Staroveká grécka mytológia, bohovia, ich vlastnosti, príbehy a osudy sú predmetom veľkého záujmu až do dnešných čias. Mytológia, alebo tiež bájoslovie, je komplexná sieť ľudových príbehov, ktoré sú najčastejšie zamerané na príčiny pôvodu sveta, bohov a iných nadprirodzených postáv či javov. Grécki bohovia podľa mýtov sídlili na hore Olymp, konkrétne v svätyni nazývanej Panteón. Z príbehov poznáme až 17 bohov s prívlastkom olympský, no naraz ich nikdy nebolo viac ako dvanásť.
Celá starogrécka mytológia je podriadená jednému bohovi. Zeus bol v gréckej mytológií najvyšším a najmocnejším bohom. Bol to vládca celého Olympu a zároveň vládca ľudí. Čo sa týka sféry vplyvu, bol bohom hromu, nebies a bleskov, s ktorými je aj načastejšie zobrazovaný.
Medzi ostatnými bohmi nebol veľmi obľúbený a len málokedy opúšťal svoje sídlo. Héra bola sestra a zároveň manželka hlavného boha Dia a preto je pokladaná za najvyššiu bohyňu. Ďalšia dcéra Krona bola bohyňou domova, rodiny či domáceho krbu, ktorý bol považovaný za stred rodiny. Posledné dieťa Krona a jeho manželky Rheie - Demeter - bola bohyňou zeme, rastlín, plodnosti či roľníctva. Ako už bolo vyššie spomenuté, Persefona bola dcéra Dia a Demeter, neskôr sa stala manželkou Hádesa.
Grécka mytológia často pracuje so vzťahmi, láskou a sexuálnymi príbehmi, a preto aj Apolón mal mnoho mileniek - či už „obyčajné“ smrteľníčky, alebo krásne nymfy. Apolónové dvojča, od ktorého je staršia len o jeden deň, je bohyňou lovu, mesiaca či zvierat. Typicky je preto zobrazovaná s lukom. Staroveká mytológia ju vykreslila ako krásnu a zároveň mocnú bohyňu, ktorá žila panenským životom.
Syn Dia a Héry - Ares, bol vo svojom remesle vojny akýmsi oponentom práve spomenutej Atény. Bol to veľmi krutý bojovník, ktorý miloval vojnu, bitky, zabíjanie a sám si ich zúčastňoval s veľkým štítom a svojim zázračným mečom. Vo všeobecnosti rozhodne nepatri do obľuby gréckeho obyvateľstva. Syn Dia a Héry je boh kováčov, ohňa, remeselníkov a zároveň tvorca mnoho dôležitých predmetov - zhotovil zbroj aj pre známeho bojovníka Achilla.
Ďalší na zozname je opäť Diov syn, jeho matka bola plejáda (sprievodkyne bohyne Artemis) Maia. Je to boh cestovateľov, ale i zlodejov či obchodu. Zároveň to bol posol bohov. Podľa gréckych mýtov šlo o veľmi šikovného a vynaliezavého boha. Mytológia priraďuje ďalšiemu Diovmu synovi objavenie viniča a tým pádom sa stal bohom vína, vinohradníctva, ale i zábavy či plodnosti. Na základe toho sa v jeho mene konali veľké zábavy, ktoré boli v Ríme dokonca zakázané, keďže sa často zvrhávali k iným veciam.
Aj keď nepatril medzi hlavných bohov, tak plnil dôležitú funkciu, keďže bol zosobneným slnka, jeho jasu a tepla. Každé ráno vychádzal plniť si svoje úlohy za sprievodu spievajúceho kohúta, ktorý sa stal jeho symbolom. Keď sa povie „grécky boh slnka“, väčšina ľudí si predstaví Apolóna. Ako božstvo slnka vystupuje v dielach mnohých starogréckych poetov a filozofov.
Apolón verzus Hélios: Dva aspekty slnečného božstva
Apolónova funkcia slnečného božstva upútala aj mnohých archeológov. Bádatelia, ako napríklad český archeológ Jan Bouzek, vyžívali Apolóna ako odrazový mostík, keď sa snažili interpretovať rozmach slnečnej symboliky v Európe doby bronzovej (23.-9. storočie pred n. Slnečné symboly alebo (zriedkavejšie) naturalistické zobrazenia slnka sa vtedy objavujú vo veľkom počte na keramike, amuletoch, zbraniach a zbroji, záveskoch a rozličných „prestížnych“ predmetoch (slnečné disky a vozíky, kotly, zlaté „klobúky“…). Vzostup slnečného kultu zasiahol aj územie Slovenska.
