Vianoce sú pre mnohých najkrajším sviatkom v roku, časom pokoja, šťastia a porozumenia. Sú to sviatky, ktoré oslavujeme s rodinou a priateľmi, a ktoré nám prinášajú radosť a lásku.
Čaro Vianočných Spomienok
Pamätám si všetky Vianoce, ktoré som prežívala ako dieťa. Boli to najkrajšie chvíle so svojimi starými rodičmi. Vianočné ráno sme sa už tešili, kedy pôjdeme ku starým rodičom, lebo všetko sa odohrávalo u nich.
Keď sme prišli, príprava už bola v plnom prúde. Starký nosil drevo, aby prikúril do sporáku a starká a teta už varili. Teta ako každú nedeľu ručne krájala domáce rezance a starká vyzerala, že má aspoň šesť rúk. Varila, piekla a aj niektoré koláče dokončovala.
Samozrejme, keď prišli štyri deti a ďalší dvaja dospelí, tak v malej kuchyni začal byť ruch a chaos, takže nás hneď zaúkolovala, čo treba pripraviť. V obývačke prestrieť vianočné obrusy. Do slávnostných mís poukladať ovocie, koláče, ktoré boli v špajze a nejaké ešte v kuchyni, na stôl dať aj nejakú pálenku, malinovky a domáci vaječný koňak, ktorý sme s bratom tajné ochutnávali.
Keď už bola obývačka pripravená, bolo treba pripraviť stolovanie v kuchyni. Starká poslala starkého, nech sa ide umyť a nachystať, neskôr tetu a ona išla posledná. My sme zatiaľ vybrali taniere a príbory a poukladali na stôl, aj tu pár nápojov a samozrejme oblátky.
Keď sa starká a starký vrátili, doplnili stôl o to, čo sme zabudli: cesnak, med, jabĺčko a peniažky do rohu stola. Od večere sa neodchádzalo, kým posledný nedojedol. Potom sa šiel starký pozrieť, či nejde Ježiško. Zazvonil na zvonček a prišiel oznámiť, že sa stretli vo dverách.
Natešení sme utekali do obývačky, kde už nás čakali darčeky. Darčeky sa najskôr porozdávali, až potom sa otvárali. Nakoniec po darčekoch sme si spoločne pozreli nejakú rozprávku, väčšinou Popolušku a až potom sme išli s rodičmi domov. Bolo to čarovné obdobie, tešiť sa na darčeky, na večeru a tú atmosféru.
Dlhé roky trvalo, kým sme prišli na to, ako sa tie darčeky dostávajú pod stromček. Monika V., Bobrovec
Rozprávky pod stromček - Ako sa Vianočka dala poistiť proti pripáleniu
Vianočné tradície a zvyky
Naša rodina dodržiavala a dodržiava vianočné zvyky a každému sa to páči. Keď som ešte nechodil do školy, veril som na Ježiška, že nosí stromček aj darčeky. Ako školák som sa dozvedel, že Ježiška robia rodičia. Tieto zvyky sme s manželkou previedli aj na našich päť detí.
Dokonca máme dvoch vnukov vo veku päť a osem rokov a jedinú, šesťročnú vnučku. Pravidelne chodia k nám, hráme sa. Chlapci s autami a ja s vnučkou s bábikami. Deti už poznajú vianočne piesne a je to také krásne, že hneď som o 67 rokov mladší. A hlavne, je to tá vianočná nálada, úsmev, hravosť a je vidieť, že každý je spokojný a šťastný. Ján K., Košice
Na Štedrý deň to bolo magické, keď sa zrazu pod stromčekom objavili darčeky a my sme dlho netušili, ako sa tam dostali. Teraz som aj ja mamou a človek vlastne až teraz zistí, koľko toho pre nás naši rodičia a rodina robili a robia.
Počas roka sme žili tak nejako uponáhľane, ale na Štedrý večer sme sa všetci zišli, pekne oblečení a začali sme večeru modlitbou, po nej nasledovali oblátky s cesnakom a medom, my deti sme dostali medový krížik na čelo a nasledovala kapustnica, hoci zakaždým sa u nás riešila dilema, či by sme najprv nemali jesť naše bobaľky, každý si chod jedál upravil podľa seba.
