Gréckokatolícka farnosť v Drienici má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami celého regiónu. V tomto článku sa pozrieme na dôležité míľniky a osobnosti, ktoré formovali túto farnosť.
Pohľad na Drienicu od kostola.
Vznik a vývoj Gréckokatolíckej cirkvi
V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev. Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa.
K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I. V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Táto synoda sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby.
Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov.
Gréckokatolícka katedrála v Prešove.
Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
Chrámy a bohoslužby
Základy pôvodného chrámu položil František Zambory. Výdavky spojené so stavbou hradili veriaci. Sami si chrám aj postavili. Pôvodný chrám bol drevený a stál nižšie ako terajší, jeho oltár bol zhruba len 30 - 35 m nad miestnou komunikáciou.
V roku 1800 sa veriaci rozhodli postaviť si novú kamennú „cerkov“. Prostriedkov bolo málo, (v obci bolo len 11 záprahov a do 400 obyvateľov). Až za pomoci sabinovského občana L.R. bola stavba v r. 1811 ukončená. Prvá veľká oprava a údržba chrámu sa konala v rokoch 1891 - 1900. V jej prvej etape sa vymenila pôvodná bridlicová dlažba za cementovo-keramické dlaždice. Tie slúžia dodnes. V druhej etape došlo i k rekonštrukcii chrámu. V roku 1900 dodávateľ Rétayés Benedekt, Budapešť inštaloval ikonostas. Bol postavený hlavný oltár, žertvenik; zakúpili sa svietniky, koberec ku oltáru, nové bohoslužobné rúcha. Vymenili sa staré drevené okná za nové, boli vymaľované obrazy na klenbách stropu.
1922 - boli u zvonára Františka v Egri odliate 453 kg “sv. 1956 - postavený kamenný kríž - pamätník občanom padlým v 1.
Na pravom hornom okraji obce pod mohutnými lipami stojí murovaná kaplnka, zasvätená sv. Jánovi Evanjelistovi. V r. Melczerovcov. V roku 1895 bola od základov zrenovovaná. s rodinou a súrodencami vykonal jej generálnu opravu. 12. septembra 1999 biskupský vikár o. Pavol Repka kaplnku vysvetil. Od r.
V cirkevných dejinách obce a regiónu zohral významnú úlohu Oltár-Kameň. Konali sa tu bohoslužby pre veriacich osád Baranie a Ambrušovce. kresťania zo sabinovskej i bardejovskej strany Čergovského pohoria. Po 2.sv. vojne sa na Oltár -Kameni prestali konať bohoslužby. Tradícia bola znovu oživaná v r. 2000 vysviackou sv.
Pozývame Vás na tradičnú liturgickú slávnosť pri kaplnke, tzv. Oltár Kameň, ktorá sa nachádza v blízkosti hory Lysá (1068 m n. m.), na hlavnom hrebeni pohoria Čergov. Tohto roku bude táto slávnosť príspevkom našej farnosti k Jubilejnému roku našej Prešovskej archieparchie - 200 rokov (1818) od jej zriadenia a 50 rokov (1968) od obnovenia Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Využime príležitosť v krásnom horskom prostredí poďakovať sa Pánu Bohu za jeho nesmierne dary, ktoré nám bohato rozdáva. Liturgická slávnosť bude v nedeľu 15. júla 2018 s týmto programom:
- 10.15 h modlitba sv. ruženca náboženské pútnické piesne
- 11.00 h slávnostná svätá liturgia s myrovaním
- Posedenie pri spoločnom občerstvení (každý z toho, čo si navzájom ponúkneme).
