Záchrana hradu Biely kameň. Časť 1: Od padajúcich skál k pevným múrom
Najstaršie obdobie Svätého Jura
Toto obdobie je v dejinách Svätého Jura časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované. Na približne 4000 rokov pripadajú štyri archeologické nálezy - prvý z neolitu (z prelomu 4.-3. tisícročia pred n.l.) a posledným je veľkomoravské hradisko, ktoré bolo vybudované a používané v druhej polovici 9. a začiatkom 10. storočia.Malý počet nálezov, ich roztrúsenosť v chotári dnešného Svätého Jura a navyše veľký časový odstup medzi nimi nedovoľuje predpokladať kontinuálne osídlenie počas tohoto obdobia. Možno len konštatovať, že územie Svätého Jura bolo pre svoje priaznivé prírodné podmienky, najmä z hľadiska obrany, sporadicky osídľované.
Výnimku tvorí najmladší archeologický nález - hradisko. Jeho budovateľmi i používateľmi boli veľkomoravskí Slovania. Jurské hradisko poskytovalo ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia a bolo významným vojenským objektom na území Veľkej Moravy.
Svätý Jur od 9. storočia
Až od 9. storočia n.l. sa začína druhé obdobie, ktoré sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva.Darovaním sa Svätý Jur v roku 1209 dostal do vlastníctva predkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Po zničení Tatármi (v roku 1241) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (v roku 1271 a 1273) sa Svätý Jur zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sformoval v zemepánske mestečko s vlastnou, aj keď obmedzenou samosprávou.
Spolu s Pezinkom, ktorý vlastnila príbuzná vetva rodu, sa Svätý Jur stal sídlom grófov a hospodárskym centrom ich majetkov. V mestečkách boli už koncom 13. storočia postavené pevné kamenné hrady (v Jure tzv. Biely Kameň). Spočiatku významnejší Svätý Jur ustúpil v priebehu 14. storočia Pezinku.
Z vojnových škôd i živelných pohrôm, ktoré postihli Svätý Jur najmä v 15. a 16. storočí (napr. 12. júna 1434 ho vypálili husiti) sa obyvatelia mestečka spamätávali ľahšie práve vďaka vinohradníctvu, ktoré bolo značne ziskovým odvetvím výroby, a v neposlednom rade i podpore zo strany svojich majiteľov, ktorí patrili k najvplyvnejším feudálom stredovekého Uhorska.
Pohnuté obdobie dejín Svätého Jura
Tretie obdobie je najpohnutejším úsekom dejín Svätého Jura. Po vymretí rodu grófov pripadol Svätý Jur ako aj Pezinok (osudy oboch mestečiek boli až do roku 1647 spoločné) spolu s panstvom toho istého mena kráľovi.Potreba finančných prostriedkov na vedenie vojen s Turkami však nútili uhorských panovníkov zálohovať svoje majetky bohatým feudálom. Svätý Jur bol v rokoch 1543-1602 postupne zálohovaný viacerým feudálom - Šerédyovcom, Eckovi zo Salmu, Jánovi Kružičovi a Štefanovi Ilešházimu.
Účinnej podpory zo strany panovníka sa ukrivdení mešťania nemohli dlho dočkať. Až v roku 1598 za vlády Rudolfa II., ktorý hľadal v boji proti uhorskej šľachte oporu v mestách, získali Jurania od panovníka prísľub pomoci. Pretože kráľovská pokladnica bola opäť prázdna, museli mešťania vyplatiť záložnú sumu z vlastných prostriedkov (spolu s Pezinkom 145.000 zlatých).
Potrebné peniaze zohnali z pôžičiek na vysoký, 8-percentný úrok. V roku 1602 sa Svätý Jur vykúpil a stal sa kráľovským mestečkom. Nestabilná politická situácia, zavinená protihabsburgským povstaním Štefana Bočkaja, a z nej vyplývajúce hospodárske ťažkosti zasiahli zadĺžený Svätý Jur zvlášť citeľne.
