Obec Bunkovce v okrese Sobrance si pred pár dňami pripomenula 665. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Pri tejto príležitosti posvätili nový byzantský kríž, ktorý ukrýva históriu obce. Návštevníkov a obyvateľov obce čakal bohatý spoločensko-kultúrny program.
Byzantský kríž v Bunkovciach, ktorý ukrýva históriu obce.
Byzantský kríž, ktorý je umiestnený pri dome smútku, posvätil košický eparcha Vladyka Milan Chautur. Košický eparcha navštívil obec v tomto roku už po druhýkrát. Pred dvoma mesiacmi tu posvätil obnovený gréckokatolícky chrám.
História obce Bunkovce zachytená na kríži
Na kríži sú znázornené kresťanské motívy a po bokoch celá história obce od roku 1345 až po súčasnosť. Starosta Václav Ličko (SDKÚ-DS,KDH) povedal: "Týmto zaujímavým dielom chceme zanechať odkaz budúcim generáciám a upútať pozornosť okoloidúcej verejnosti nielen z našej obce, ale aj širokého okolia, nakoľko tento kríž je jedinečný svojím stvárnením a zaujme na prvý pohľad".
V kultúrnom programe vystúpil spevácky zbor Latoričan, detský folklórny súbor Vánok, ženská spevácka skupina Ondavčanka z Bánoviec nad Ondavou, súbor Rakovčan z Rakovca nad Ondavou, známa vranovská skupina Drišľak a skupina ESTA. Osláv sa zúčastnili nielen obyvatelia okresu Sobrance, ale aj Michaloviec a Humenného.
Súčasťou programu bol aj futbalový turnaj o pohár starostu obce, ktorého sa zúčastnili obec Ostrov, Blatná Polianka, Veľké Revištia, Bunkovce a Sobrance. Prvé miesto získali Veľké Revištia, druhé Sobrance a na treťom skočili domáci.
História Strážskeho a Krivoštian
Až do zlúčenia v roku 1960 zemplínske sídla Strážske (pred rokom 1918 známe pod názvom Örmezö) i Krivošťany (pred rokom 1918 Krivostyán, Gördös) tvorili samostatné obce. Najstaršie osídlenie Strážskeho i chotárov susedných obcí datujeme do obdobia staršej doby kamennej (poloha Hurka). Archeologické nálezy z chotárov Strážskeho či Krivoštian poznáme i z ďalších úsekov praveku a včasnej doby historickej a to mladšej doby kamennej, neskorej doby kamennej (i mohyly), z doby bronzovej, doby železnej i rímskej.
Z mestskej časti Krivošťany, ktorá je archeologicky najvýznamnejšou polohou na území Strážskeho, pochádza z doby rímskej hromadný nález mincí, náhodne objavený ešte v polovici 19. storočia. Aj keď prvá písomná zmienka o Strážskom pochádza až z roku 1337 a Krivoštian z roku 1413, obe sídla majú starší pôvod. Strážske na prelome 11. a 12. storočia ako strážna osada, ktorá zabezpečovala severné pohraničie Uhorska. V priebehu 13. storočia sa jej pôvodné vojensko-roľnícke obyvateľstvo transformovalo na roľnícke. Existencia Krivoštian sa predpokladá už v 11. storočí. Koncom 13. storočia sa stali súčasťou michalovského panstva.
V 15. storočí bolo Strážske súčasťou humenského panstva (vlastníkmi panstva boli vplyvní Drugethovci). Obyvatelia oboch dedín sa okrem poľnohospodárskeho zaoberali aj vinohradníctvom. Celé obdobie, ale predovšetkým 17. storočie bolo poznačené vojnovými konfliktami (boje o uhorský trón, protihabsburské povstania), následkom čoho dochádzalo k úbytku obyvateľstva. V polovici 16. storočia sa v oboch obciach ujala reformácia. Od konca 17. storočia sú už obe obce väčšinovo katolícke.