Kňazi pôsobiaci vo farnosti
Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Drienica:
- 1726 - 1750 Michal Janovič
- 1749 - 1769 Šimon Janovič
- 1769 - 1800 Michal Rajeský (Rojkovič)
- 1800 - 1806 Ján Vitkovský
- 1806 - 1812 Peter Janovič
- 1814 - 1854 Michal Štefančik
- 1854 - 1855 Gregor Beskid
- 1855 - 1879 Štefan Rojkovič
- 1879 - 1879 Anton Nevický (*1850)
- 1879 - 1902 Michal Repák
- 1902 - 1903 Eugen Repák - zo Stročína
- 1903 - 1904 Július Zubrický de Wieniawa
- 1904 - 1911 Štefan Andraško
- 1913 - 1916 Ján Korotnoky
- 1917 - 1930 Vojtech Salamon
- 1930 - 1950 Irenej Mankovič
- 1968 - 1972 Štefan Haluška
- 1972 - 1973 Vojtech Babják
- 1973 - 2003 Juraj Zimovčák
- 2003 - 2012 Ján Krehlík
- 2012 - 2017 Milan Mojžiš
- 2017 - 2018 Anton Mojžiš
- 2018 - 2020 Milan Mojžiš
- 2020 - ?
- 1919 - 1922 Pavel Peter Gojdič - bl. preš.
Školstvo
Školská reforma Márie Terézie Ratio educationis z r. 1777 ustanovila založiť pri každej fare pre roľnícky ľud základnú školu s tromi vyučovacími predmetmi : čítanie, písanie, rátanie. Pôvodná budova školy bola drevená, pod jednou strechou s kantorským bytom. V r. 1905 gréckokatolícka cirkev vystavila murovanú budovu s jednou učebňou a kabinetom. Osobitne bol postavený kantorský - učiteľský dvojizbový byt s kuchyňou. V r.1962-1963 Okresný stavebný podnik v Sabinove vykonal generálnu opravu budovy.
Na škole od jej vzniku sa vyučovalo rôznymi jazykmi. Do vzniku ČSR miestnym dialektom a po maďarsky. Od r. 01.09. súčasnosť Cirkevná základná škola bl.
Na škole počas jej existencie pôsobila plejáda učiteľov. Od založenia školy do r. Ďalšími správcami - riaditeľmi školy boli : Štefan Prusák, Andrej Mikluš, Alexander Hodobay, Ján Székely, Juraj Maľcovský, Mgr. Alexander Babjak, Mgr. Anna Olejárová, Mgr.
Matriky Gréckokatolíckej cirkvi
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.
Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka. Príklad matriky písanej azbukou v druhej polovici 19. stor.
Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.
Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.
Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde. Druhopis matriky Gr. kat. farského úradu Vápeník z r.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s informáciami o matrikách gréckokatolíckych farností a ich dostupnosti v Štátnom archíve v Prešove:
| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Andrejová | BJ | 1752 | 1831 | N, S, Z 1752-1830 | ešte v r. 1931 existovali | ÁNO |
| Bajerovce | SB | 1770 | 1825 | N, S, Z 1770-1824 | ÁNO | |
| Banské | VT | 1817 | 1817 | S, Z 1817-1831 | ÁNO | |
| Becherov | BJ | 1819 | 1819 | žiadne | z fil. Regetovka a Ondavka | NIE |
| Becherov | BJ | 1785 | 1841 | N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818 | NIE | |
| Beloveža | BJ | 1753 | 1753 | žiadne | NIE | |
| Bežovce | SO | 1789 | 1789 | žiadne | NIE | |
| Blatné Revištia | SO | 1776 | 1832 | N 1776-1835, S 1776-1833, Z 1776-1831 | ÁNO | |
| Blažov | PO | 1740 | 1812 | N, S, Z 1740-1811 | ÁNO | |
| Bodružal | SK | 1780 | 1823 | N, S, Z 1780-1822 | čiastočne poškodenú matriku ukradli počas vojny | NIE |
| Drienica | SB | 1763 | 1814 | N, S, Z 1763-1813 | v r. 1890 sa už nespomínajú | ÁNO |
| Drienica | SB | 1814 | 1846 | N, Z 1814-1845, S 1814-1859 | ÁNO |
tags: #greckokatolicka #farnost #drienica