Kežmarok, okresné mesto Prešovského kraja, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Mesto vzniklo spojením troch osád: slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Prvá písomná zmienka sa nachádza v darovacej listine kráľa Bela IV. a pochádza z roku 1251. Výhodná poloha mesta, cez ktoré viedli obchodné cesty z Orientu do severnej Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj.
V Kežmarku sa nachádza množstvo významných pamiatok, medzi ktoré patrí aj Gréckokatolícky Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky. Tento chrám je jedným z najmladších v Kežmarku. Základný kameň bol posvätený 10. júla 2004 a dokončený bol o 4 roky neskôr. Výstavby 21. septembra 2008 cerkev aj posvätil. Nachádza sa na ulici oproti drevenému artikulárnemu kostolu.
Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky je gréckokatolícka cerkev v Kežmarku. Chrám patrí pod farnosť Ľubica. Nápadný je svojou byzantskou architektúrou a žltou farbou fasády.
Gréckokatolícka cirkev farnosť Kežmarok vznikla v lete minulého roka roku a jej prvým správcom sa stal otec Dominik Petrík, ktorý ako jednu z prvých najväčších úloh mal dokončenie ikonostasu spoločne s veriacimi. Slávnostná posviacka sa uskutoční 10. septembra o 10.00 hod.
Ikonostas je stena z ikon, na ktorých sú napísané obrazy Ježiša Krista, Presvätej Bohorodičky, anjelov a svätých. „Ikony sa píšu, nie maľujú, lebo v pravom zmysle nejde o umenie, ale o zachytenie Božieho slova. Tak aj ikonostas zobrazuje dejiny spásy - dejiny Božej lásky k človeku. Jeho význam je teda aj katechetický - hľadíme na to, čo Boh všetko koná pre spásu človeka, ale aj pozývajúci a motivujúci - premieňať sa na obraz tých, ktorých zobrazuje.
Chrám v byzantskej tradícii pozostáva z troch častí - svätyňa, loď a predsieň. Loď predstavuje cirkev, ktorá ešte putuje do neba a svätyňa predstavuje nebo. Pri každej liturgii sa sprítomňuje umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. „Ikonostas neoddeľuje svätyňu od lode chrámu, ako si niektorí mylne myslia, ale spája ich. Kráľovské dvere v strede ikonostasu a záves na nich sa pri slávení liturgie otvárajú, čo znamená, že Kristus nás pozýva mať účasť na Božskom - nebeskom živote.
Ikonostas v kežmarskom chráme obsahuje tri rady ikon. V hlavnom rade ikon sú: zľava svätý Ján Krstiteľ, sv. Mikuláš, Presvätá Bohorodička, Ježiš Kristus, Narodenie Presvätej Bohorodičky, sv. Cyril a Metod. Nad nimi sú Kristove a Bohorodičkine sviatky. Vrchný rad obsahuje ikony prorokov Starého zákona. Stredovú líniu tvoria kráľovské dvere, na ktorých sú štyria evanjelisti a Zvestovanie Presvätej Bohorodičke, nad kráľovskými dvermi je Mandylion a ikona Poslednej večere a po bokoch sú ikony archanjelov a anjelov. Ikonostas obsahuje aj diakonské dvere, na ktorých sú ikony diakonov sv. apoštola a prvomučeníka Štefana a sv. Romana Sladkopevca. Vrch ikonostasu tvorí oblúk s trojramenným východným krížom.
Autorom ikon na ikonostase, ako aj na stenách, je ukrajinský ikonopisec Stepan Yuzefiv. „Konštrukcia bola vyrobená vo firme veriacich našej farnosti - rodiny Bajusovcov - Drevointeriér Kežmarok. Myšlienka ikonostasu vznikla ešte pri stavbe chrámu a prvý návrh spracoval architekt chrámu pán Jozef Figlár v spolupráci s mojím predchodcom otcom Pavlom Nižníkom. Neskôr sa projekt ikonostasu upravil v spolupráci otca Petra Fedora, vtedajšieho farára, ikonospisca pána Yuzefiva, pána Pavla Olekšáka, pána Petra Bajusa a farskej rady až dozrel do tejto finálnej podoby. Posviacka ikonostasu bude 10. Slávnostná posviacka nielen ikonostasu, ale aj nového oltára a mobiliára svätyne, spojená s odpustovou slávnosťou Narodenia Presvätej Bohorodičky a 15. výročím posviacky chrámu bude v nedeľu 10. septembra 2023 so začiatkom o 10.00 hod. Hlavným slúžiteľom a kazateľom bude vladyka Peter Rusnák, apoštolský administrátor sede vacante Prešovskej archieparchie. Slávnosť bude vysielaná aj v priamom televíznom prenose RTVS.
Farnosť Kežmarok je súčasťou Spišskej diecézy a kežmarského dekanátu. Súčasťou farnosti sú aj filiálky Malý Slavkov a Stráne pod Tatrami.
Poďme sa bližšie pozrieť na demografické údaje, históriu a zoznam kňazov, ktorí v tejto farnosti pôsobili.
