Gréckokatolícka farnosť Kyjov: História a vývoj

Gréckokatolícka cirkev má bohatú históriu na východnom Slovensku, ktorá sa začala písať pred niekoľkými storočiami. V tomto článku sa pozrieme na históriu gréckokatolíckej farnosti Kyjov a na vývoj gréckokatolíckych matrík na východnom Slovensku.

GRÉCKOKATOLÍCKY MAGAZÍN (167)

Vznik Gréckokatolíckej cirkvi

V roku 1646, na sviatok sv. Juraja, prednieslo 63 pravoslávnych kňazov v Užhorode nicejsko - konštantínopolské vyznanie viery, a zároveň uznali autoritu vtedajšieho rímskeho pápeža, Inocenta X. Výmenou za to im jágerský biskup, Juraj Jakušič, povolil vysluhovanie bohoslužieb podľa východného obradu. Týmto spôsobom vznikla v Užhorode pred 378 rokmi Gréckokatolícka cirkev.
Gréckokatolícka katedrála v UžhorodePrvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. K zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo oficiálne až za vlády Leopolda I.

Vplyv Zamoščskej synody

V skutočnosti však jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov, a postupne sa snažili o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Išlo o synodu, ktorá sa konala v poľskom meste Zamość, v zmysle ktorej postupne dochádzalo k odstraňovaniu rozdielov medzi latinským a gréckym obradom. To malo za následok odstraňovanie ikonostasov, zavádzanie bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvanie prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby.Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie. Títo kňazi boli pozvaní na dekanátne stretnutia, pričom zápisnice z týchto stretnutí nám poskytujú dobrý obraz o stave a rozmiestnení gréckokatolíckych farností na východe Slovenska v prvej polovici 18. storočia. Ďalšie podrobnejšie záznamy o gréckokatolíkoch žijúcich na východnom Slovensku máme z vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóczyho, ktorý navštívil postupne Zemplínsku, Užskú a Šarišskú stolicu v roku 1749. Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771.
Mukačevská eparchiaMukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv. Pražskej jari.

Gréckokatolícke matriky

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat. Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených.Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci BodružalZ celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami. Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.

Matriky v Štátnom archíve v Prešove

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad gréckokatolíckych matrík, ktoré sú uložené v Štátnom archíve v Prešove, a tiež informácie o chýbajúcich matrikách.
Legenda:
  • N - Narodenia
  • S - Sobáše
  • Z - Zomrelí
  • BJ - Bardejov
  • SB - Sabinov
  • VT - Vranov nad Topľou
  • SO - Sobrance
  • PO - Prešov
  • SK - Svidník
  • SP - Stará Ľubovňa
  • ML - Medzilaborce
  • MI - Michalovce
  • HE - Humenné
  • SL - Stará Ľubovňa
  • SV - Svidník
  • HU - Humenné

