Gréckokatolícka Liturgia: Vysvetlenie a Význam

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku je živé spoločenstvo veriacich, ktoré sa pravidelne stretáva na bohoslužbách a pútiach. Tieto udalosti sú dôležitou súčasťou duchovného života veriacich. Priebeh gréckokatolíckej omše (liturgie) má svoje špecifiká a hlboký duchovný význam. Počas bohoslužby sa číta Písmo, spieva a modlí. Veriaci majú možnosť stretnúť sa s Kristom, počuť jeho slovo a prijať ho v Eucharistii.

Mozaika Krista Pantokratora v Hagii Sophii, Istanbul.

Základné Informácie o Gréckokatolíckej Cirkvi

Gréckokatolícka cirkev, alebo presne povedané katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu je v plnom spoločenstve katolíckej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni sú pôvodne jedným spoločenstvom byzantského obradu, avšak rozdeleným schizmou. Gréckokatolícka cirkev na Slovensku (Slovenská katolícka cirkev sui iuris) je metropolitnou cirkvou, je usporiadaná v troch biskupstvách: v Prešovskom arcibiskupstve (archieparchii, arcidiecéze), v Košickej eparchii (diecéze) a v Bratislavskej eparchii.

Do Prešovskej archieparchie patria gréckokatolíci žijúci na území Prešovského kraja, do Košickej eparchie sú začlenení katolíci byzantského obradu bývajúci na území Košického kraja. Stredné a západné Slovensko patrí pod správu Bratislavskej eparchie, na strednom a západnom Slovensku je však len relatívne málo farností. Najvyšším orgánom našej metropolitnej cirkvi je rada hierarchov. Pri sčítaní ľudu v máji 2011 sa ku gréckokatolíckej cirkvi prihlásilo 206871 veriacich (3,83% obyvateľov Slovenskej republiky), v roku 2001 to bolo 219831 veriacich (4,1% obyvateľov Slovenskej republiky).

História a Vývoj Byzantského Obradu

Na otázku, kedy vznikol byzantský obrad, resp. aj ostatné obrady, nemožno odpovedať presným dátumom. Cirkev, založená Ježišom Kristom, sa po zostúpení Svätého Ducha postupne šírila po celom svete. Už v prvých storočiach sa začínajú objavovať určité rozdielnosti v slávení bohoslužieb, prirodzene podmienené miestnou kultúrou a mentalitou jednotlivých národov.

Po Milánskom edikte (r. 313) sa tieto rozdiely začali kryštalizovať a jednotlivé obrady sa diferencovali. Náš byzantský obrad má svoje korene v gréckej časti ríše, výrazný bol však aj vplyv Palestíny a Antiochie. Katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu svoju prítomnosť na Slovensku odvodzuje od pôsobenia slovanských vierozvestov Konštantína-Cyrila a Metoda.

Po smrti sv. Metoda a po vyhnaní jeho žiakov r. 885 bol východný obrad potláčaný a postupne sa vytrácal, nikdy však z nášho územia celkom nevymizol. Ešte za panovania Arpádovcov (v 11. - 12. stor.) v Uhorsku vzniklo viacero kláštorov byzantského obradu. Odpor latinského - západného kléru a historické okolnosti čoskoro situáciu zmenili a začalo sa obdobie tvrdého polatinčovania.

Posilou pre malú komunitu byzantského obradu bola valašská kolonizácia od 14. storočia, ktorá znamenala významný prílev kresťanov východného obradu. Po viacerých “pokusoch” sa k jednote s katolíckou cirkvou opäť prihlásili v r. 1646 podpísaním únie (dohody o zjednotení) na zámku v Užhorode. Súčasťou tejto dohody bol prísľub, že latinská cirkev nebude zasahovať do bohoslužobného a duchovného života východných katolíkov, nanucovať im svoje zvyky a formy zbožnosti ani sa snažiť ich asimilovať.

Ďalším zlomovým bodom v histórii byzantských katolíkov na Slovensku je 28. apríl 1950. Vtedy tzv. Prešovským soborom bola zlikvidovaná gréckokatolícka cirkev; biskupi Pavol Gojdič, OSBM a Vasiľ Hopko boli spolu s mnohými kňazmi uväznení, ostatní prestúpili do schizmatickej pravoslávnej cirkvi, alebo boli nútení vysťahovať sa. Po zmene politických pomerov v rokoch 1989-90 mohlo konečne prísť k úplnej rehabilitácii gréckokatolíckej cirkvi a rozvinutiu jej činnosti vo všetkých dimenziách.

