Mesto Giraltovce, ležiace na východnom Slovensku, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Významnou súčasťou mesta sú aj jeho sakrálne stavby, medzi ktoré patrí aj gréckokatolícky chrám. V tomto článku sa pozrieme na históriu gréckokatolíckeho chrámu v Giraltovciach a na udalosti, ktoré formovali jeho vývoj.
Evanjelický kostol v Giraltovciach
Vývoj mesta Giraltovce
Pre lepšie pochopenie kontextu je dôležité pozrieť sa na vývoj samotného mesta Giraltovce. Od 18. storočia význam Giraltoviec narastal. Postavila sa tu tehelňa, manufaktúra na výrobu umeleckej keramiky, nastálo tu fungovala škola. V 19. storočí, vtedy už okresnom sídle, tu stojí papiereň, ktorá však údajne spolu s pivovarom vyhorela, našli by sme tu pálenicu, mlyny a viacero špecializovaných remeselníkov. Pribúdajú obchody, pravidelne sa konajú jarmoky. Spestrilo sa aj náboženské a národnostné zloženie obyvateľov. Popri Slovákoch evanjelického vierovyznania stúpa počet katolíkov. Židia sa tu usadzujú od polovice 18. storočia. V roku 1842 sa objavuje prvá zmienka o Rómoch.
Giraltovce boli sídlom okresu nielen počas uhorských dejín, ale aj počas medzivojnovej ČSR, Slovenského štátu i po druhej svetovej vojne. Až v roku 1960 si územie okresu rozkúskovali okolité mestá a Giraltovce sa odrazu ocitli najprv v Bardejovskom a naposledy v roku 1996 vo Svidníckom okrese.
Giralt (či presnejšie Geralt) bol prvým tunajším dedičným richtárom, ktorý niekedy v 14. storočí spolu s prvými usadlíkmi založil dedinu. Ale pozor, dnes už je to mesto! No dobre, aspoň na papieri. Predstavuje ležiaceho leva.
Pamätník venovaný padlým vojakom
Pamätník je zaujímavý napríklad tým, že bol odhalený ešte počas prvej svetovej vojny. Na Slovensku máme množstvo pamätníkov, ktoré odkazujú na vojakov padlých v tejto vojne, ale boli odhalené zvyčajne po skončení vojny, alebo až v 20. rokoch. Sú na nich často vypísané konkrétne mená rodákov z obcí. Giraltovský pamätník mal mať skôr vlastenecký ráz. Samozrejme, bolo to pár mesiacov predtým, ako sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo. V každom prípade lev drží v labách uhorskú zástavu, malo to mať vlastenecký podtón. Inšpiráciou pre autora, akademického sochára Faragóa, mohol byť Sečéniho reťazový most v Budapešti.
Počas svojej 100-ročnej histórie pamätník zažil i presun na iné miesto. V prvej polovici 70. rokov, keď stavali nový cestný ťah mestom, bol lev odobraný z podstavca a premiestnili ho pred budovu starej radnice, vtedajší mestský národný výbor. Tam bol niekedy až do konca 80. rokov, potom bol premiestnený na pôvodné miesto. Dnes sa nachádza opäť pred budovou bývalého okresného súdu a vytvára typickú giraltovskú scenériu. V pozadí je gréckokatolícky Chrám Matky ustavičnej pomoci, po jeho pravej strane je evanjelický chrám a v diaľke vidno ešte rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda.
Gréckokatolícky chrám v Giraltovciach
V prvej polovici 20. storočia bol v Giraltovciach postavený gréckokatolícky chrám. O niečo vyššie nad sochou leva stojí najprv gréckokatolícky chrám z medzivojnového obdobia a nad ním najstaršia stavba v mestečku - pôvodne renesančná veža evanjelického kostola z polovice 17. storočia.
Okrem gréckokatolíckeho chrámu sa v mestečku nachádza aj evanjelický kostol, ktorého zásluhu na postavení mali šľachtici Šemšeiovci, ktorí vlastnili Giraltovce približne tristo rokov. V 17. storočí si tu postavili dva kaštiele. Na mieste jedného z nich stojí dnes dom kultúry a zachoval sa nám z neho iba ich rodinný erb. Druhý kaštieľ Šemšeiovcov ešte stojí. Nachádza sa povyše evanjelického kostola, ale bol už toľkokrát prestavovaný, že pôvodní vlastníci by ho dnes možno ani nespoznali. V Giraltovciach existoval ešte jeden kaštieľ, po ktorom sa zachovala iba časť vstupnej brány a povesť o erbe Sirmaiovcov, jeho vlastníkoch.
Ostatné sakrálne stavby v meste
Rímskokatolíci si najprv zriadili kaplnku a potom, čo nemecká armáda počas druhej svetovej vojne zhabala stavebné drevo na upevnenie mosta cez rieku Topľu, s ťažkosťami predsa len dostavali Kostol sv. Cyrila a Metoda, ktorý je jednou z dominánt mestečka.
Židovská komunita v Giraltovciach
Nemožno nespomenúť, že v medzivojnovom období bol každý piaty Giraltovčan židovského pôvodu. Pozostatkom po tejto komunite, ktorá až do svojho násilného vysídlenia viedla bohatý kultúrny a spoločenský život, je dnes už len cintorín, na ktorom najstaršie náhrobníky pochádzajú z konca 18. storočia. Židia tu mali aj synagógu a rituálny kúpeľ zvaný „mikve". Ako prví začali v mestečku od roku 1924 vyrábať vďaka parnému mlynu elektrinu. Vlastnili pestrú sieť obchodov a zaoberali sa najrôznejšími remeslami. Dnes sa každý rok v mestečku konajú Dni židovskej kultúry. Nezabudlo sa ani na giraltovského rodáka židovského pôvodu, Josepha Goldbergera, ktorého bustu odhalili pred mestskou poliklinikou. Tento doktor v prvej polovici 20. storočia prišiel v Spojených štátoch na to, ako je možné liečiť pellagru, zákernú chorobu, ktorá sa prejavuje odfarbením kože, hnačkami, demenciou a niekedy až smrťou.
Aj keď po druhej svetovej vojne sa toho v Giraltovciach postavilo veľa nového, úplne sa zmenil obraz „varoša". Malé obchodíky učupené vedľa seba boli zbúrané a nahradila ich socialistická výstavba. Príkladom je aj môj panelák. Dnes okrem starej radnice v centre nájdete hlavne obchodné domy a úrady. Aj napriek tomu, keď budete prechádzať cez Giraltovce, pokojne sa zastavte a omrknite si niekoľko zaujímavých miestečiek.
Všetkých 23 východných katolíckych cirkví vysvetlených za 14 minút.
tags: #greckokatollicka #farnost #giraltovce