Gréckokatolícky Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej Ulici v Košiciach: História a Význam

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže popýšiť desiatkami kostolov a chrámov rôznych denominácií. Medzi nimi má svoje významné miesto aj Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorý sa nachádza na Moyzesovej ulici.

Tento článok sa zameriava na históriu tohto chrámu, jeho výstavbu, posviacku a dôležité udalosti, ktoré formovali jeho existenciu.

Historické Pozadie Gréckokatolíckej Cirkvi v Košiciach

Vikariát gréckokatolíkov bol v Košiciach zriadený v roku 1787, no pre problémy so získaním sídla i vlastného kostola na vykonávanie liturgií ho v roku 1806 premiestnili do Prešova. V začiatkoch košickí veriaci patrili pod faru v neďalekej Zdobe, až v roku 1852 zriadil ich biskup kaplnku v Košiciach.

Košickí gréckokatolíci, ktorých v tom čase nebolo ani 250, patrili do farnosti v Zdobe a na vykonávanie bohoslužieb využívali spočiatku kostol sv. Michala, neskôr aj Dóm, premonštrátsky a františkánsky kostol. Pri zdobianskej fare bolo zriadené miesto kaplána pre košických gréckokatolíkov, kaplán priamo v Košiciach bol až od roku 1851, kedy v meste žilo 559 gréckokatolíkov.

Bohoslužby sa slúžili v seminárnom kostole, bočnej kaplnke, zriedkavo u premonštrátov, alebo v kaplnke svätého Michala. Výstavba samostatnej farskej budovy sa začala v roku 1852 na pozemku zakúpenom od kamenára Andreja Kriszta na Vonkajšej Strednej promenáde (dnes Moyzesova č. 40).

Plány prízemnej budovy zhotovil košický staviteľ Gottfried Jeney ml. a do roku 1854 bola stavba dokončená, aj keď dlho ostala zvonku neomietnutá. Za budovou fary a južne od nej bola rozsiahla farská záhrada, na časti ktorej zásluhou správcu novozriadenej fary (1871) Mateja Bräuera pristaval murársky majster Štefan Laczko v roku 1874 rozsiahlejší dvorný trakt, kde boli aj byty pre sakristiána, kantora a ďalších nájomníkov.

Výstavba Kostola Narodenia Presvätej Bohorodičky

Na potrebu postavenia vlastného kostola gréckokatolíkov prvý upozornil farár Július Visloczky na zhromaždení veriacich 12. júna 1881. Okolo roku 1880 malo spoločenstvo už toľko úspor, že si zakúpilo pozemky susediace s kaplnkou, a v rokoch 1882 - 86 si vystavali svoj kostol v neorománskom štýle.

Gréckokatolícka farská rada ustanovila stavebnú komisiu, na čele ktorej bol sudca krajského súdu Žigmund Ruszinkó. Jej úlohou bolo zabezpečiť potrebný stavebný materiál, pokračovať v zbierke na výstavbu medzi veriacimi a vyhlásiť konkurz na vyhotovenie plánov a uskutočnenie stavby. Z troch návrhov bol po pripomienkovaní v stavebnej komisii prijatý projekt a rozpočet stavby, ktoré vypracoval staviteľ Viliam Kolacsek. Ten bol so svojím spoločníkom Ľudovítom Schmiedtom poverený aj výstavbou kostola, ktorého základný kameň na pozemku darovanom mestom bol položený 25. apríla 1882.

Kostol stavali na premočenom podloží, kde bola kedysi vodná priekopa mestského opevnenia, a preto z neho museli najprv odčerpať spodnú vodu a potom vybudovať základy hlboké až 6 metrov a široké 2 metre. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa stavba predlžovala až do roku 1886. Do leta 1886 bol kostol postavený a zariadený, napriek tomu biskup nechcel povoliť jeho užívanie, kým nebudú omietnuté aj jeho vonkajšie múry. To sa vykonalo do konca roku.

V tom čase v košickej farnosti a jej 17 filiálnych obciach žilo 2 243 gréckokatolíkov. Obe veže boli z nedostatku prostriedkov dokončené neskôr.

Posviacka Chrámu a Jeho Charakteristika

26. decembra 1886 sa uskutočnila slávnostná posviacka chrámu zasväteného Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Celebroval ju prešovský kanonik Ignác Sztempák za účasti početnej cirkevnej i svetskej honorácie a množstva veriacich, z ktorých iba jedna desatina sa vošla dovnútra kostola.

Interiér má svätyňu uzatvorenú od lode typickým ortodoxným prvkom - ikonostasom. Ikonostas má pevne predpísané rozmiestnenie ikon. Spodné štyri, väčších rozmerov v pohľade z lode majú toto nemenné poradie: zľava sv. Mikuláš, Matka Božia, Ježiš a posledná ikona je vždy ikonou patróna kostola, v tomto prípade narodenia Panny Márie. Hlavný oltár vo svätyni zobrazuje tiež túto udalosť. Cárske dvierka ikonostasu zdobia obrazy štyroch evanjelistov. Nad nimi je predpísaní ikona Poslednej večere a po jej stranách dvanásť apoštolov. V štíte ikonostasu môžu byť ešte proroci, no v prostriedku musí stáť kríž. Obraz Božieho srdca z bočného oltára namaľoval Elemír Halász - Hradil, spoluzakladateľ prvej maliarskej súkromnej školy v Košiciach. Bočný oltár sv. rodiny namaľoval Mikuláš Jordan z Prešova.

