Bánovce nad Bebravou sa možno nedostali do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami. Avšak, niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Takouto pozoruhodnou pamiatkou je i gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta.
Kostol stojí v areáli cintorína na severovýchodnom okraji mesta. Bánovce nad Bebravou ležia na ceste medzi Trenčínom a Prievidzou.
Kostol svätého Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou
História kostola
Presné datovanie jeho vzniku je stále otvorené, písomné pramene spomínajú kostol už v 13. storočí (1232) a aj v blízkom okolí sa zachovalo viacero románskych stavieb. Podľa starších prameňov by mali počiatky kostola siahať až do 12. storočia a iniciátorom stavby mal byť nitriansky biskup Mikuláš v roku 1149.
Začiatky kostola nie sú bližšie známe a objasnené. Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. V. Kurtha kládol jeho začiatky už do roku 1198, čo však ničím nepodložil. V súvislosti s týmto sa spomína bánovský farár Ján, ktorý zaplatil 14 grošov poplatku, najviac zo všetkých okolitých fár. Z toho vyplýva, že v Bánovciach existoval už pred uvedenými rokmi kostol, ktorý slúžil pod ním postavenej dedine, doložený v písomných prameňoch v roku 1232.
Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno na mieste staršej stavby niekedy v priebehu 13. - 15. storočia, pričom niektorí autori uvádzajú ako presnejší termín prvú polovicu 14. storočia. Prieskum v roku 1967 identifikoval murivo veže ako gotické a murivo lode ako renesančné. Niektorí historici sa domnievajú, že mal začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba. Tí ho však s najväčšou pravdepodobnosťou nepostavili, i keď stavbu kostola môžeme zaradiť do prvej tretiny 15. storočia.
Tradované legendy spájali výstavbu kostola s husitmi. Zvyšky nástenných malieb datujú odborníci pravdepodobne do druhej polovice 15. storočia. Na druhej strane pohľadnice Kostola svätého Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou si môžeme prečítať zaujímavý text. Je napísaný pôvabnou dobovou češtinou a hovorí o histórii tohto najstaršieho bánoveckého kostola. Keďže pohľadnica pochádza z dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, zdôrazňuje husitskú - českú stopu v jeho stavebnej histórii.
Kostol slúžil ako farský chrám Bánoviec až do výstavby nového kostola v súčasnom centre, ku ktorej došlo po udelení mestských privilégií v roku 1376. Počas reformácie patril kostol protestantom (polovica 16. - 2. polovica 17. storočia), do rúk katolíkov sa vrátil definitívne v roku 1709. Počas nepokojnej rákociovskej doby v Uhorsku bol odňatý katolíkom, aby im bol opäť v roku 1709 navrátený.
Ešte v období baroka bola pristavaná severná sakristia. Na prelome 18. a 19. storočia prešiel objekt obnovou, z ktorej sa zachovalo viacero kusov vnútorného vybavenia (oltár sv. Mikuláša). Rokom 1923 je datovaná rekonštrukcia veže.
Architektúra a interiér
Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie.
Interiér kostola svätého Mikuláša
Kostol je vo svätyni klenutý. V roku 1808 loď kostola bola nanovo obložená. Osvetlená je šiestimi oknami.
Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527.
Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný.
Kostol sa nachádza na cintoríne, obkolesený časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. Z neskorších náhrobníkov stoja za povšimnutie pieskovcové ľudové náhrobníky z 18. a 19. storočia, zrejme ich vyrobili miestni kamenárski majstri.
V roku 1920 boli vyrobené 3 zvony, ktoré boli potom umiestnené na kostolíku pod názvami: Andrej-Benedikt (najväčší), Cyril-Metod (stredný)a sv. Jozef (malý, tzv. umieráčik).
Obnova kostola
V prvej polovici 20. storočia kostol dlhé roky chátral bez potrebných opráv. Tie sa mali realizovať zo zbierok veriacich v 60. rokoch, úrady však súhlas podmieňovali odsvätením kostola a jeho premenením na múzeum. Kvôli tomu k oprave nedošlo, iba v roku 1967 sa uskutočnil menší sondážny umelecko-historický prieskum. Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy.
Obnovy sa objekt dočkal až v roku 1989, kedy bol opravený krov strechy a vymenený šindľová strešná krytina. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže.
Bohoslužby sa konajú príležitostne pri pohreboch a na sviatok sv. Mikuláša (6. decembra).
Kostol sv. Mikuláša biskupa je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave a je najvzácnejšou pamiatkou v meste.