Archeológovia niekedy dokonca predpokladali uctievanie stredoeurópskeho božstva identického alebo blízkeho antickému Apolónovi. Tento prístup však má háčik. Apolón v gréckej mytológii pôvodne (napr. v Homérových dielach) nesúvisel so slnkom a tieto asociácie nadobudol až dodatočne, zrejme až v 6. stor. pred n. „Grécky Apolón je komplexná postava, ktorá prevzala črty viacerých starších božstiev,“ vysvetľuje helenista Martin West.
Pripomína, že Apolón bol taktiež bohom veštieb a zjavení, hudby, piesní a poézie, lukostreľby, liečenia, ale aj moru a iných chorôb. Podľa Westa vykazuje paralely s viacerými blízkovýchodnými aj indoeurópskymi božstvami. Najviac podobností ho spája s védskym Rudrom: „Vo Védach sa Rudra zobrazuje ako lukostrelec, ktorého strely rozosielajú choroby a smrť. Modliaci ho prosia, aby ušetril tých, čo ho uctievajú, a ich zvieratá.
Pri interpretáciách slnečného kultu doby bronzovej sa často opomína ten druhý slnečný boh starovekých Grékov - Hélios. Kým však Apolón predstavuje prevažne zmes božstiev, ktoré nemali so slnkom nič spoločné, Hélios bol bohom slnka od najstarších čias. Nové bádanie navyše naznačuje, že Hélios zdieľa komplexné mytologické pozadie s ďalšími indoeurópskymi bohmi slnka.
Apolón
V antických prameňoch sa z neho zachovali len fragmenty. Nečudo: s výnimkou Rodosu a niektorých dórskych regiónov pevniny bol kult Hélia u starých Grékov okrajový. Našťastie Héliove takmer zabudnuté mytologické pozadie dokážeme rekonštruovať. „Koncentrujem sa na analýzu frazeológie. Porovnávam slová a frázy doložené v obmedzenom počte gréckych príbehov s tými, ktoré sú doložené v obdobných naratívoch iných indoeurópskych jazykov,“ hovorí o svojom prístupe Massettiová.
„Tento typ práce pripomína prácu archeológa alebo reštaurátora, ktorý opätovne skladá príbeh ako veľkú mozaiku tak, že spája malé kúsky, skryté v pestrej palete príbuzných literárnych tradícií. Lauru Massettiovú najprv upútal nenápadný detail. V diele Hodujúci mudrci grécky autor Athénaios z Naukratidy (3. storočie pred n. l.) cituje medzičasom stratené dielo básnika Antimacha (5. storočie pred n. l.), ktorý uvádza, že „velebená Erytheia viedla Hélia v zlatom pohári“.
Zlatý pohár spomínajú mnohí antickí autori ako „dopravný prostriedok“ nočnej plavby Hélia. „Erytheia“ vystupuje u starých Grékov v rôznych kontextoch, často v súvislosti s Héliom a s jeho dopravným prostriedkom. Spomína sa ako názov ostrova na ďalekom západe, blízko miesta, kde zapadá slnko - v jednom z mýtov sa k nemu na Héliovom pohári doplavil Herakles. Inokedy sa Erytheia spomína ako jedna z hesperidiek - nýmf či bohýň večera.
Napríklad básnik Mimnermos (7. storočie pred n. l.) píše, že práve v „krajine Hesperíd“ začína Hélios svoju nočnú cestu. Ako spoločníčka slnečného boha vystupuje Erytheia len vo fragmente textu od Antimacha. Prvú indíciu poskytuje podľa talianskej vedkyne samotné meno Erytheia. „Pochádza priamo z praindoeurópskeho koreňa *h₁rewdʰ ‚očervenieť, červenieť‘, z ktorého vychádza široká paleta slov, ako napríklad adjektívum ‚červený‘ v rôznych indoeurópskych jazykoch,“ píše Massettiová.