Charakteristické Črty Gréckokatolíckej Duchovnosti a Liturgie

Cirkev ako tajomné Kristovo telo má mnoho rozličných údov a každý z nich je nezastupiteľný a nevyhnutne potrebný. Tak v katolíckej cirkvi existuje mnoho obradov: arménsky, byzantský, etiópsky, chaldejský, koptský, latinský, maronitský a sýrsko-antiochijský. Obrad je duchovná cesta, spôsob určitého spoločenstva (miestnej cirkvi), ako žije, kráča s Bohom a k Bohu.

A aj gréckokatolícka cirkev na Slovensku chápe svoju cyrilometodskú tradíciu a byzantský obrad s jeho osobitou spiritualitou ako charizmu na obohatenie celej všeobecnej cirkvi. Tiež by sme mohli povedať, že duchovnosť je život človeka s Bohom a v Bohu. Pokúsime sa trochu porovnať niektoré odlišnosti byzantskej cirkvi v porovnaní s latinskou a objasniť ich príčiny.

Východ má vo všeobecnosti komplexnejší pohľad na človeka - je telo, duša a duch. Výrazné je to práve pri tele, ktoré najmä na Západe bolo niekedy považované za čosi nižšie, za príťaž, ktorú treba obmedziť. Preto toľko poklôn a prežehnávania, preto prísnejšie pôsty. V bohoslužbe sa podstatne viac vplýva na zmysly: na zrak ikonami a bohatou výzdobou chrámu; na sluch spevom; na čuch vôňou kadidla a voňavých sviec, ktoré horia v chráme; na hmat dotykom a bozkávaním ikon, evanjeliára a relikvií; na chuť eucharistiou, ktorá sa podáva v zásade pod obidvoma spôsobmi, alebo rozdávaním požehnaného chleba (antidoru) či ovocia a pod. na konci bohoslužieb.

Typickým prvkom byzantského chrámu je ikonostas, stena s ikonami (svätými obrazmi), ktorá oddeľuje svätyňu od lode chrámu. Ikony sú Božím slovom “zapísaným” farbami na dreve, tradícia vytvorila určitý symbolický “ikonografický jazyk”. Byzantský obrad vôbec nepozná sochy, len dvojrozmerné zobrazovanie. Duchovný život východných kresťanov je silno spätý s modlitbou cirkvi - s časoslovom (breviárom - liturgiou hodín), súkromné pobožnosti nemajú také silné postavenie ako v západnom obrade. Vrcholom duchovného života je božská liturgia (sv. omša), ktorá pozná tri rôzne formy - liturgia sv. Jána Zlatoústeho (najčastejšie používaná), sv. Bazila Veľkého (slávi sa len 10 ráz v roku) a liturgia vopredposvätených darov (slúži sa vo Veľkom pôste, nie je pri nej premenenie eucharistie).

Liturgické Obdobia a Zvyklosti

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku začína Veľký pôst - tzv. Štyridsiatnica. Tohto roku sa Veľká noc podľa Gregoriánskeho kalendára i podľa Juliánskeho kalendára slávi v ten istý deň (20. apríla), a teda aj tie Cirkvi - väčšinou pravoslávne, alebo napr. aj Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine -, ktoré sa riadia Juliánskym kalendárom, začínajú v dnešný deň obdobie Veľkého pôstu. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc - Paschu.

Podľa Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku schválenej Radou hierarchov je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom - teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa zachováva zdržanlivosť od mäsa (požívajú sa bezmäsité pokrmy). Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavá (resp. tmavočervená) liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.

Charakteristickou črtou pre východnú tradíciu je tiež aliturgickosť, t.j. že v niektoré dni, Veľkého pôstu sa neslúži svätá božská liturgia. V stredy (pamiatka Pánovho umučenia) v piatky (pamiatka Pánovej smrti) sa slúži tzv. Liturgia vopred posvätených darov. Liturgia pozostáva z večierne (vešpery), pri ktorej sa rozdáva Eucharistia, ktorú kňaz konsekroval vopred.

