy viacerých svätcov a svätíc, ako aj symboly evanjelistov.
V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Na súčasné miesto bol premiestnený v súvislosti s výstavbou bočných lodí v roku 1937.
Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho.
V sakristii sa zachovali aj nástenné maľby, ktoré spolu s bohatou kamenárskou výzdobou podporujú teóriu, že tento priestor sa v 14. storočí používal ako kaplnka.
Nástenné maľby v sakristii pochádzajú z obdobia okolo roku 1350. Na klenbách nájdeme tradičné zobrazenia štyroch evanjelistov a ďalšie výjavy namaľované na štylizovanej oblohe s hviezdami. Na južnej stene sa nachádzajú obrazy z legendy o sv. Jurajovi.
Kostol je výnimočný aj tým, že tu nájdeme symboly evanjelistov z čias gotiky hneď na dvoch miestach - na klenbe presbytéria i na klenbe sakristie. Kým v presbytériu ide o typické stvárnenie v podobe okrídlených zvierat a človeka, v sakristii ide o zriedkavú podobu ľudských postáv so zvieracími hlavami.
Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia.
Pri poslednej obnove boli na stenách presbytéria objavené vyryté nápisy zo 17. storočia.
Pri kostole stojí budova fary, v ktorej bolo v roku 2018 identifikované stredoveké murivo s portálmi datované do obdobia konca 13. storočia.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave po obnove interiéru stredovekej časti. Koncom februára 2020 bola ukončená výmena strešnej krytiny a poškodených častí krovu.
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Ďalšie gotické kostoly sv. Mikuláša na Slovensku
Okrem Baziliky sv. Mikuláša v Trnave a kostola v Podunajských Biskupiciach sa na Slovensku nachádzajú aj ďalšie gotické kostoly zasvätené svätému Mikulášovi, ktoré stoja za pozornosť. Medzi ne patrí kostol v Sliači a kostol v Pukanci.
Kostol sv. Mikuláša v Sliači
Rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Sliači postavili v priebehu 13. storočia / 1. štvrtina 14. storočia. Nachádza sa na vyvýšenej polohe nad mestom. Pôvodne bol ranogotický, v priebehu storočí bol niekoľkokrát prestavaný a architektonicky upravený. Vedľa kostola bola v 17. storočí postavená zvonica.
Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou, sakristiou a južnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou. V kostole sa nachádzajú barokové obrazy Najsvätejšej Trojice, Svätej Rodiny, Zvestovania, klasicistické diela sv. Mikuláš, sv. Hieronym a rokokový reliéf sv. Jána Nepomuckého.
Napriek neskorším úpravám si kostol v Sliači až do súčasnosti zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali pôvodné gotické kružby.
Kostol sv. Mikuláša dala údajne postaviť Božena, manželka kráľa Ondreja II. v roku 1263. V štatúte Ostrihomskej kapituly z roku 1397 sa spomína Kostol sv. Mikuláša v Hájnikách a fara v Hájnikách. Prvým známym farárom hájnickej fary bol Christofor, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv. V 15. storočí prebehla v rámci kostola neskorogotická prestavba. V roku 1627 napadli a spustošili kostol Turci, pričom odvliekli 2 zvony. Najstarší zvon sv.
Z vizitácie v roku 1713 vieme, ze sa v kostole nachádzal tabuľový oltár. Uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia a pod nimi svätostánok. Spomína sa aj murovaná zvonica, zo 17. V priebehu 20. storočia prešiel kostol modernizáciou, zavedená bola elektrina. V roku 1935 bola zasypaná v kostole krypta, v ktorej bola údajne pochovaná zemianska rodina.
Najstarším aj najväčším zvonom je zvon sv. Mikuláša odliaty zvonolejárom majstrom Andrejom. Zvon nesie latinský nápis *Ave*maria*gratia*plena*dominus*tecum*tpf *domini*cristofori*plebani*a*d*m*5*13. Zvon sv. Mikuláša má úctyhodné parametre. Je vysoký 115 cm s priemerom 153,5 cm a váži zhruba 2850 kg.
Druhý renesančný zvon z roku 1635 je bez vyznačeného pomenovania, s latinským nápisom: „Vigilate quia nescitis qua hora veniet Dmus.A.D. Tretí zvon s názvom sv. Jozef bol vyrobený v roku 1924 ako náhrada za zrekvirovaný zvon z roku 1698. Je od majstra Richarda Herolda z Chomutova. Je vysoký 100 cm s priemerom 105 cm, váži 670 kg. Zvon zdobí reliéf sv. Rodiny s nápisom: K úcte sv. Jozefa obetovali rím. kat. veriaci hájnickej farnosti za farárovania Jozefa Kačku 1924. Ochranca sv. Rodiny ochraňuj našu cirkev a náš slovenský národ.