Pravidelné Bohoslužby

Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici v Košiciach ponúka pravidelné bohoslužby pre svojich veriacich. Tu je rozpis bohoslužieb:

• Pondelok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia
• Utorok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia, csl.
• Streda: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia
• Štvrtok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia
• Piatok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 08:30 - sv. liturgia, maď., 17:00 - sv. liturgia
• Sobota: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - sv. liturgia, 17:00 - veľká večiereň, 18:00 - sv. liturgia
• Nedeľa: 06:30 - utiereň, 07:30 - sv. liturgia, 09:00 - sv. liturgia, csl., 10:30 - sv. liturgia zameraná na deti, 12:00 - sv. liturgia, maď., 17:00 - večiereň, 18:00 - sv. liturgia
• Sviatok: 06:30 - sv. liturgia, csl., 07:30 - utiereň, 09:00 - sv. liturgia, 17:00 - sv. liturgia, 18:30 - sv. liturgia

Vývoj Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku a Gréckokatolícka Cirkev

Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska.

Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Spočiatku v tejto migrácii prevládal rumunsko-valašský faktor zo Sedmohradska a Valašska, no postupom času získali prevahu Rusíni spoza Karpát a z Haliče. Turbulentné 17. storočie bolo spojené s rozširovaním reformácie, s protihabsburskými povstaniami, ich potláčaním a následnou rekatolizáciou, ako aj s upevňovaním moci Habsburskej dynastie.

Moc katolíckej cirkvi v spojení so svetskou vrchnosťou sa voči pravoslávnym veriacim na východnom Slovensku uplatnila počiatkom 17. storočia, po tom, čo sa gróf Juraj Drugeth z Humenného vrátil zo štúdií u pražských jezuitov, kde konvertoval na katolícku vieru. K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad. Tam uznali pápeža Innocenta X. za najvyššieho pastiera cirkvi a po zjednotení si mohli ponechať byzantský obrad, voliť si svojho biskupa (ktorého potvrdí Svätá stolica) a taktiež im mali byť poskytnuté také výsady, aké prislúchali katolíckym kňazom.

Mukačevský pravoslávny biskup Bazil Tarasovič, ktorý koketoval s myšlienkou únie, odmietol z politických dôvodov pozvanie do Užhorodu a únia tak bola uzavretá bez účasti väčšiny kňazov jeho eparchie, ako aj jeho samotného. Napriek počiatočnému odporu väčšiny pravoslávneho duchovenstva sa plazivou metódou aj za pomoci mníšskych rádov podarilo pretransformovať pravoslávne duchovenstvo východného Slovenska a vtedajšej Uhorskej Rusi na gréckokatolícke v horizonte približne 100 rokov. Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín.

Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických zí...

Súčasný Stav Cirkví v Košickom Kraji

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Konfesionálna Charakteristika Košického Kraja

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

• Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 61
• 14. storočie: 43
• 15. storočie: 21
• 16. storočie: 10
• 17. storočie: 18
• 18. storočie: 139
• 19. storočie: 182
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
• 21. storočie: 67

Napriek výzvam demografických zmien a poklesu počtu veriacich, farnosť sv. / Zaujímavosti / História / Premeny Košíc: Gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky Aj dnes pokračujeme v historickej prehliadke Moyzesovej ulice. Na križovaní bývalej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova) s Pivovarskou ulicou (dnes Poštová), kde v súčasnosti stoja rohové činžiaky, boli dva domy už v 40. rokoch 19. storočia (na pohľadnici z roku 1899). Aj dnes pokračujeme v historickej prehliadke Moyzesovej ulice. Na križovaní bývalej Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova) s Pivovarskou ulicou (dnes Poštová), kde v súčasnosti stoja rohové činžiaky, boli dva domy už v 40. rokoch 19. storočia (na pohľadnici z roku 1899). Prízemný na severnom nároží tvoril komplex troch navzájom prepojených stavieb s nádvorím. V roku 1887 došlo k ich prestavbe, keď tu zriadil hostinec Václav Kremla. Vchod do hostinca aj jeho dlhšia fasáda boli zo strany dnešnej Poštovej ulice. Budovu na južnom nároží postavil v roku 1841 zámočník Karol Wandracsek. Dlhšia fasáda domu smerovala v smere západ - východ do Poštovej ulice, pozdĺž dnešnej Moyzesovej ulice sa tiahlo dlhé murované oplotenie rozsiahleho dvora…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 - 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice - pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Počas totality bol kostol pridelený pravoslávnym, čo bola jediná podporovaná cirkev.

Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich v Európe, kostoly v Košiciach sa naďalej stavajú. Počet veriacich v Košiciach klesol z 178 877 v roku 2001 na 35-tisíc v roku 2011, čo je posledné štatistické zisťovanie o počte veriacich. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich. Zatiaľ čo v roku 2001 nás bolo niečo viac ako 242-tisíc, v roku 2011 už iba 240 433 a podľa štatistického úradu vlani 239 141.

tags: #greckokatolicky #kostol #moyzesova #kosice #knazi