tags: #greckokatolicka #farnost #kyjov

Sídlo farnosti Okres Farnosť viedla matriky od roku V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove Poznámka Možná existencia chýbajúcej matriky?
Andrejová BJ 1752 1831 N, S, Z 1752-1830 ešte v r. 1931 existovali ÁNO
Bajerovce SB 1770 1825 N, S, Z 1770-1824 ÁNO
Banské VT 1817 1817 S, Z 1817-1831 ÁNO
Becherov BJ 1819 1819 žiadne z fil. Regetovka a Ondavka NIE
Becherov BJ 1785 1841 N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818 NIE
Beloveža BJ 1753 1753 žiadne NIE
Bežovce SO 1789 1789 žiadne NIE
Blatné Revištia SO 1776 1832 N 1776-1835, S 1776-1833, Z 1776-1831 ÁNO
Blažov PO 1740 1812 N, S, Z 1740-1811 ÁNO
Bodružal SK 1780 1823 N, S, Z 1780-1822 čiastočne poškodenú matriku ukradli počas vojny NIE
Bokša SP 1807 1819 N 1807-1818, S, Z 1807-1845 ÁNO
Borov ML 1794 1811 S 1794-1816, Z 1794-1810 ÁNO
Breznička SP 1754 - N, S, Z 1754-1895 zničené v období 1. sv. vojny NIE
Brusnica SP 1798 1831 N 1798-1830, S 1797-1832, Z 1797-1830 NIE
Brusnica SP 1768 1831 N, S, Z 1768-1796 pravdepodobne zničené v období 2. sv. vojny ÁNO
Cabov VT 1810 1882 N, S, Z 1810-1881 zničené v období 2. sv. sv. vojny NIE
Čabiny ML 1799 1799 žiadne NIE
Čemerné VT 1797 1831 N, S 1797-1830 NIE
Čemerné VT 1797 1831 Z 1797-1830 ÁNO
Čertižné ML 1792 1819 N 1792-1818, S, Z 1792-1820 ÁNO
Čičarovce MI 1789 1789 žiadne NIE
Čičava VT 1787 1787 žiadne NIE
Čirč SL 1753 1753 žiadne NIE
Čukalovce SV 1780 1882 N, S, Z 1780-1881 ÁNO
Ďačov SB 1777 1844 N, S, Z 1777-1843 ÁNO
Davidov VT 1726 1780 N, S, Z 1726-1779 ÁNO
Drienica SB 1814 1846 N, Z 1814-1845, S 1814-1859 ÁNO
Drienica SB 1763 1814 N, S, Z 1763-1813 v r. 1890 sa už nespomínajú ÁNO
Dubová SK 1752 - N, S, Z 1752-1895 ÁNO
Dúbravka MI 1794 1807 Z 1794-1806 ÁNO
Dúbravka MI 1760 1807 N 1760-1806, S 1756-1806 NIE
Ďurďoš VT 1760 1847 N, S, Z 1760-1846 ÁNO
Falkušovce MI 1786 1786 žiadne NIE
Fulianka PO 1761 1819 N, S, Z 1761-1818 ÁNO
Geraltov BJ 1779 1800 N, S, Z 1779-1799 ÁNO
Habura ML 1804 1894 N, S, Z 1804-1893 ÁNO
Hanigovce SB 1737 1791 N, S, Z 1737-1790 farnosť presunutá do Ľutiny ÁNO
Havaj SP 1809 1826 N, Z 1809-1825, S 1809-1834 z fil. Malé Staškovce ÁNO
Havaj SP 1781 1885 N, S, Z 1781-1884 ÁNO
Hažín MI 1806 1806 žiadne NIE
Hlinné VT 1786 1852 N, S, Z 1786-1851 zničené v období 1. sv. vojny NIE
Hlivištia SO 1780 1834 N, S, Z 1780-1833 NIE
Hostovice SV 1773 1861 N 1773-1860, S 1773-1895, Z 1773-1886 zničené v období 2. sv. vojny NIE
Hrabovčík SK 1870 1870 žiadne matriky od r. 1812 zničené v období 2. sv. vojny NIE
Hrabské BJ 1830 1830 žiadne staršie matriky zničené pred r. 1851 NIE
Hradisko PO 1808 1808 žiadne NIE
Humenné HE 1768 1768 žiadne NIE
Humenský Rokytov HE 1842 1871 N, S, Z 1842-1870 ÁNO
Chmeľová BJ 1758 1758 žiadne NIE
Choňkovce SO 1792 1792 žiadne NIE
Iňačovce MI 1811 1811 žiadne NIE
Jasenov HE 1826 1880 N, S, Z 1826-1879 ÁNO
Jovsa MI 1767 1767 žiadne NIE
Kalná Roztoka HU 1820 1820 žiadne NIE
Kečkovce SK 1789 - N, S, Z 1789-1895 zničené v období 2. sv. vojny NIE
Klenov PO 1752 1825 chýba torzo matriky od r. 1752 torzo matriky sa spomína ešte v r. 1948 ÁNO
Klenová SV 1786 1842 N, S, Z 1786-1841 NIE
Klokočov MI 1773 1822 N, S, Z 1773-1821 ÁNO
Kobylnice SK 1828 1862 N, S, Z 1828-1861 NIE
Kolonica SV 1834 1890 N, S, Z 1834-1889 ÁNO
Koromľa SO 1808 1834 N, S, Z 1808-1833 NIE
Korunková SP 1754 - N, S, Z 1754-1895 zničené v období 2. sv. vojny NIE
Krajná Bystrá SK 1776 - N, S, Z 1776-1895 zničené v období 2. sv. vojny NIE
Krásny Brod ML 1820 1820 žiadne z fil. Rokytovce od r. 1775 NIE
Krášok MI 1802 1802 žiadne NIE
Kružlov BJ 1764 1819 N 1764-1818, S, Z 1764-1824 ÁNO
Kružlová SK 1758 - N, S, Z 1758-1895 zničené v období 2. sv. vojny NIE
Kurov BJ 1827 1827 žiadne staršie matriky zničil požiar pred r. 1851 NIE
Kyjov SL 1815 1815 žiadne NIE
Ladomirov SV 1793 1829 S 1793-1828 zničené v období 2. sv. vojny NIE
Ladomirová SK 1778 1875 N, Z 1778-1895, S 1778-1874, Z 1778-1895 ÁNO
Lastomír MI 1890 1890 žiadne NIE
Laškovce MI 1777 1875 N, S, Z 1777-1874 ÁNO
Legnava SL 1770 1770 žiadne NIE
Lekárovce SO 1792 1792 žiadne NIE
Livov BJ 1789 1789 žiadne NIE
Lomné SP 1770 - N, S, Z 1770-1895 v r. 1931 zachované matriky od r. 1832 ÁNO
Ľubovec PO 1905 pozri Ruské Pekľany, tam farnosť sídlila do r. 1905 -
Lukov BJ 1726 1736 N 1726-1735, S 1726-1758, Z 1726-1756 NIE
Ľutina SB 1791 1791 žiadne z fil. Hanigovce NIE
Ľutina SB 1766 1786 N 1766-1804, S, Z 1766-1785 ÁNO
Malcov BJ