Až na zásah panovníka Mateja II. v roku 1615 sa vyriešila ťažká situácia Juranov. Kráľ zaplatil polovicu dlhov a Svätý Jur dostal privilégia slobodného kráľovského mestečka. Mešťania sa však museli vzdať panstva a bol im uložený poplatok 400 okovov (22.000 litrov) dobrého vína, ktoré museli každoročne odvádzať na kráľovský stôl.
Boj za plnoprávnosť skončil až v roku 1647, kedy Ferdinand III. potvrdil Svätému Juru všetky jeho práva a výsady.
Slobodné kráľovské mesto
Materiálnou základňou úspechu (slobodné kráľovské mesto) bolo vinohradníctvo, ktoré sa však výrazne líšilo od vinohradníctva v predchádzajúcom období, najmä z hľadiska kvantity. Kým v predchádzajúcom období bola malokarpatská vinohradnícka oblasť jednou z mnohých v rámci Uhorska, tak v tomto období dejín Svätého Jura sa stala dominujúcou vo výrobe vína určeného pre domáce trhy i na export.Túto zmenu prinieslo obsadenie dolných častí Uhorska Turkami v priebehu druhej polovice 16. storočia, čím sa stratila konkurencia lacných južných vín. Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice. Disponoval úplnou samosprávou v oblasti verejnej, súdnej a hospodárskej.
Samosprávu reprezentovala 12-členná mestská rada, ktorej predsedal richtár. Rada riešila všetky záležitosti mesta a bola i súdnym fórom. Jej členom bol aj mešťanosta, poverený riadením hospodárstva, mestský kapitán, ktorý mal na starosti vojenské a policajné záležitosti a mestský notár, ktorý vybavoval písomnú agendu a spravoval mestský archív.
Popri mestskej rade účinkovala aj tzv. vonkajšia rada, ktorá pod vedením tribúna ľudu rozhodovala len v najdôležitejších otázkach a reprezentovala záujmy celého meštianstva. Všetky funkcie (okrem notára) boli volené. Voľby sa konali každý rok 24. apríla, hlasovať však mohli len plnoprávni mešťania.
Dozor nad vinohradmi, stráženie, dozor nad robotníkmi, deľbu viníc, ich oceňovanie mal na starosti viničný majster (pereg), 4-6 hájnici. Tento úrad sa v samostatný orgán nevyvinul, jeho prácu usmerňoval podľa pokynov mestskej rady mešťanosta.
Veľký vplyv - negatívny - na vývoj mesta mali v tomto období protihabsburgské šľachtické povstanie v druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia a najmä nájazd Turkov zo 17. septembra 1663. Vyživovanie vojska, vyššie dane a časté živelné pohromy (požiare) spôsobili úpadok mesta i mešťanov. K tomu pristúpila i ďalšia závažná príčina. Vinohradníctvo - materiálna základňa prosperity Svätého Jura - sa dostalo koncom 17. a začiatkom 18. storočia do krízy.
Svätý Jur v porovnaní s Pezinkom či Modrou bol na tom horšie i nerozvinutosťou ďalších odvetví - remesla a obchodu. V tomto období sa náboženské spory medzi evanjelikmi a katolíkmi prejavili zvlášť ostro v roku 1674, kedy evanjelickí farári a učitelia museli Svätý Jur opustiť. Tým zanikla i mestská škola. Jej pokračovateľom sa stalo gymnázium, založené rádom piaristov, ktorý bol nástrojom rekatolizácie v meste. Spory utíchli po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.
Svätý Jur v 19. a 20. storočí
Začiatok piateho obdobia v dejinách Svätého Jura sa niesol v znamení zmien, ktoré vyplývali z porážky buržoáznej revolúcie z rokov 1848-1849, aj keď revolučné udalosti samotné mesto nezasiahli. Samospráva mesta bola zrušená a obnovila sa až roku 1866. Nástup kapitalizmu sa odrazil aj v tejto oblasti. Už v roku 1871 stratil Svätý Jur svoje predošlé výhody i postavenie, zmenil sa na mesto so zriadeným magistrátom a bol podriadený župnému úradu.Orgánmi mestskej správy boli mestské zastupiteľstvo a mestská rada, ktorá však už nebola volená, ale obsadená menovanými úradníkmi. V čele stál už nie richtár, ale mešťanosta. Hlavným zamestnaním obyvateľov Svätého Jura ostalo vinohradníctvo, remeslá naďalej stagnovali, priemysel neexistoval. Časť schudobnených vinohradníkov nachádzala prácu v manufaktúrach a závodoch v Bratislave i Pezinku.