Demografické údaje
Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 má mesto Kežmarok 15 552 obyvateľov. K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 10 013 obyvateľov, čo predstavuje 64,38% populácie. Zastúpené sú aj ďalšie vierovyznania:
- Gréckokatolícka cirkev: 527 (3,39%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 680 (4,37%)
- Pravoslávna cirkev: 66 (0,42%)
- Cirkev adventistov siedmeho dňa: 34 (0,22%)
- Bez náboženského vyznania: 2632 (16,92%)
- Nezistené: 1335 (8,58%)
Obec Malý Slavkov má 1126 obyvateľov, z ktorých sa 974 (86,5%) hlási k rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Ďalšie vierovyznania sú zastúpené nasledovne:
- Gréckokatolícka cirkev: 6 (0,53%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 12 (1,07%)
- Bez náboženského vyznania: 76 (6,75%)
- Nezistené: 31 (2,75%)
V obci Stráne pod Tatrami žije 2289 obyvateľov. K rímskokatolíckemu vierovyznaniu sa hlási 1938 obyvateľov, čo je 84,67%. Zastúpenie ostatných vierovyznaní:
- Gréckokatolícka cirkev: 6 (0,26%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 17 (0,74%)
- Pravoslávna cirkev: 3 (0,13%)
- Kresťanské zbory: 100 (4,37%)
- Cirkev adventistov siedmeho dňa: 26 (1,14%)
- Bez náboženského vyznania: 177 (7,73%)
- Nezistené: 18 (0,79%)
Námestie v Kežmarku
Zoznam Kňazov Pôsobiacich vo Farnosti Kežmarok
Nasledujúci zoznam uvádza kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Kežmarok v rôznych obdobiach:
- 1900 - 1908: František Laufik, dekan - farár
- Kapláni: Martin Dolyák, Jakub Láng, Jozef Kozsár, Andrej Háber, Ján Janecskó, Ján Kukura, Ján Ruszinyák, Jozef Hohol.
- 1909 - 1950: Ján Janecskó, správca
- Kapláni: Jozef Novotný (1909), Ján Kukura (1909 - 1911), František Fehérpataky (1910), Michal Sztankó (1911 - 1915), Eugen Puhalla (1914), Vilhelm Vilcsinszky (1915), Aladár Ruzsbasán (1916 - 1919), Vilhelm Vilcsinszky, Vojtech Kovács (1918 - 1919), Rudolf Schonwiesner (1919), Jozef Spirkó (1920 - 1926), … Cehula (1922), Štefan Putanko (1926 - 1927), Július Šuňavec (1927 - 1929), Štefan Putanko (1927), Dr. Ján Čarnogurský (1929 - 1934), Július Hromada (1932), Pavol Scholtz (1934 - 1944), Dr. Juraj Fekete (1936), 1938 Martin Greňa (1938 - 1944), Ján Lang (1939 - 1943), Štefan Klubert (1943 - 1945), Martin Greňa (1938 - 1950), Ján Lang (1939 - 1944), Ján Jalč (1944), Bronislav Stuglík (1945 - 1951), Jozef Kertis (1946), Jozef Debnár (1946 - 1947).
- 1951 - 1959: Šimon Záhora, správca
- Kaplánii: Bronislav Stuglík, Ján Slávik (1951 - 1952), Jozef Vrbovský (1952 - 1954), Jozef Likavčan (1957) , Jozef Kožár (1957 - 1958), Ľudovít Piovarčí (1959 - 1961).
- 1961 - 1967: Andrej Novotný, dekan - správca
- Kapláni: Ľudovít Piovarčí, Vladimír Olos (1962), Pavol Majzel (1963), Štefan Živčák (1966), František Blažek (1966- 1967).
- 1968 - 1973: Ján Lang, správca
- Kapláni: Ferdinand Marton (1968 - 1969), Jozef Pataky (1969 - 1972), Štefan Mordel (1972 - 1973)
- 1973 - 1989: Mons. Michal Marek, správca
- Kapláni: Peter Nebus (1973 - 1976), Mikuláš Kráľ (1974), Stanislav Kaník (1980), Ladislav Drengubiak (1984).
- 1989 - 1991: Mons. Ján Maga, farár
- Kapláni: Jozef Dzurek (1989), Juraj Dubec, CSsR (1990), Marián Kačír (1990 - 1991).
- 1991 - 2017: ICLic. Jakub Grich, OPraem., dekan - farár
- Kapláni: Marián Kačír (1990 - 1992), Gregor Rydzewski, SAC (1992), Peter Jurčík (1993), Peter Pitoniak (1993 - 1994), Matej Radúch (1994 - 1995), Jozef Hagovský (1995), Pavol Lacko (1995 - 1996), Jozef Vaľko (1996), Vladimír Dzurenda (1997 - 1998), František Dudiak (1997 - 1999), Rudolf Schuster (1998), Jaroslav Barta (1999 - 2002), Jaroslav Chovanec (1999), Peter Bolibruch (2000- 2004), Anton Ziolkovský (2002-2004), František Plučinský (2003 - 2005), Ján Jurík (2004 - 2007), Patrik Ondáš (2004 - 2005), Miroslav Hric (2004 - 2008), František Krušínsky (2005-2006), Marek Boča (2006 - 2007), Jozef Holubčík (2007-2009), Vincent Polák (2007 - 2008), Peter Dobrovič (2008-2010), Pavol Garbiar (2008-2011), Štefan Machaj (2009-2010), Milan Kačaljak (2010), Marián Vrchovský (2010 - 2012), Michal Pásztor (2011- 2015), Gustáv Botur (2011 - 2012), Ján Bystriansky (2012 - 2014), Martin Schreiner (2012 - 2017), Marek Forgáč (2014 - 2018), Marcel Tarda (od 2015), Dominik Jamrich (2015 - 2019).
