Gréckokatolícka farnosť Trnava nad Laborcom: História a vývoj

Obec Trnava pri Laborci leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny pod juhozápadnými výbežkami pohoria Vihorlatu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1249.

Panoráma Vihorlatu

Najstaršie dejiny a zmienky o Trnave

Richard Marsina v Codexe publikuje listinu, v ktorej je prvá písomná zmienka o Trnave zo 7. septembra 1249 v podobe Turnua, keď šľachtic Peter, syn Sobeslava spolu so svojou manželkou Agátou dáva svojim dcéram Kataríne a Petronele tri dediny Trnava, Vinné a Zalužece. Z obsahu listín o darovaní je zrejmé, že Trnava jestvovala nepochybne pred 13. storočím. Niektorí historici ju dávajú až do 11. storočia.

V písomnostiach z 13. - 16. storočia sa vyskytuje pod názvami Turna, Torna, Tarna, čo boli maďarizované tvary pôvodného slovenského nárečového názvu Tarnava, teda Trnava. Ten korení v slove tŕň, označujúcom kerovitú drevinu, ktorá sa hojne vyskytovala na mieste, kde vzniklo tamojšie sídlisko. Trnava bola v prvej polovici 13. storočia majetkom šľachtica Petra, možno už jeho otca Sobeslava.

Petrova dcéra Petronela v roku 1258 darovala svoju časť majetkov panstva Michalovce a aj v Trnave sestre Kataríne. Vo vlastníctve ich dedičov, šľachticov z Michaloviec, bola Trnava nepretržite v nasledujúcich storočiach.

V prvej polovici 14. storočia sa so súhlasom zemepánov usadili pri Trnave prisťahovalci so šoltýsom a podľa zákupného práva vybudovali nové sídlisko, ktoré sa stalo samostatnou obcou. Žili tam ešte v druhej polovici 16. storočia. Dve Trnavy mali priliehavé názvy Malá Trnava a Veľká Trnava, respektíve Nižná a Vyšná Trnava.

Vývoj farnosti a sakrálnych stavieb

Z roku 1374 poznáme prvú správu, že sa v Trnave nachádza maličký chrám s cintorínom. Bol to pravdepodobne drevený chrám, vybudovaný okolo polovice 14. storočia usadlíkmi podľa zákupného práva.

Časť poddanského obyvateľstva bola katolícka, časť gréckokatolícka, tvoriac v polovici 18. storočia gréckokatolícku farnosť. Trnava sa charakterizuje ako slovenská dedina.

Vznik farnosti sa kladie do prvej polovice 18. storočia. Približne aj do tohto obdobia sa kladie aj zriadenie farnosti. Hoci prvé zachované matriky sa datujú až od roku 1831, ale je ich svedectvo už hovorí ako o plnohodnotne fungujúcej farnosti.

Chrám Zostúpenia sv. Ducha je barokový, postavený v roku 1713. Opravovaný bol v roku 1870 - 1872.

Chrám je jednoloďová baroková stavba s oblým uzáverom svätyne a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, v lodi má velená klenba štyri lunety. Ešte v roku 1915 bola veža menšia a pokrytá dreveným šindľom. V roku 1956 bola veža zväčšená chrám predĺžený o dnešnú svätyňu.

Chrám nikdy v predošlých obdobiach nemal ikonostas. Stavba nového ikonostasu bola realizovaná v rokoch 2006 až 2007, kedy celá svätyňa chrámu prešla rozsiahlou rekonštrukciou, kedy bola tiež vymaľovaná novými nástennými ikonami. Novopostavený ikonostas je darom p.

Ikonostas v gréckokatolíckom chráme

Matriky a gréckokatolícka cirkev na východnom Slovensku

Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh.

Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné.

Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina.

V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.

Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík.

Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.

Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.

Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827.

Súčasnosť

Podľa sčítania ľudu v roku 2001 má obec 516 obyvateľov, z ktorých je 288 gréckokatolíkov a 203 rímskokatolíkov, 7 pravoslávnych a 2 patria k reformovanej kresťanskej cirkvi.

V minulosti do roku 2002 k farnosti patrili aj filiálne obce Zbudza a Oreské.

tags: #greckokatolicka #farnost #trnava #nad #laborcom