Dňa 15. 11. 2022 sa začína pre gréckokatolíkov, katolíckych veriacich byzantského obradu - Pôst pred sviatkami Narodenia Pána, pred Vianocami, ktorý sa nazýva Filipovka. Cieľom Filipovky, tohto štyridsaťdňového pôstu, je duchovná príprava veriacich na slávenie sviatkov Narodenia Pána a sviatkov Bohozjavenia Pána (Troch kráľov). V tejto súvislosti gréckokatolícka cirkev si naďalej zachovala toto takmer šesťtýždňové (15. 11. - 24. 12.) prípravné duchovno-pôstné obdobie pred Vianocami.

Udalosť, kedy Presvätá Bohorodička priviedla Ježiša 40 dní po jeho narodení do jeruzalemského chrámu, aby ho zasvätila Bohu Otcovi, si pripomíname na sviatok Stretnutie Pána / Stritenije Hospodne, ľudovo nazývaný Hromnice, cirkevne ho slávime každoročne 2. februára. Súčasťou obradov v cerkvach, chrámoch je aj požehnávanie sviec. Ľudia zapaľovali požehnané sviece a modlili sa pri nich v ťažkých situáciách, pri prírodných katastrofách, búrkach, krupobití, od čoho pochádza názov Hromnice.

Význam Eucharistickej Pobožnosti

Zmyslom Eucharistickej pobožnosti je pomôcť veriacim prehĺbiť pochopenie a uvedomenie si zdroja a vrcholu viery. Celou históriou spásy pripravoval Boh, náš Otec, svoj ľud na obetovanie svojho milovaného Syna a tiež na darovanie Jeho skutočnej prítomnosti v Najsvätejšej Eucharistii. Adorácia k Najsvätejšej Eucharistii zahŕňa vyloženie a poklonu. "Pane, otvor moju myseľ i srdce pokladom Tvojej pravdy, ako si to zjavil vo svojom učení o Tvojej skutočnej prítomnosti v Eucharistii.

Účasť Veriacich na Bohoslužbách

Aktívna účasť nie je teda čisté vonkajšia činnosť, ktorá sa naplňuje kolektívnym spievaním, recitovaním, konaním, ale viditeľný a počuteľný výraz toho, čo pôsobí pravda a láska v duši. Navonok prejavuje modlitbou, spevom, počúvaním Božieho slova, prinášaním obetných darov a hlavne obetovaním Tela a Krvi Pána a seba samého / ich prijímaním, státím, dívaním sa, mlčaním a pod. Najhlbším dôvodom činnej účasti veriacich na liturgii je ich krst.

Úlohy a Služby v Liturgickom Zhromaždení

Na čele bohoslužobného zhromaždenia stojí biskup alebo v jeho zastúpení kňaz. Diakon je najnižším stupňom hierarchického kňažstva a pri slávení Eucharistie sa prejavuje tým, že diakon číta evanjelium a niekedy káže, prednáša úmysly v modlitbe veriacich, pomáha pri rozdávaní Eucharistie, najmä pod obidvoma spôsobmi, prepúšťa zhromaždený ľud, prisluhuje kňazovi pri oltári a usmerňuje ľud, čo má práve konať.

Schóla alebo zbor je časťou Božieho ľudu a jeho zástupcom. Skladá; sa alebo z mužov, alebo z chlapcov, alebo 2 mužov a žien, alebo - kde je preto dôvod-len zo žien Jej úlohou je spieval proprium a ordinárium, pokiaľ možno za účasti ľudu. Kantor vedie spev veriacich i schóly. Žalmista prednášal žalm alebo inú biblickú pieseň medzi čítaniami. Organista má dôležitú úlohu uvádzať, sprevádzať a spájať omšové spevy a kde to štruktúra omše dovoľuje, môže uplatniť vhodné diela organovej literatúry.

Modlitby a Texty Používané v Liturgii

Niektoré vybrané texty z liturgie: Dobré je oslavovať Pána a ospevovať meno tvoje, Najvyšší. Za rána zvestovať tvoju dobrotu - a tvoju vernosť celú noc. Lebo Pán, Boh náš, je spravodlivý - a neprávosti v ňom niet.