Čo je dôležité, Mimnermove diela sa radia medzi najstaršie antické pramene. Aj on informuje o nočnom dopravnom prostriedku boha Hélia, ten však na rozdiel od neskorších autorov nešpecifikuje. Označuje ho za „milú posteľ“, „dutý“, „zlatý“ a „okrídlený“. „Výrazy dutý a okrídlený sú v gréckej poetickej frazeológii epitetá typicky používané pre lode,“ píše Massettiová. Upozorňuje, že napr. „Antimachov zlatý pohár a Mimnermova okrídlená, milá posteľ, na ktorej Hélios cestuje v noci, je to isté,“ píše Massettiová.
Hypotézu, že Erytheia sprevádzajúca Hélia predstavuje relikt starobylej tradície, podporuje podľa Massettiovej baltská mytológia. Mytológiu Litovcov a Lotyšov poznáme len z novovekého folklóru, ten však vykazuje mnohé archaické črty. Massettiová vyzdvihuje početné paralely medzi Héliom a baltskou bohyňou slnka Saule. V prvom rade, aj meno Saule vzniklo z praindoeurópskeho výrazu pre slnko *séh2ul-.
V druhom rade, bohyňa putuje rovnakými sférami v identických častiach dňa, v spoločnosti rovnakých zvierat a používajúc obdobné dopravné prostriedky. A tak ako Hélia sprevádza postava nesúca meno „červená“ (Erytheia), Saule sprevádza ryba rauda, čo doslovne znamená „červená“: Erytheia aj rauda pochádzajú z rovnakého praindoeurópskeho výrazu *h₁rewdʰ.
Motív spájajúci slnečné božstvo s rybou sa môže zdať zvláštny. „Pozoruhodnú ikonografickú paralelu poskytujú nálezy zo Škandinávie neskorej doby bronzovej,“ píše Laura Massettiová. Naráža na prestížne britvy pochádzajúce 12. až 6. storočia pred n. l., ktoré nesú vyobrazenia slnka na lodi a/alebo v sprievode rôznych zvierat.
Hélios na voze
Dánsky archeológ Flemming Kaul si koncom 90. rokov minulého storočia všimol, že vyobrazenia vytvárajú ucelený príbeh. Púť slnka sa sa začína ráno na lodi v sprievode ryby, nasleduje stretnutie so sokolmi a potom s koňmi. Neskôr na slnko zaútočí had a skryje ho. V noci slnko putuje na lodi, až kým ho ryba neodprevadí k inej, „dennej lodi“.
Rybu považuje Flemming Kaul za akéhosi mediátora medzi dňom a nocou, ktorý vedie slnko od nočnej lode k dennej. „Úlohou nordickej slnečnej ryby je sprevádzať loď nesúcu slnko medzi koncom noci a začiatkom dňa. Paralela s úlohou, ktorú spĺňa v baltskom folklóre rauda, je pozoruhodná,“ píše Massettiová.
Massettiová argumentuje, že vo védskej tradícii došlo k posunu a naratív dennej a nočnej púte slnečného božstva „zdedili“ tzv. božskí blíženci (Ašvinovia/Nasátjovia), božstvá úzko asociované so slnkom. Tak ako Hélios (a Saule) cez deň putujú vo voze ťahanom neúnavnými koňmi a v noci sa plavia na lodi.
Porovnávacia mytológia sama o sebe prezrádza len základné črty Séhul: božstvo malo dcéru, považovalo sa za „vševidiace“, privolávalo sa za svedka prísah a križovalo oblohu ťahané koňmi, ktoré sú označované za neúnavné a rýchle. Príčin je viacero. Význam slnečného božstva v dobe železnej miestami výrazne upadol (Germáni), inde, kde podľa archeológie pretrval, chýbajú písomné pramene (Ilýri).
Našťastie, začína sa ukazovať, že chýbajúce dieliky do skladačky pravekých slnečných (aj iných) mýtov môžeme získať. Len musia „spojiť sily“ viaceré vedné odbory, konkrétne jazykoveda a porovnávacia mytológia s archeológiou.
Práve vďaka tomu sme získali indície, že „dobrodružný“ príbeh o strastiplnej púti slnka/slnečného božstva, zobrazený na prestížnych britvách nordickej doby bronzovej, nebol lokálny, ale široko rozložený v čase aj priestore. Ak sú závery o rozšírení tohto mýtu pravdivé, môžeme jeho odrazy očakávať aj v archeologickom zázname dnešného Slovenska.
