Slovinky, obec s bohatou históriou, sa nachádzajú v severnej časti Slovenského rudohoria, v údolí potoka Slovinka. Oblasť bola osídlená od praveku cez stredovek až po novovek. Slovinky vznikli ako banícka osada na pôvodne rozsiahlom gelnickom chotári.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1368, kde sa vyskytuje pod názvom Villa Abakuk, a v roku 1374 ako Abacuk. V neskorších dokumentoch sú označované aj ako Abbakuk.
Názvy obce v priebehu histórie:
- Nižné Slovinky: 1368 - Abakuk, Abbakut; 1405 - Slowynka; 1406 - Zlowinka utraque; 1550 - Alsoszlowinka; 1920 - Nižné Slovinky (maďarsky Alsózlovinka, Alsószalánk)
- Vyšné Slovinky: 1460 - Zlowinka utraque; 1550 - Felsewszlovinka; 1920 - Vyšné Slovinky (maďarsky Felsoszlovinka, Felsoszalánk)
Práve z roku 1460 pochádza aj dokument svedčiaci o existencii už dvoch obcí s názvom Zlowinka. Od roku 1550 sa v písomnostiach stretávame s pomenovaním Vyšné Slovinky (Zlowinky Superior, Felsewszlovinka) a od roku 1555 aj s Nižnými Slovinkami (Alsó Szlovinka). Obe obce sa vyvíjali samostatne až do roku 1943, kedy sa znovu zlúčili do jedného celku.
Oblasť Sloviniek a okolia sa vyznačovala značným počtom ložísk strieborných a medených rúd. Tieto sa ťažili a spracovali po stáročia až do konca 19. storočia. Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači. Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom.
V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou svätého Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov. Od roku 1885 sa začína nová éra baníctva železa, kde vyťažená železno- medená ruda je spracovávaná v neďalekých Krompachoch v Rimamuránskej- Šalgotariánskej železiarenskej účastinárskej spoločnosti.
24. októbra 1991 ministerstvo hospodárstva vydalo rozhodnutie k plánu likvidácie baní a úpravní na Slovinkách. 30. júna v roku 1993 vyfáral z bane posledný vozík medenej rudy. Týmto sa skončila slávna história dobývania rúd v Slovinkách.
Pôvodným obyvateľstvom Sloviniek boli pravdepodobne Slováci. V priebehu 16. storočia sa tu prisťahovalo veľké množstvo rusínskeho obyvateľstva, ktoré prinieslo aj zmenu náboženského charakteru oboch obcí.
Gréckokatolícky chrám sv. Juraja
Kostol a fara v Slovinkách existovali už v prvej polovici 14. storočia. Súčasný klasicistický kostol zasvätený sv. Jurajovi bol postavený až v rokoch 1799-1808. Gréckokatolícky chrám sv. mučeníka Juraja patrí medzi dominanty obce je kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky, zapísanou v Ústrednom zozname Národných kultúrnych pamiatok pod číslom 701.
Najstaršia písomná zmienka o chráme v Slovinkách pochádza zo zápisu kanonickej vizitácie z roku 1700, v ktorej sa uvádza, že „chrám v Nižných Slovinkách bol postavený pred 400 rokmi katolíkmi latinského rítu a neskôr opravený obyvateľmi gréckeho rítu“.
Chrám je dlhý 44,4m, široký 17,4m a vysoký 39,8m a pri svojom zasvätení na počesť mučeníka Juraja, ktorý je aj patrónom obce v roku 1804 patril svojou veľkosťou k najväčším vo vtedajšej Mukačevskej eparchii. Veža chrámu má štyri hodinové ciferníky, ktoré sú nefunkčné. Vo veži sa nachádzajú tri pôvodne zvony, dva väčšie sú poháňané elektrickým pohonom a riadené časovým spínačom.
