Priamo na letisku v Aténach som si kúpil letenku na Karpathos len čosi vyše hodiny pred odletom a tradične som nemal nič naplánované. O to milšie bolo večerné náhodné stretnutie s Michalisom a jeho českou manželkou v prvej dedinke pri ostrovnom letisku. Od prvého momentu som cítil, že som na dobrom mieste. Michalis rozprával o pirátskej časti histórie rodného ostrova a dotkol sa i pôvodu jeho názvu. Podľa mýtu prví obyvatelia uniesli bohov z Olympu práve tam a odvtedy sa vraj nazývali Arpathei - tí, ktorí vzali bohov. Postupom času sa pomenovanie skomolilo na Karpathei a ostrov sa nakoniec stal Karpathosom.
Či už si prisvojíme toto najčastejšie vysvetlenie pôvodu názvu, alebo budeme hľadať na inej línii, podľa ktorej za všetko môže starý grécky výraz pre drsný kus zeme, nič to nemení na skutočnosti, že sme sa ocitli na špecifickom a rozhodne zaujímavom mieste.
Olympos na Karpathose
„Už ste boli pozrieť Olympos? A ako sa vám páčil?“ znie častá otázka ostrovanov. Malebná horská dedinka, ktorej názov evokuje známe najvyššie grécke horstvo ležiace nad Solúnskym zálivom takmer o 650 kilometrov ďalej na severozápad, je síce trochu komerčné miesto, no i tak stojí za návštevu. Na rozdiel od slávnej hory Olympu, sídla bohov, ktorý je v gréčtine mužského rodu, je názov dedinky Olympos na Karpathose ženského rodu.
Obec ležiaca na mieste niekdajšieho dórskeho mestečka Vrykous svojou nedostupnou polohou v minulosti chránila obyvateľov pred útokmi saracénskych pirátov. Dnes zaujme najmä jej pôsobivá farebná architektúra, vďaka ktorej ide o najpôvodnejšiu osadu na ostrove.
Chronos a Kairos: Dva aspekty času
Zaujímavá výzdoba balkónov obytných domov dedinky nám občas dáva možnosť zamyslieť sa. Jedným z detailov je malá bradatá postavička s nápisom Chronos zobrazujúca boha času. Okolo postavičky Chrona si možno prečítať ďalšie slová ako minulosť, prítomný moment, budúcnosť, život, čas plynie. Je dôležité nezameniť si ho s titanom Kronom, Diovým otcom, synom Gaie a Ourana.
Grécky jazyk má pre čas dva výrazy, každý sa však chápe inak. Kým chronos je kvantitatívny a presne merateľný čas, kairos je čas najpríhodnejší pre určitú udalosť. Tak ako chronos, i kairos má svojho boha v gréckom panteóne - je to boh príležitosti, šťastia a príhodného momentu. Je najmladším synom Dia a býva zobrazený ako mladý muž s dlhou kaderou vlasov na čele. Tento zjav má svoj význam aj v jazykoch a kultúre nášho regiónu, veď výraz „chytiť príležitosť za pačesy“ sa s najväčšou pravdepodobnosťou odvíja práve od Kaira a jeho zjavu.
Je zaujímavé vidieť, koľko termínov či vecí, ktoré každodenne používame, majú priamu spojitosť so starovekým Gréckom. Chronológia i kronika sa celkom určite odvíjajú od exaktného, lineárneho a presne merateľného času chronos a ľudský odhad na vystihnutie správneho okamihu je spojený so šticou bežiaceho Kaira. Poznajú ho nielen všetci tí, ktorí sa nezľakli príležitosti bežať za svojím šťastím, ale aj gazdinky, ktoré bez hodiniek vedia na sekundu presne vytiahnuť jedlo z rúry, či hospodári, ktorí neomylne cítia, kedy zozbierať úrodu či stiahnuť víno. Čas je súčasťou života každého z nás a dva grécke pohľady naň sa vôbec nevylučujú, ale koexistujú a vhodne sa dopĺňajú.
Dedičné remeslo: Obuvníctvo na Karpathose
Na úzkej uličke vedúcej do centrálnej časti dedinky Olympos zaujme tradičné obuvníctvo i zvuk úderov kladivka. Pracuje tam Ioannis Prearis, ktorého dedo i otec boli takisto obuvníkmi a ich portréty visia na stene malej dielne. Skromný remeselník nám rád ukáže svoje nástroje, kopytá i rôzne typy koženej obuvi od jednoduchých a populárnych „kristusiek“ až po tradičnú ostrovnú obuv miestnych folklórnych tanečníkov. Kedysi aj tieto drahšie modely kupovali zahraniční návštevníci, dnes sú ich hlavnými odberateľmi miestni folkloristi.
„Do istej miery je to aj pochopiteľné. Prepracovaný pár topánok s čižmovitou hornou časťou môže stáť aj päťsto eur, kým jednoduché sandále s koženými popruhmi z mojej dielne predávajú aj okolité obchody za tridsať,“ vraví Ioannis, jeden z najznámejších remeselníkov na ostrove.