Ďalší bohovia gréckej mytológie
Grécki bohovia boli v ich mytológii považovaní za vládcov na Olympe a bolo ich niekoľko desiatok. No z nich bolo „hlavných" len 13, ktorých tiež najviac ucitievali. Zeus bol najmocnejší spomedzi všetkých bohov, vládca Olympu, boh počasia (boh hromu a blesku) a nebies. Jeho symbol: blesk. Bol tiež vládca ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku.
Héra bola bohyňa sobášov a pôrodov. Jej symboly: ľalia, krava, páv. Bola považovaná za bohyňu matku, jej manžel bol Zeus. Hádes bol boh podsvetia, strážca mŕtvych, pán podzemného bohatstva. Je Diovým najstarším bratom. Hádes sa stal vládcom Podsvetia, kde neskôr uniesol Persefonu, aby z nej urobil svoju manželku a spoluvládkyňu.
Poseidón bol boh mora. Otváral pramene, krotil kone a býky. Jeho symboly: trojzubec, kôň a ryba. Je jedným z pôvodných bohov. Bol obľúbený u žien a hoci mal manželku, nebol práve verný. Héfaistos bol vládcom ohňa a sopiek. Kováč a čarodejník. Jeho symbol: nákova. Údajne bol najškaredší boh a kríval, no aj tak mal za manželku Afroditu, ktorú mu "prisúdil" práve Zeus, jeho otec.
Áres bol boh vojny. Jeho symbol: sup. Bol jedným zo synov Dia a Héry. Bol všeobecne nenávidený a neobľúbený. Sám Zeus ho neznášal kvôli jeho krvilačnosti a hašterivosti. Vo všeobecnosti ho považovali za boha, ktorý najčastejšie porušoval pravidlá. Dionýzos bol boh vína, úrody, plodnosti, divadla. Jeho symboly: vinič, brečtan, leopard, palica ovenčená viničom a brečtanom, roh hojnosti. Bol syn Dia a jeho milenky.
Apollón bol boh svetla, veštby, poézie, hudby. Zosielal aj liečil epidémie. Jeho symboly: vavrín, luk, delfín, lýra, havran. Je synom Dia a bratom Artemis. Bol nesmierne krásny, no aj napriek tomu nemal u žien veľký úspech. Bol tiež patrónom múz a známy bol svojou súťaživotsťou. Hermes bol boh rečníkov, obchodníkov, zlodejov. Posol a sprievodca duší mŕtvych. Jeho symbol: berla s krídlami. Syn Dia a okrídlený posol bohov.
Bol známy svojou vynaliezavosťou a múdrosťou. Vymyslel lýru, čím sa stal patrónom nielen hudobníkov, ale aj vynálezcov. Aténa (alebo tiež Pallas Aténa) bola bohyňa umenia a remesiel, mieru a vojny. Jej symboly: štít, kopija, oliva, sova. Podľa legiend ju vždy sprevádzala sova a bohyňa víťazstva Niké. Tiež ju považovali za poradkyňu a ochrankyňu hrdinov a najmúdrejšiu bohyňu. Aténa bola jednou z mála bohýň, ktorá nikdy nemala žiadneho potomka a ostala pannou.
Artemis bola bohyňa zveri, lovu, rastlín, detí. Jej symboly: céder, laň. Afrodita bola bohyňa lásky, krásy, smiechu. Jej symboly: labuť, vrabec, holub. Demeter bola bohyňa roľníctva, obnovy života. Jej symboly: obilný klas, mak, prasa.
| Boh | Sféra vplyvu | Symboly |
|---|---|---|
| Zeus | Vládca bohov, boh nebies a hromu | Blesk |
| Héra | Bohyňa manželstva a pôrodu | Ľalia, krava, páv |
| Hádes | Boh podsvetia | Prilba neviditeľnosti |
| Poseidón | Boh mora | Trojzubec, kôň, ryba |
| Héfaistos | Boh ohňa a kováčstva | Nákova |
| Apolón | Boh svetla, veštby, poézie, hudby | Vavrín, luk, delfín, lýra, havran |
| Hélios | Boh slnka | Slnečný voz |
Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. grécka bohyňa lásky, Rimania ju nazývali Venušou. Bola to najkrajšia z gréckych bohýň. Bola dcérou boha Dia a bohyne Dioné, zrodila sa z morskej peny na ostrove Cyprus. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. Najvyšší boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha. Bol to Hefaistos, boh všetkých kováčov. Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. S bohom vojny Areom mala napríklad 5 detí. Ľudia ju uctievali a stavali jej chrámy. Zo zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. Z rastlín mak, ružu a z ovocia jablko.