- 2017 - 2020: Mons. ThDr. ICLic. Ján Kuboš, PhD., dekan - farár
- Kapláni: Marek Forgáč (2014 - 2018), Marcel Tarda (od 2015), Dominik Jamrich (2015 - 2019), Tomáš Tomusko (2017 - 2021), Martin Kováč (2018 - 2022), Šimon Bocko (2019 - 2023).
- 2020 - 2023: Mons. prof. ThDr. PaedDr. SSLic. František Trstenský, PhD., dekan - farár
- Kapláni: Marcel Tarda (od 2015), Tomáš Tomusko (2017 - 2021), Martin Kováč (2018 - 2022), Šimon Bocko (2019 - 2023), Jozef Kudlačák (2021 - 2023), Andrej Ondrejka (2022 - 2024), Lukáš Filický (2023 - 2025), Marek Wolanszký (od 2023).
- Od 2023: ThLic.
Bazilika sv. Kríža v Kežmarku
Ďalšie Pamiatky v Kežmarku
Kežmarok sa môže pochváliť aj ďalšími významnými pamiatkami, ktoré svedčia o jeho bohatej histórii:
- Kežmarský zámok: Pochádza z prelomu 14. a 15. storočia a je postavený v neogotickom štýle. Prvá zmienka o hrade pochádza z roku 1447.
- Bazilika minor sv. Kríža: Najstaršia kamenná časť kostola má pôvod z 13. storočia. Dnešná podoba pochádza z rokov 1444-1498, ktorá vznikla veľkolepou gotickou prestavbou.
- Renesančná zvonica: Bola postavená v r. 1591. Má štvorcový pôdorys a zdobia ju cibórie s erbmi cisárskeho habsburského rodu. V blízkosti Baziliky sv. Kríža. Považovaná za najkrajšiu kampanilu na Spiši.
- Radnica: Po niekoľkých vyhorenia bola v roku 1977 prestavaná v klasicistickom slohu.
- Drevený artikulárny kostol: Drevený evanjelický kostol v Kežmarku postavili mimo historického jadra pri dnes už nejestvujúcej Vyšnej bráne a renesančnom kamennom hostinci v súlade so závermi šopronského snemu. Dnešný vzhľad nadobudol po prestavbe roku 1717. Kostol je postavený bez akéhokoľvek kovu a trámy sú z červeného smreku.
- Nový evanjelický kostol: Bol postavený v druhej polovici 19. storočia. Architektom stavby bol Teofil Hansen, ktorý daroval cirkvi r. 1870 svoje plány, ktoré boli pôvodne určené pre Orient. Kostol je postavený v Eklektickom slohu.
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku
Kultúra a Súčasnosť
Mesto si obnovilo tradíciu výročných trhov a stalo sa strediskom najväčšieho remeselného festivalu EĽRO. V Kežmarku sa koná najväčší a prvý svojho druhu festival Európske ľudové remeslo. Na tri dni sa uzavrie historické centrum provizórnymi hradbami, aby sa mohla akcia za nimi naplno rozbehnúť. V roku 2000 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Na cintoríne odpočíva aj dr. gymnázia Fridrich Scholez, Jozef Dlhány a rôzni iní. Vedie popri Bielej vode Chodník profesora Alfréda Grosza.
Park Svetlonosky v Kežmarku - v parku sa v minulosti na podstavci nachádzala bronzová socha ženy, tzv. „Svetlonos“, ako spomienka na zavedenie elektrickej energie v meste (v roku 1894).
Dejiny Kežmarku majú aj čierne momenty, na ktoré sa nezabudlo. Pripomína ich pamätník obetí holokaustu, ktorý stojí v Parku Alfréda Grosza. Kedysi na tomto mieste stála synagóga.
Alfréd Grosz bol významný kežmarský profesor na gymnáziu a Tatranec. Celý život chodieval Alfréd Grosz so svojimi študentami do Tatier a svojou povestnou, vo svete ojedinelou „Školou hôr“ ich učil nielen horolezectvu a poznávaniu prírody Tatier, ale aj dôležitým životným hodnotám.
V meste sa nachádza aj klietka hanby pre neposlušné ženy, ktorá bola ukutá študentmi Súkromnej strednej odbornej školy Biela Voda v Kežmarku kvôli EĽRU v roku 2015. Klietku hanby nájdete pred mestskou radnicou na námestí.
Radnica Kežmarok
tags: #greckokatolicka #farnost #kezmarok