Oproti predchádzajúcemu predstavuje 18. storočie pokojné obdobie, v ktorom v oboch dedinách narastá počet obyvateľov prirodzeným prírastkom i migráciou zo severnejších oblasti najmä Zemplína a Šariša. Tým pribudli k rímskokatolíkom aj početní gréckokatolíci. Od druhej polovice 18. storočia sa v oboch obciach usídľuje židovské obyvateľstvo. V 18. storočí Strážske i Krivošťany využívali vlastné erby. Erb Strážskeho tvoril veterný mlyn.
V 18. storočí sa medzi najvýznamnejšie stavby v Strážskom zaradil barokový kaštieľ rodiny Okolicsányiovej (dodnes stojí v parku vľavo). Do kaštieľskeho areálu patrili hospodárske budovy a domy pánskych úradníkov či zamestnancov. V roku 1869 v tomto kaštieli býval statkár - gróf Alexander Tomáš Szirmay (1804 - ?) spolu s manželkou Otíliou Okolicsányiovou (1816, Strážske - 1870) a o ich pohodlie sa staralo 23 služobníkov. V kaštieli a v priľahlých budovách bolo dokopy 30 izieb, 5 predizieb, 3 siene, 2 kuchyne, 4 komory, 9 pivníc a 3 sklady. Uvedení manželia si v roku 1855 súdne adoptovali Alexandru Sztárayovú (1843 - 1914). Alexandra Sztárayová - Szirmayová sa v roku 1865 vydala za grófa Imricha Széchényiho (1825-1898), c. k. komorníka a radcu.
Barokový kaštieľ v Strážskom.
Keď bol vybudovaný nový kaštieľ (v dnešnom parku na pravej strane), starší objekt začal slúžiť na sociálne účely (po roku 1918 v tomto barokovom kaštieli istý čas sídlila vojenská posádka. Začiatkom 20. storočia dala grófka Alexandra Széchényiová postaviť v Strážskom nový kaštieľ, ktorý členovia rodiny nazývali „nový dom“. Išlo o secesnú jednoposchodovú budovu s tzv. francúzskou úpravou nádvoria, situovanú v udržiavanom parku. V roku 1908 sa Alexandrin syn a dedič majetkov v Strážskom - gróf Ladislav Széchényi (1879 - 1938) zosobášili v New Yorku s Gladys Vanderbiltovou, ktorá pochádza z bohatej a vplyvnej finančnícko-priemyselnej rodiny. Ladislav a Gladys Széchényiovci bývali v „novom dome“ iba krátko. V roku 1908 sa im tu narodila dcéra Kornélia. Ladislavovi Széchényimu patril strážsky veľkostatok, aj s kaštieľom a ďalšími budovami, i v roku 1936. Gróf sa tu ale nezdržiaval, býval v Budapešti.
Po úmrtí grófa Széchényiho v roku 1938 majetky zdedilo jeho 5 dcér (nový kaštieľ bol po roku 1945 skonfiškovaný a slúžil prevažne na školské účely. V súčasnosti je objekt opustený. Obyvatelia obidvoch dedín sa živili najmä poľnohospodárstvom. Hospodársky význam Strážskeho sa v období vojnového Slovenského štátu zvýraznil výstavbou železničnej trate Prešov - Vranov nad Topľou - Strážske. Do frontovej línie sa Strážske dostalo v dňoch 27. - 29. novembra 1944. Posledné nemecké jednotky opustili Strážske 27. V roku 1968 získalo Strážske štatút mesta. Od druhej polovice 60. rokov 20. storočia charakterizujú Strážske rozsiahli investície do výstavby a infraštruktúry. Sociálny a hospodársky rozvoj Strážskeho výrazne ovplyvnil rozvoj chemického gigantu Chemko Strážske. Na druhej strane táto výroba nepriaznivo vplývala na životné prostredie. V meste založili svoje prevádzky ďalšie podniky, vznikli tu nové špecializované školy. Význam Strážskeho v okolí zvýšil fakt, že Strážske sa stalo strediskovou obcou. Zmenené spoločensko-politické podmienky po roku 1989 na jednej strane priniesli nové možnosti pre samosprávu i obyvateľov za prácou do zahraničia a zánik, resp.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
tags: #greckokatolicky #chram #rakovca #nad #ondavou