Bol boh svetla a slnka, lekárstva, umenia, múz, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec. Bol synom boha Dia a bohyne Lété. Ares: Bol bohom vojny, vraždenia. V Ríme mu hovorili Mars. Bol synom Héry a Dia. Bola dcérou bohyne Lété a boha Dia. Bola bohyňou lovu, mesiaca, zvierat a rastlín. Jej zasvätený chrám je jedným zo siedmich divov sveta. Nachádza sa v Efeze na území Turecka.
Helios - Boh slnka v gréckej mytológii - Grécka mytológia v komiksoch - Pozri U v histórii
Narodila sa bez matky, vyskočila priamo Zeusovi z hlavy. Bola ochrankyňa miest a bohyňa vied, múdrosti, spravodlivosti a práva. Pallas znamená víťazná. Bola najmilšou Diovou dcérou. bola Diova sestra. Bola bohyňou úrody, plodnosti, zeme a roľníctva. Mala dcéru Persefonu, ktorú jej uniesol Hádes a syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva. Tvorila s Diom snáď pôvodnú dvojicu (rovnaký koreň slova). K tejto božskej dvojici sa Gréci obracali s prosbou o veštbu. Podľa Homéra splodila s Diom Afroditu. Neskôr bola Dioné stotožnená s Hérou, ktorú všeobecne považovali za Diovu manželku. Bol antický boh úrody a vína, ktorého otcom bol Zeus a matkou krásna ľudská Semelé ( vnučka Area a Afrodity). Báje mu pripisujú objavenie vínnej révy. Preto pre Grékov bol bohom vína a neviazanosti. V Ríme nazývali Dionýza Bakchusom.
Eós alebo Auróra milovala všetko mladé a svieže. S bohom hviezd Astraiom mala dcéru Zorničku, syna Fosfora (Lucifera) a synov Zefyra, Borea, Nota a Eura. Ani deti ju však nedonútili, aby bola svojmu partnerovi verná. Podľa povestí najviac milovala Titona, za ktorého sa napokon aj vydala. Žila s ním v harmonickom manželstve pokiaľ bol mladý a krásny. Keď žiadala u Dia pre svojho vyvoleného nesmrteľnosť, zabudla dodať, že chce aj večnú mladosť. A keď sa úbohému manželovi objavili prvé šediny vo vlasoch, milovať ho už nemohla. Ako bezmocného starca ho zavrela do izby, aby sa vyhla pohľadu na jeho schátranosť. Niektorí dokonca tvrdia, že ho premenila na cvrčka, aby nepočula jeho starecký hlas.
Múza, ktorá ochraňuje ľúbostnú poéziu, jej atribútom je gitara. Euterpe: Múza, ktorá ochraňuje hudbu a lyriku. Jej atribútom je flauta. bol rovnako vznešeného pôvodu ako Zeus a Poseidón, ale medzi olympských bohov sa zvyčajne nerátal. Jeho ríša bola hrozná, kto do nej vstúpil, stratil všetko, i nádej. Údel mŕtvych bol v Hádovej ríši smutný a ľudia dávali prednosť aj najhoršiemu životu na svete pred smrťou.
boh ohňa a kováčstva. Mýty ho zobrazujú ako ramenatého krívajúceho boha. Bol najškaredším zo všetkých bohov.Za manželku mal bohyňu lásky a krásy Afroditu. Jeho matkou je Héra. Grécky boh Slnka. Podľa legiend je žiarivý boh so zlatými vlasmi a korunou z jasných lúčov. Bola manželkou Zeusa a zároveň jeho staršou sestrou. boha vojny Área, božského kováča a zbrojára Héfaista a bohyňu večnej mladosti Hébu. Hébu a Area mala s Diom, Hefaista porodila sama. Bol nielen poslom bohov, ale sprevádzal mŕtvych do podsvetia, ujímal sa obchodníkov, rečníkov, pútnikov a dokonca držal ochrannú ruku nad zlodejmi a podvodníkmi. Bohovia si ho obľúbili pre jeho šikovnosť a obratnosť. Zverovali mu tie najobtiažnejšie úlohy.