Avlona: Miesto, kde sa zastavil čas
Najkrajšie miesta sa často začínajú tam, kde sa končia poriadne cesty. Prípadne tam, kde sa končia cesty úplne. Výnimkou nie je ani sever Karpathosu a oblasť dedinky Avlona. Vysoko v horách v úrodnej kotlinke plnej drobných záhrad a políčok ju lemujú suché a skalnaté hory. Dostanete sa tam len loďou alebo pešo z miesta severne od Avlony, kde sa končí i prašná cesta. Ešte severnejšie, len kúsok za severným okrajom Karpathosu, leží Saria. Neveľký ostrov obývaný len pastiermi vyzerá rovnako ako pred mnohými storočiami - dostupný len po mori, divoký a opustený, bez ciest.
V staroveku mala Saria oveľa väčší význam. Sídlil tam mestský štát Saros, jeden z členov Délskeho spolku, známeho aj ako Aténsky námorný spolok. Ten v rokoch 478 až 404 pred naším letopočtom združoval grécke štáty ohrozované expanziou Perzskej ríše.
Dnes na chodníčkoch nad Avlonou cítiť najmä pokoj. Takmer hypnotizujúci, v ktorom plynutie času nemá význam, iba sa deje. Limitom dňa tam je len východ a západ slnka a nekonečná pohoda. Možno pramení práve z toho, že tam nepociťujete žiadne nenaplnené túžby. Netreba sa nikam hnať, šťastní sme tu a teraz.
Chlieb s príbehom: Tradičné komunitné pece
Nadšenie z práve plynúceho momentu nie je výzvou na nečinnosť. Veď i to, čo práve robíme, by nás malo napĺňať viac radosťou než rutinou. S podobným pocitom domáci pečú chlieb v tradičných komunitných peciach, nájdete ich na okraji každej ostrovnej obce. Pri takejto murovanej peci v prístave Diafani stretávame sympatickú dvojicu dám - babičku a vnučku s rovnakým menom Kaliopi.
Obe ženy sú dôkazom toho, že veľké množstvo ostrovanov z Karpathosu sú ozajstní „Amerikáni“, ktorí buď žijú v gréckej diaspóre za oceánom, alebo tam strávili aspoň časť svojho života. A hoci podľa posledného sčítania ľudu má ostrov len 6 226 stálych obyvateľov, počas leta a jesene ich tam môže byť dvoj- i trojnásobok. Nejde pritom až tak o dovolenkárov ako o členov široko rozvetvených rodín, ktorí každoročne prichádzajú spoza oceánu domov.
Kaliopi vysvetľuje: „Podobnú pec máme aj pri dome, ale táto je väčšia a lepšia. Dokážeme v nej napiecť aj na týždeň dopredu. Ak máme v dome veľa ľudí alebo hostí, tak aspoň na tri dni. Okrem chleba pečieme postavičky z cesta nazývané pouloi. Kým chlieb sa upečie približne za dve hodiny, koláčiky a ostatné drobnosti tu necháme až do rána, aby sa prepiekli nachrumkavo. O to, že by ich niekto vzal, sa nebojíme. Karpathos je bezpečné miesto, všetci sa tu poznáme a nik by nič také neurobil.“
Kali Limni: Výhľady z najvyššieho bodu
Vyjsť na najvyšší bod ostrova je jedným z najkrajších momentov návštevy. Kali Limni,1 215-metrový kopec, je zároveň najvyšší v celom súostroví Dodekanéz a hlavne poskytuje magické výhľady. Vrchol Kali Limni zdobí železný kríž. Vidieť z neho väčšinu ostrova vrátane 1 168-metrového a o čosi severnejšieho vrcholu Profitis Ilias či rovnomenného symetrického 719-metrového kopca nad dedinkou Olympos. More je na oboch stranách, ranné hmly sa hýbu a človek je úplne malý a bezvýznamný. Čosi, čo by sme si všetci mali častejšie uvedomovať.
Na celej trase si možno užiť vytúžený tieň len na jedinom mieste. I tam sú však zoskupené asi len tri vyššie stromy. Vydať sa naň je najlepšie skoro ráno, než z vás spaľujúce lúče jesenného slnka nevysajú posledné zvyšky vody.
| Názov | Výška (m) | Poloha |
|---|---|---|
| Kali Limni | 1215 | Najvyšší bod ostrova Karpathos |
| Profitis Ilias | 1168 | Severne od Kali Limni |
| Profitis Ilias (Olympos) | 719 | Nad dedinkou Olympos |
Sofia z Mesochóri: Životné príbehy na Karpathose
V dedinke Mesochóri na západnom pobreží ostrova žijú necelé štyri stovky obyvateľov. Jednou z nich je Sofia, milá prevádzkovateľka malej kaviarne na hornom konci obce. Pripravuje skutočne vynikajúce veci, pritom peniaze u nej zjavne nie sú na poprednom mieste. Narodila sa gréckym rodičom v africkej Konžskej demokratickej republike, a keď mala deväť rokov, celá rodina sa vrátila do Grécka. Žili v aténskom Pireu, až neskôr sa presťahovala na Karpathos za svojimi koreňmi.
„Po svadbe má každý plány, chce byť mladý a šťastný. Lenže mne zomrel manžel, keď som mala dvadsaťosem, a bola som dlho sama. Až teraz som konečne spokojná a vyrovnaná, s Petrosom tu žijem už šesť rokov,“ zoznamuje nás Sofia so svojím priateľom.