Ikonostas v chráme bol postavený roku 1874 a pozostáva z piatich jednotlivo usporiadaných radov ikon: miestneho, radu sviatkov, apoštolov, prorokov a patriarchov a Golgoty, ktorá je na vrchole ukončená krížom. Súčasnú podobu nadobudla svätyňa v rokoch 1990 - 1994, keď bol prestavaný oltár a vyrobený nový mobiliár.
Medzi najstaršie, preto aj najcennejšie kultové predmety patria tie, ktoré pochádzajú ešte zo starého chrámu. Najstaršia je krstiteľnica z roku 1701. Ďalšími najstaršími kultovými predmetmi zo starého chrámu je procesiový obraz svätého mučeníka Juraja, ktorý je patrónom chrámu. Pochádza z roku 1767 a zhotovil ho J. Szilassy, v tom čase známy zlatník a rezbár.
Obecná pamätná kniha z roku 1938 píše, že obyvatelia Sloviniek sú náboženstvá gréckokatolíckeho s menšinou rímskokatolíkov. V súčasnosti má obec (podľa sčítania ľudu z r. 2001) 1867 obyvateľov, z toho 490 gréckokatolíckeho vierovyznania.
Patrónom obce je sv. veľkomučeník Juraj, ktorému je zasvätený aj gréckokatolícky chrám postavený v klasistickom slohu v rokoch 1799 - 1808. Kedy táto fárnosť bola ustanovená sa nedá zistiť, nakoľko momentálne nieje o tom žiadný písomný zápis.
Dňa 21.2.1997 bol sv. otcom Jánom Pavlom II. vyhlásený nový Gréckokatolícky apoštolský exarchát a farnosť Slovinky sa stala jeho súčasťou. Od tohoto času majú slovinský gréckokatolícki veriaci pravidelne slávene Božské liturgie a iné bohoslužobné obrady.
Bohoslužby:
- Vo všedný deň: v zimnom období o 17:00, v letnom období o 18:00
- V nedeľu a vo sviatok (ak pripadne deň pracovného pokoja): o 9:00 utiereň, o 10:00 Božská liturgia a o 14:00 večiereň
História Spiša, konkrétne gréckokatolíkov žijúcich na tomto území sú dodnes veľmi málo preskúmané. Je možné, že sv. Metod prechádzal naším územím učil a ustanovil svojich žiakov aby pokračovali v hlásaní Božieho slova.
12.-13. Na Kapitule možno sledovať ešte aj v 13. storočí biritualizmus. O farnosti východného obradu v 12. a 13. storočí ako Závadka, Poráč, Helcmanovce, Slovinky, Repaše, Olšavica sa duchovne starali vtedajší spišský prepošti a to ešte dávno pred Florentínsko-ferarským snemom.
Z nedávnej histórie tejto cirkvi je nutné poukázať na rok 1950, keď 28. apríla bol administratívne zinscenovaný tzv. „Prešovský sobor“ na ktorom boli veriaci gréckokatolíci prehlásení za pravoslávnych a komunistický režim postavil Gréckokatolícku cirkev mimo zákon a zakázal jej činnosť. Biskup Peter Pavol Gojdič bol uväznený a odsúdený na doživotný žalár. Zomrel ako mučeník v Leopoldovskej väznici. Činnosť cirkvi bola obnovená v roku 1968, kňazi sa mohli vrátiť do svojich farností, ale jej útrapy sa tým neskončili.
28. februára 1997 pápež Ján Pavol II. zriadil Apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov žijúcich na území, ktoré je zhodné s hranicou košického kraja. Tým toto územie vyčlenil z Prešovskej eparchie, čím vznikol nový cirkevno-právny subjekt. ýznamným medzníkom pre gréckokatolíkov v našom meste bol 2. marec 1997, keď biskup Mons. Milan Chautur po prvý krát slúžil sv. liturgiu v novom chráme, ktorý nesie titul Chrám Premenenia Pána.
tags: #greckokatolicka #farnost #slovinky