Ďalšie texty: Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro Jeho menu svätému. Ako je vzdialený východ od západu, - tak vzďaľuje od nás - našu neprávosť. Dobrorečte Pánovi, - všetky jeho diela, - všade, kde on panuje.

Ľud spieva počas liturgie: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu i teraz i vždycky i na veky vekov. Jednorodený Synu i Božie Slovo, - nesmrteľný, a predsa si pre našu spásu prijal telo - zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, - a bez zmeny svojho božstva stal si sa človekom. - Kríž si pretrpel, Kriste Bože, - smrť si smrťou premohol.

Počas liturgie sa spieva aj: Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu. Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár a oslavujme ho žalmami. Lebo Pán je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký Kráľ.

Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, - Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. - I v jedného Pána Ježiša Krista, - jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi. - Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, - splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. - On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. - A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. - Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, - bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého písma. - A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. - A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. - I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. - Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. - V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. - Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov - a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku.

Počas liturgie sa recituje aj: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi.

Verím, Pane, a vyznávam, - že ty si Kristus, Syn živého Boha, - ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, - a ja som prvý z nich.

Pred prijímaním: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.

Počas prijímania sa spieva: Nech sa naplnia ústa naše tvojou chválou, Pane, aby sme ospevovali Tvoju slávu, lebo si nás uznal za hodných prijať tvoje sväté, božské, nesmrteľné a životodarné tajomstvá. Zachovaj nás, Bože, vo svojej svätosti, aby sme sa po všetky dni učili tvojej pravde.

Na konci liturgie: Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Slovník Pojmov

• Arcibiskup väčší (lat. archiepiscopus maior) - hierarcha, ktorý je hlavou východnej cirkvi na úrovni arcibiskupstva väčšieho.
• Božská liturgia (lat. Divina Liturgia) - hlavná bohoslužba východných cirkví, ekvivalent svätej omše v západnej cirkvi.
• Cirkev sui iuris (lat. Ecclesia sui iuris) - skupina veriacich v Krista, spojená hierarchiou podľa noriem práva, ktorú ako sui iuris výslovne alebo mlčky uznala najvyššia autorita Cirkvi.
• Eparchia (lat. Eparchia) - územná jednotka východnej cirkvi, ekvivalent diecézy v západnej cirkvi.
• Hierarcha, miestny hierarcha - kódex označuje za hierarchu rímskeho veľkňaza, patriarchu, väčšieho arcibiskupa, metropolitu, ktorý predsedá metropolitnej cirkvi sui iuris, tiež eparchiálneho biskupa a tiež tých, ktorí ich podľa normy práva v riadení dočasne zastupujú.
• Monastier (lat. monasterium) - kláštor východných mníchov (kán. 431 CIC).
• Myro (lat.myron) - olej, posvätený biskupom na Veľký štvrtok, ktorý je matériou myropomazania.
• Partikulárne právo, vlastné právo (lat. ius particulare, ius proprium) - obsahom týchto práv sú v prvom prípade normy, ktoré zaväzujú v partikulárnej cirkvi, v druhom prípade sú to normy, ktoré sú záväzné v celej cirkvi sui iuris.
• Právo spoločné (lat. ius commune) - jeho obsahom sú normy, spoločné pre všetky východné katolícke cirkvi (kán. 1492 CIC).
• Synaxa ( lat. synaxis) - v práve latinskej cirkvi kapitula.
• Synoda biskupov patriarchálnej cirkvi alebo cirkvi arcibiskupstva väčšieho (lat. Synodus Episcoporum Ecclesiae patriarchalis vel archiepiscopalis maioris) - najvyšší kolegiálny riadiaci orgán v patriarchálnej cirkvi a cirkvi arcibiskupstva väčšieho.
• Typik (lat. Typicon) - liturgická kniha, ktorá obsahuje predpisy pre slávenie bohoslužieb počas celého roka.
• Väčší arcibiskup (lat. archiepiscopus maior) - hierarcha (biskup), ktorý je hlavou východnej cirkvi na stupni väčšieho arcibiskupstva.

Prehľad Dôležitých Udalostí a Sviatkov

tags: #greckokatolicka #liturgia #vysvetlenie