Gréckokatolícky Kostol v Drienici: História a Súčasnosť

Obec Drienica, ležiaca pod južnými svahmi Čergovského pohoria, v údolí potoka Šomka, je miestom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Vydanie publikácie Obecným úradom Drienica pri príležitosti 670. výročia obce bolo impulzom na zdokumentovanie jej identity, vrátane erbu, vlajky a pečate. Táto publikácia má za cieľ oboznámiť budúce generácie s minulosťou obce a kultúrnym dedičstvom predkov.

Východiskom pre symboly obce je jej najstaršie známe pečatidlo z prvej polovice 19. storočia. Grécky kríž vo vavrínových ratolestiach symbolizuje náboženskú príslušnosť miestnej časti obyvateľstva ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu a náboženské tradície obce.

Drienica - Lysá hora

Poloha a Prístupnosť

Obec leží štyri km severne od Sabinova a je ľahko dostupná. Miestna komunikácia sa v Sabinove napája na cestu 1. triedy č. 68, ktorá kopíruje prastarú cestu údolím Torysy. Nadväzuje na železničnú trať č. 188 Košice - Prešov - Plavec. Komunikácia v hornej časti obce plynulo prechádza do rekreačno-športového strediska areálu Drienica - Lysá hora, ktoré ponúka široké možnosti pre letnú a zimnú turistiku.

História Osídlenia

Počiatky osídlenia Sabinova a blízkeho okolia siahajú do mladšej fázy staršej doby kamennej - paleolitu (40000-10000 pred n.l.). Osady v regióne od najstarších čias vznikali na úrodných riečnych terasách Torysy, ale osídľovali sa aj výšinné polohy a kopce. V údolí Torysy v dobe halštatskej (700-400 pred n.l.) žili trácko-skýtske kmene, v mladšej dobe železnej - laténskej (400 pred n.l.-O) Kelti. Počínajúc 4. storočím n.l. opúšťajú starogermánske kmene územie Slovenska a začína sa obdobie sťahovania národov.

Prvá priama písomná správa o Šome pochádza z roku 1343. Už v r. 1401 tieto dediny kúpili synovia Imricha, syna Gála z Upora v Zemplínskej stolici. V 14. - 16. storočí tu vlastnili majetky zemania zo Svinej, Jakubovian, Úpora, Šomy, Šemše, Cudarovci, Wernerovci, Melcerovci, mesto Bardejov. R. 1544 odkúpilo mesto Sabinov od bardejovského občana Petra Barana a jeho syna Martina polovicu dedín Jakubovany, Šoma a prédium (majer) Pustakapolna aj s poddanými za 700 zlatých.

Prvopočiatky obce Šoma sa napriek písomným dokumentom nedajú celkom jednoznačne určiť. S pravdepodobnosťou, hraničiacou takmer s istotou, však môžeme povedať, že Šoma vznikla ako osada podľa zákupného (nemeckého) práva najneskôr začiatkom 14. storočia.

Vývoj Obyvateľstva

Zo stredovekých listín, z dosiahnutej úrovne poddanských práv a povinností, zo sociálneho usporiadania dediny sa však mnohé, najmä za využitia komparatívnej metódy, dá ešte rekonštruovať. Ak vychádzame z predpokladu, že prírastky presídlencov v neskorších storočiach boli postupné a presídlenci sa vždy stihli asimilovať s pôvodným obyvateľstvom, potom sa ukazuje, že pôvodné obyvateľstvo obce tvorilo svojbytné etnikum slovienskeho pôvodu. Výsledkom je vytvorenie svojbytného etnika so starobylým jazykom, ktorý nesie znaky jazykov bližších i vzdialenejších regiónov, ale rozhodne to nie je ani rusínsky, ani ukrajinský dialekt, ani šariščina.

Cirkevné Dejiny

Kresťanstvo sa na naše územie začalo šíriť za čias Veľkej Moravy z Franskej ríše. V roku 863 prišli na Veľkú Moravu slovienski vierozvescovia Konštantín - filozof a Metod - štátnik. Ich dielo bolo a je obrovské. Konštantín na území Veľkej Moravy vytvoril hlaholiku, prvé slovanské písmo. Drienica - Šoma po svojom vzniku patrila pod farnosť Jakubovany, tým pod jágerského biskupa a pravdepodobný tu bol latinský obrad. Prítomnosť evanjelických kňazov v obci na prelome 16. a 17. storočia bola pravdepodobne len krátkou epizódou v jej cirkevných dejinách.

Aj do našej obce prišlo nové obyvateľstvo z Haliče (od Ľvova) a tak v roku 1690 - t.j. v roku zriadenia gréckokatolíckej eparchie bolo v obci až 50 % gréckokatolíkov. V roku 1690 biskup Ján Jozef de Camelis vydal dekrét o ustanovení parochie (farnosti) ŠOMA, dnešnej Drienice. 3. novembra 1818 bola vyčlenená z gréckokatolíckej Mukačevskej eparchie nová samostatná eparchia so sídlom v Prešove. 30. januára 2008 pápež Benedikt XVI. povýšil eparchiu na archieparchiu a zároveň zriadil Prešovskú gréckokatolícku metropóliu.

Gréckokatolícka cirkev vznikla obnovením jednoty byzantskej a západnej cirkvi v Litovskej časti Poľsko-Litovského štátu v roku 1595 v Breste. Obyvateľstvo, ktoré prichádzalo v 17. storočí z Haliče, bolo už zrejme grécko-katolíckeho vierovyznania.

Významné Osobnosti

Každé obdobie má svojich významných ľudí, ktorí posúvajú ľudské poznanie a zušľachťujú medziľudské vzťahy. Miestna kronika medzi takéto osobnosti pred 1. svetovou vojnou radí Andreja Škovrana, notára, Štefana Novického, učiteľa; Štefana Andraška, gréckokatolíckeho duchovného a učiteľov Eugenea Andraška a Alexiusa Andraška. V r. 1939 v miestnej kronike sa postupne uvádzajú mená: Juraj Sedlák, Juraj Maľcovský, Štefan Škovran, Andrej Olejár, Miluláš Birčák, Peter Škovran.

V povojnovom období počty prudko rástli. Od r. 1945 do roku 1965 vysoké školy ukončilo 15 rodákov, pedagogický inštitút 10, odborné školy minimálne 26, gymnázium minimálne 8 a odborné učňovské školy minimálne 7 rodákov.

Medzi významné osobnosti patria:

1. Prof. MUDr. Ján Birčák, CSc.
2. Prof. Ing. Mária Čarnogurská, CSc., rod. Maľcovská
3. Doc. Ing. Štefan Čarnický, PhD.
4. PhDr. Ing. Vincent Karaffa
5. Vincent Novický
6. Pplk.v.v. MUDr. Valentín Hadzima
7. JUDr. František Orlovský
8. Ing. Eliáš Fech, CSc.
9. MUDr. Mikuláš Škovran
10. Andrej Olejár
11. Andrej Karaffa
12. Mikuláš Birčák
13. Martin Maľcovský

Obec Drienica si zachováva svoju bohatú tradíciu a kultúrne dedičstvo, pričom gréckokatolícky kostol zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity.

tags: #greckokatolicky #kostol #v #drienici #mapa