Ako tretí chod išla ryba, v našej rodine sa jedáva rybie filé, pretože obsahuje menej kostí než klasický kapor (ale mám aj spomienku na kapra plávajúceho vo vani). No a po večeri sme sa modlitbou poďakovali a už netrpezlivo čakali na príchod Ježiška - teda vlastne na darčeky, ktoré nám v daný rok nadelil. Eva P.
Skromné dary, veľká radosť
Ako dieťa som prežil vždy krásne Vianoce. Bývali sme v hájovni, od rána sme so sestrami pomáhali v kuchyni i vonku, ja som mal nachystané drievka na zakurovanie, takzvané kálaničky, drevo som nanosil až do večera k šporáku, v kuchyni sa pieklo, všeličo sa varilo, pieklo…
Popoludní som vzal veľké sánky, naložil soľ, jablká, repu, seno a doviezol to ku kŕmidlám do lesa, aby i zver mala sviatok. Večer sme už netrpezlivo čakali na večeru a hlavne ako deti na darčeky - teda ak sme ich neobjavili skôr.
Po večeri rozprávky v televízii, čítanie knižiek, poprípade na večernú prechádzku do lesa alebo na blízku lúku. Takéto krásne sme mali detstvo napriek všetkému v tej dobe, dnes mám 55 rokov, bývam na rovine, ale Vianoce i spomienky na ne mám vo svojom srdci. I keď už pri stole nesedím s tými, čo boli vtedy. Juraj G., Budmerice
Vianoce môjho detstva boli jednoduché, ale krásne. Ako deti sme sa tešili na všetko. Stromček, salónky, kolekcie, zákusky, skromné darčeky, kapor vo vani... Mandarínky, pomaranče, banány, kokos - to bolo vzácnosť, milovali sme to. Anna M., Hvozdnica
Keď sme boli so sestrou malé dievčatá, peňazí nebolo nazvyš a stromček v domácnostiach nebol takou samozrejmosťou ako dnes. Na Štedrý deň sme niesli babke a dedkovi koláčiky, ktoré napiekla naša mama. Po ceste sme videli za oknami rozsvietené vianočné stromčeky. Boli sme veľmi smutné, že my nemáme vianočný stromček.
Keď sme prišli domov, sťažovali sme sa rodičom, ale nič nám to nepomohlo. Po slávnostnej večeri sme išli spoločne do obývačky a čuduj sa svete, stál tam vysvietený vianočný stromček a aj darčeky. Veľmi sme sa tešili a ďakovali Ježiškovi, že vyplnil naše želania.
Spomienky na blízkych
Často sme chodili všetci k babičke , ona a dedko boli úžasní, dobrí, milí... Na Štedrý večer babička všetko nachystala a keď sme usadli k stolu, dedko zaklopal na kuchynské dvere a babka ho pozvala dnu. Dedko držal košík z ovocím a vravel niečo o Vianociach a rodine, na stole zvonil stromček ktorý poháňala sviečka a po príhovore a modlitbe dedko hádzal orechy do kúta, čo dodnes robím aj ja.
Vždy vládla úžasná atmosféra, jedlo bolo tradičné: makové pupáčky, oblátky, med, cesnak, hríbovica, ryba šalát... Veľmi rada na tie časy spomínam aj hmlisté spomienky mi vyčarujú vždy úsmev na tvári. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, akí vzácni ľudia boli babka s dedkom, môj ocino... Veľmi mi chýbajú, no v srdiečku ich mám navždy. Ingrid Š., Veľké Krškany
Tieto sú spomienky mojej manželky na Vianoce minulé a svojím spôsobom i súčasné. Vyrastala v rodine na samote pri lese. Bolo ich deväť detí. Ona ako najstaršia sa musela starať aj o súrodencov. Nepoznala žiadne hry a hračky, iba prácu okolo domu a na hospodárstve. Na Vianoce nikdy nedostala žiadnu hračku. Bolo to obyčajné jablko alebo oriešok zabalený v papieri. Tepláky, to už bolo niečo naviac.
Pretože často spomínala, že v živote nemala žiadnu hračku ani bábiku, tak jej nevesta z Prahy jedny Vianoce, asi pred piatimi rokmi, kúpila bábiku. Už ako 60-ročnej. Keď si rozbalila darček a zbadala tento darček, tak sa jej po tvári hrnuli slzy a zároveň spomienky na Vianoce v detstve. Plakali sme všetci dospelí pri stole, iba vnúčatá sa nechápajúc, o čo ide, smiali. Jožo Ch., Trenčín
tags: #najkrajsie #vianoce #ake #som #kedy