bola panenskou bohyňou domáceho krbu a ochrankyňou rodín, chránila obce a štáty. bohyňa pôvabu a pomocníčka bohyne Atény. Kalliope: Múza, ktorá ochraňuje epos. Jej atribútom je kniha a svitok. Kleió, lat. Múza, ktorá ochraňuje dejepis a filozofiu. Múza, ochraňujúca spev a tragédiu. boh sna a spánku. Múza vážneho spevu, sprevádzaná hudbou. Boli mu podriadení všetci morskí bohovia a živočíchy. Mal mocný trojzubec, ktorým búril i krotil vlny, a keď ním udrel o zem, vyvolal zemetrasenie. Za manželku si vybral bohyňu Amfitrídu a s ňou mal syna Tritóna, ktorý bol napolo človek a napolo ryba. múza komédie. múza tanca. Bol vládcom všetkých bohov. Vládol bleskom, hromom a búrkam. Bol synom Rhei a Kronosa. Mal 5 súrodencov (Hestiu, Héru, Poseidona, Hádesa a Deméter ). Mal mnoho detí, ale iba 3 so svojou manželkou. Starí Gréci uctievali veľké množstvo bohov (polyteizmus). boh nad niečím vládne a že môže v niečom ľuďom pomáhať. Olymp. Ich pokrmom bola ambrózia a nektár. V prvej generácii gréckych bohov vládli Titani.
bohyne Zeme Gaie a boha neba Urana. Pôvodne ich bolo dvanásť. šesť žien. Neskôr k nim pribudli ich potomkovia. žili na nebi pod vládou svojho otca Urana a chránili jeho trón. Hekatoncheirov, Uranos na nich zanevrel a uväznil ich do vnútra zeme. potrestať. Zašla za Titanmi a nahovárala ich, aby ho zbavili vlády. syn Kronos. za vládcu nad všetkým, čo existovalo. aby mu slúžili ako opora trónu. Druhej generácii gréckych bohov vládol boh Zeus. bohyne Reie. Narodil sa tajne na Kréte vo vrchu Dikte. urabola jeho matka. narodení prehltol, aby sa zabezpečil proti vzbure. zbaví ho vlády. súrodencov, ktorí žili naďalej v Kronových útrobách. a Poseidóna vyzval, aby sa k nemu pripojili. vlády. Potom si s Hádesom a Poseidónom rozdelil vládu. Zbrojár bohov.
Pre Grékov bolo modlenie a obetovanie bohom súčasťou každodenného života. Podľa Gréckej mytológie najprv vládol Prázdnota alebo Chaos. Zem - Gaia, a Láska - Erós. Keď sa vesmír usporiadal zrodila Gaia Uránosa. zaplašil slnkom temnoty, noci dal mesiac a hviezdy. Rea, Mnemosyne, Foibe, Temis a Tetys. a ukrýval je v hlbinách zeme. požiadala ich, aby otca zbavili trónu. splnení sa mal ujať vlády nad svetom. predpovedal mu, že ho postihne rovnaký osud ako jeho. svojou manželkou Rheiou na hore Olymp. spomenul si Kronos na starú veštbu a novorodenca zjedol. im narodilo skončilo rovnako. odišla na Krétu a Dia porodila na hore Dikté. Adrástenia a Idaia. ovocím sa stal symbolom blahobytu. nesmrteľní. Potom uvrhol Zeus Krona do Tartaru. bohov ako ich poznáme z bají. Afroditu, grécku bohyňu lásky a krásy, nazývali Rimania Venušou. najkrajšia z gréckych bohýň. morskej peny na ostrove Cyprus. Kto Afrodite vzdával úctu, tomu rada pomáhala. Pygmalion. Hoci bola Afrodita bohyňou lásky, nemala šťastné manželstvo. boh Zeus jej pridelil toho najškaredšieho boha. kováčov. A tak Afrodita hľadala lásku tam, kde sa jej ponúkala. Areom mala napríklad päť detí. detí!, z ktorých jedným bol aj Eros. Ľudia ju uctievali a stavali jej chrámy. zvierat jej zasvätili delfína, holubicu, lastovičku a vrabca. ružu a z ovocia jablko. maliari. maliara Botticelliho. neomylný strelec a veštec. Bol synom boha Dia a bohyne Lété.