Štvrtý zvon s názvom sv. Ondrej, pochádza z roku 1928 od majstra Jána Mráčka z Banskej Bystrice. Je vysoký 78 cm s priemerom 86 cm, váži 360 kg. Na zvone je nápis: K úcte sv. Ondreja v desiate výročie vzkriesenia slovenského národa za farárovania Jozefa Kačku 1928 obetovali veriaci hájnickí r. k. Farnosti. Keď vás budím, vstaňte, keď vás volám, príďte, keď sa lúčim, plačte. Uliaty v zvonolejárni J. Mračko B. Piaty zvon má priemer len 24 cm a váži 10 kg.
V interiéri Kostola sv. Mikuláša sa nachádzajú maľby slovenského maliara Jozefa Hanulu, ktorý vymaľoval freskami aj Kaplnku sv. Vo zvonici boli pôvodne umiestnené tri zvony. Najstarší a najväčší z nich - zvon Mikuláš patrí k najstarším a najväčším zvonom na Slovensku. Jeho hmotnosť je 5,1 tony.
Kostol svätého Mikuláša v Sliači
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci
Traduje sa, že tento gotický kostol bol postavený niekedy okolo roku 1320, pôvodne ako jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou a pristavanou sakristiou. Pukanský kostol bol súčasťou opevneného mestského hradu podobne ako je to aj v ostaných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica). Túto podobu zachytáva jedna dobová kresba uverejnená v obrázkovom gazdovskom kalendári na rok 1857.
Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba ukončená štvorcovou svätyňou zaklenutou jedným poľom krížovej rebrovej klenby a pristavanou sakristiou. Okolo roku 1400 dala niektorá tunajšia meštianska rodina, alebo bratstvo baníkov pristaviť k severnej lodi kostola ďalšiu bočnú loď čím vzniklo dnešné nepravidelné dvojlodie. Od hlavnej lode je oddelená mohutnou trojdielnou arkádou. Každé z rebier vo vedľajšej lodi dosadá na kružbovú konzolu. Ukončená je malým polygonálnym presbytériom s jedným klenbovým poľom a uzáverom. Úzky triumfálny oblúk bočnej lode je ozdobený bohatou netradičnou figurálnou výzdobou.
Najvýraznejšia architektonická zmena na kostole nastala v roku 1506, kedy zaklenuli hlavnú loď jedinečnou neskorogotickou sieťovou hviezdicovou klenbou. Z toho istého obdobia pochádza aj zaujímavé kamenné pastofórium na tordovanej nohe v presbytériu a s letopočtom 1506.
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci
Unikátna neskorogotická sieťová hviezdicová klenba v hlavnej lodi, ktorú postavili v roku 1506, o čom svedčí aj nápis na nástennej maľbe pod terajšou neskorobarokovou výmaľbou. Na Slovensku nájdeme podobnú sieťovú klenbu iba v B. Štiavnici v kostole sv. Kataríny.
Gotické kružbové okná na svätyni hl. lode s motívom trojlístka alebo kruhovej rozetky.
Niekoľko typov gotických konzol, ktoré ukončujú rebrá klenieb. Konzoly s motívom gotickej kružby v bočnej lodi, mohutné konzoly neskorogotickej klenby v hl. lodi, ako aj figurálna výzdoba pripomínajúca konzoly vo svätyni bočnej lode.
Architektonické detaily ako gotické svorníky vo vrcholoch klenieb oboch svätýň, alebo sakristii. Zaujímavý je aj tzv. dutý svorník v strede neskorogotickej klenbe hl. lode, ktorý slúžil na liturgické účely, najpravdepodobnejšie na zavesenie lustru. Gotické sedílie vo svätyni, neskorogotické pastofórium na tordovanej nohe s erbom a letopočtom 1506. Neskorogotický sedlový portál do sakristie.
Veľmi zaujímavé ale často nepovšimnuté sú pôvodné dverné krídla, ktoré je často možné vidieť v takýchto starých stavbách. V tomto prípade jedno takéto veľmi pekné a vzácne je na západnej stene v sakristii. Ide o neskorogotické oplátované dvere z vonkajšej strany oplechované. Kedže takýmto detailom vo všeobecnosti nie je prikladaný veľký význam aj v tomto prípade sú zakryté skriňou.
Barokový mobiliár kt. tvorí veľmi zaujímavá vyrezávaná kazateľnica, bočný oltár sv. Jána Nepomuckéh...