Hinduizmus, jedno z najväčších náboženstiev sveta, je známy svojou bohatou a komplexnou panteónom bohov. Medzi nimi má významné postavenie Šiva, boh skazy a transformácie. Tento článok sa zameriava na význam Šivu, jeho vzťah k brahmanizmu a hinduizmu, ako aj na koncepty morálky a svedomia v kontexte tohto náboženstva.
Šiva meditujúci
Základy hinduizmu a brahmanizmu
Na pochopenie významu Šivu je dôležité najprv si objasniť základy hinduizmu a brahmanizmu. Brahmanizmus, z ktorého sa hinduizmus vyvinul, je náboženstvo, ktoré sa opiera o Védy, posvätné spisy obsahujúce vedomosti o náboženských rituáloch a filozofických konceptoch. Védy sa delia na štyri základné časti: Rigvéda, Samavéda, Yadžurvéda a Atharvavéda.
Védické náboženstvo pôvodne uctievalo množstvo bohov, pričom sa vždy stretávame s nejakým najvyšším Bohom. Spočiatku je to Dyaus, ktorého neskôr nahrádza boh Indra. Toto povedomie je síce značne zahalené, no ak chceme byť v kritike poctiví, musíme priznať, že kvôli tomuto nejasnému pojmu jedinej najvyššej Bytosti, nemožno dostatočne zhodnotiť, či sa tento pojem kryje, alebo nekryje s dokázaným pojmom Boha a jeho atribútov.
Brahmanizmus priniesol ideu Brahmu, jedinej pravej skutočnosti prenikajúcej celý svet, duchovný životný princíp Atman a koncept karman, súhrn všetkých činov ovplyvňujúcich budúci život. Podľa brahmanského náboženstva život v tomto svete je sám osebe bolesťou a utrpením. Nesprávne činy človeka na základe zákona karmy spôsobujú, že sa človek znova narodí na tento svet, a tak znova trpí.
NEUVERITEĽNÍ BOHOVIA a BOHYNE hinduizmu - Hinduistická mytológia - Pozri U v histórii
Šiva v hinduizme
Hinduizmus, ktorý sa vyvinul z brahmanizmu, je rozsiahly systém náboženských predstáv a praktík. V hinduizme sa objavujú traja bohovia, ktorí požívajú najväčšiu úctu: Brahma, Šiva a Višnu.
Šiva je v hinduizme chápaný ako boh skazy a transformácie. Hoci sa môže zdať, že skaza je negatívny koncept, v hinduizme má hlbší význam. Skaza je nevyhnutná pre vytvorenie niečoho nového. Šiva teda nie je len ničiteľ, ale aj tvorca, ktorý odstraňuje staré, aby uvoľnil miesto novému.
V šivaizme, jednom zo základných prúdov hinduizmu, je Šiva chápaný ako najdokonalejší Boh, večný, nezapríčinený a nezávislý, pričom on je príčinou sveta. Na produkovanie sveta používa nástrojovú príčinu zvanú šakti.
Šivova rodina
Morálka a svedomie v hinduizme
Otázka morálky a svedomia v hinduizme je komplexná. Na jednej strane, hinduizmus zdôrazňuje dôležitosť konania v súlade s dharmou, čo je koncept zahŕňajúci povinnosti, spravodlivosť a morálny poriadok. Na druhej strane, cieľom hinduistu je dosiahnuť mokšu, oslobodenie z kolobehu znovuzrodení, čo si vyžaduje prekonanie ega a pripútanosti k svetu.
Systém jóga, ktorý je súčasťou hinduistickej praxe, obsahuje takzvanú yamu, dodržiavanie piatich prikázaní: neklamať, nekradnúť, nezabíjať, nesmilniť, neprijímať dary. Tieto príkazy pripomínajú určitý morálny kódex, čo by mohlo naznačovať, že predsa možno vidieť v brahmanizme požiadavku rešpektovať morálnu záväznosť ako podmienku záchrany pred posmrtnou sankciou. Problémom však je, že účelom plnenia týchto príkazov nie je plnenie požiadavky Boha konať dobro druhým. Tento morálny kódex je len súčasťou systému jóga, ktorého účelom je odpútať sa od tohto sveta. Preto tieto príkazy sú formulované negatívne, teda hovoria o tom, čoho sa má človek zdržiavať. Nevyzývajú však k aktívnemu konaniu dobra.
Podľa hinduistickej, taoistickej, či budhistickej tradície by sa mal človek celým svojím bytím usilovať o pravé pochopenie skutočnosti, mal by nazerať na zlé ako na zlé a na dobré ako na dobré ale nestotožňovať sa ani s jedným z nich. Na druhej strane ateista, človek ktorého myšlienky a skutky nevidí nijaký boh, človek, ktorého myšlienky a skutky nepodliehajú nijakým zákonom karmy, je vo svojom rozhodovaní sa medzi dobrom a zlom odkázaný jedine na hlas svojho svedomia.
V tabuľke sú zhrnuté kľúčové koncepty a ich prepojenie:
| Koncept | Význam | Vzťah k morálke a svedomiu |
|---|---|---|
| Šiva | Boh skazy a transformácie | Skaza ako nevyhnutná súčasť tvorby nového |
| Dharma | Morálny poriadok a povinnosti | Základ pre etické konanie |
| Mokša | Oslobodenie z kolobehu znovuzrodení | Cieľ prekonania ega a pripútanosti |
| Yama | Päť prikázaní (neklamať, nekradnúť, nezabíjať, nesmilniť, neprijímať dary) | Morálny kódex v rámci jógy |
V súvislosti s morálnym dôkazom božej existencie hovorí Tomáš Akvinský o našej skúsenosti s vecami vo svete, ktoré sú vznešené, pravdivé, dobré a hodnotné. Tieto veci podľa neho musia svoju skutočnú existenciu získať od vecí, ktoré sú ešte viac vznešené, pravdivé, dobré a hodnotné. Hovorí, že uchopiť dobré či zlé možno jedine porovnaním ich akosti s niečím čo je od nich „lepšie“ či „horšie“. Aby sme sa však vyhli nekonečnému porovnávaniu musí podľa neho existovať niečo, čo je najpravdivejšie, najvznešenejšie, najlepšie a najhodnotnejšie a tým niečím je podľa Tomáša Akvinského Boh.
Rozhodujúcu úlohu tu zohrávajú normy zostavené touto autoritou. Takouto autoritou je pre mnoho ľudí boh. Je dokonalý, absolútne dobrý, láskavý a nie je v ňom nič zlého. Podľa jeho učenia sa však môžeme snažiť, aspoň vzdialene sa priblížiť jeho dobrote.
tags: #hinduisticky #boh #skazy