Ďalšie pamiatky v Bánovciach nad Bebravou
V meste a v jeho štyroch pričlenených častiach sa nachádza 15 kultúrnych pamiatok, ktoré sú zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok v Bratislave. Medzi ne patria:
- kostol sv. Mikuláša biskupa,
- socha sv. Floriána,
- budova fary,
- pamätník umučených v II. svetovej vojne (Cibislávka),
- pamätník Ľudovíta Štúra,
- evanjelický kostol a. v. v Horných Ozorovciach,
- synagóga (v súčasnosti kostol evanj. cirkvi a. v.),
- budova MsÚ,
- kaštiel rodu Ottlýkovcov,
- pamätný dom J. Jesenského,
- Mariánsky stĺp,
- kostol Najsvätejšej Trojice,
- kostol sv. Michala Archanjela,
- socha sv. J. Nepomuckého pri ZŠ na Duklianskej ulici,
- socha sv. J. Nepomuckého pri miestnom cintoríne,
- kaplnka Panny Márie,
- náhrobník padlým a spoločný hrob na miestnom cintoríne,
- kríž pri SOU odevnom.
Všetky uvedené pamiatky sú v dobrom stave po rekonštrukcii hlavne vďaka starostlivosti a finančnej podpore mesta, hoci väčšina z nich nie je majetkom mesta. Pre návštevníkov mesta sa tak naskytá zážitok z prehliadky pamiatok, ktoré predstavujú bohaté kultúrne dedičstvo.
Socha sv. Floriána
Kamenná socha sv. Floriána stojí na Jesenského ulici, pred novou stavbou hotela Arkadia, kde pôvodne stála bývalá, dnes už neexistujúca požiarna zbrojnica. Socha je osadená na štvorbokom podstavci s profilovanou pätkou a rozšíreným soklom. Steny podstavca sú zdobené slepými zrkadlami a na čelnej stene sa nachádza kovový konzolový svietnik. Kubus je v hornej časti ukončený profilovanou lištou.
Svätec je zobrazený v klasickej póze, ako malý muž v lorike a prilbe rímskeho vojaka, so zástavou v ľavej a vedrom v pravej ruke. Pri nohách má svoj atribút - horiaci dom, ktorý hasí vodou z vedra. Sv. Florián ako patrón hasičov a ochranca pred ohňom patril k najobľúbenejším a najčastejšie zobrazovaným svätcom a nájdeme ho vlastne v každom meste, i vo väčších dedinách. Kult tohto svätca je rozšírený v celej strednej Európe. U nás prekvital najmä v 18. a 19. storočí.
Na Jesenského ulici však stojí už iba kópia originálu. Značný úbytok kamennej hmoty zatiaľ vylučuje umiestnenie pôvodnej sochy v plenéri.
Budova fary
Táto pamätihodnosť sa nachádza západne od kostola Najsvätejšej Trojice, stiesnená medzi meštianskymi domami. Stojí na mieste starej fary, ktorá bola v roku 1794 zbúraná a na náklady župana B. Ilešházyho postavená nová.
Pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 -1945 Cibislavka
Najväčším z nich je pamätník obetiam fašizmu z rokov 1944 -1945 Cibislavka, ktorý bol odhalený v roku 1962.Jeho jednoduché architektonické riešenie v tvare stojaceho kvádra pozostáva z horizontálne a vertikálne usporiadaných vápencových blokov na podstavci z tvrdého prírodného kameňa.
Evanjelický kostol a.v.
Pôvodne barokový kostol patrí k sieňovému typu s drevenými emporami na východnej a západnej strane. Priečelie so štítom bolo členené pilastrami, rovnako ako bočné fasády. Nad hlavným vchodom sa nachádzal trojuholníkový tympanón, nad ktorým bolo pravouhlé okno. Ďalšie podobné okno bolo v štíte. Po bokoch boli dve slepé niky. Výšku lode oddeľuje od štítu a strechy bohato profilovaná kordónová rímsa. Vzhľad priečelia bol v roku 1973 pozmenený prístavbou veže.
Pamätník Ľudovíta Štúra
Hlavnú postavu pamätníka - postavu Ľ. Štúra zahaľuje dlhý plášť až k základni podstavca. Vedľajšie plastiky vytesané z pieskovca, ženúce sa v dynamickom postoji vpred pod vlajúcou zástavou, sú umiestnené na kubusoch po stránkach stredovekého podstavca na poloblúkovej segmentovej stupňovej základni.
Oslava konaná v Roku Ľudovíta Štúra sa uskutočnila pod názvom „Poklona Ľ. Štúrovi“.