Výraznejšie sa táto tendencia prejavila v čase fyloxéry (prvýkrát sa v Jure objavila v roku 1890), ktorej podľahla prevažná väčšina starých viníc v chotári Svätého Jura. Nedostatok možností získania obživy priviedla mnoho Juranov k vysťahovalectvu do zámoria. Sociálne rozpory umocnila I. svetová vojna, ktorej následky pocítila väčšina obyvateľov.
Svätý Jur v Československej republike
Porážka Rakúsko-Uhorska, rozpad monarchie a vznik 1. ČSR znamenal začiatok šiesteho obdobia dejín mesta. Mestská správa sa ani v novom štáte podstatnejšie nezmenila. Až koncom roku 1922 sa Svätý Jur mení v duchu zákonov na veľkú obec, hoci sa naďalej označoval ako mesto a od 1. januára 1923 bol podriadený Okresnému úradu Bratislava-okolie.Právomoc mestských orgánov bola však postupne obmedzovaná v prospech notárského úradu. Svätý Jur stratil charakter mesta v roku 1943. Po vzniku slovenského štátu sa mnoho Juranov zapojilo do ilegálnej činnosti i do príprav a bojov SNP. Oslobodením Svätého Jura Sovietskou armádou dňa 3. apríla 1945 sa mesto začalo rozvíjať v nových podmienkach.
Svätojurský hrad (Biely Kameň)
Svätojurský hrad bol postavený pred rokom 1271 na vŕšku oproti miestnemu hradisku a slúžil ako sídlo svätojurskej línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Iniciátorom stavby bol gróf Abrahám I. (syn Sebeša I. † 1241). Za miesto stavby si zvolil horský výbežok vzdialený asi 1 km od Svätého Jura.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. pri svojej jarnej výprave do Uhorska. Koncom 80. rokov 13. storočia napadli a obsadili Svätojurský hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V tom čase hrad pozostával z hlavnej obytnej veže, palácovej časti, hospodárskych budov a hradobného múru nad suchou priekopou.
V priebehu 2. polovice 14. storočia dali pravnuci grófa Abraháma I. hrad prestavať v gotickom slohu a pristavali aj vonkajší hrad. Najviac informácií o hrade poskytuje odpis listiny palatína Mikuláša z Gorjan o deľbe Svätojurského panstva z roku 1412. Podľa nej mal Svätojurský hrad vnútorný a vonkajší areál. Vnútorný hrad mal obdĺžnikový tvar v tvare obráteného písmena D uzatvárajúce menšie nádvorie. Tu sa vypínali dve hlavné veže. Veľká niekde v južnom trakte hradu, ktorá bola pravdepodobne aj obytná a druhá zrejme na jednom z nároží o niečo menšieho významu.
Protiľahlý (severný) rad budov už bol aj podpivničený. Na prízemí sa nachádzala kuchyňa a komory postavené za sebou. Nad nimi sa nachádzala kaplnka neznámeho patrocínia a miestnosti, kde prebývali grófi (palác). Budovy na tejto strane až po jednu z veží boli pokryté jednou súvislou strechou. Vnútorný hrad mal len jednu bránu, nad ktorou bola bašta ľudovo zvaná erkel. Vonkajší hrad mal jednu bránu a bol obohnaný kamenným múrom. Vstup cez bránu bol obkolesený barbakanom. K bráne sa dalo dostať z východu padacím mostom, ktorý podopieral dodnes dochovaný kamenný pilier.
Súpis okrem toho uvádza dve veže vo vonkajšom hrade. Jedna z nich niesla názov Vodná veža a historici ju lokalizujú do centra nádvoria vonkajšieho hradu, kde je ešte dnes možné pozorovať veľkú jamu po niekdajšej cisterne na vodu. Ďalej sa tu napríklad nachádzala budova pekára. Obvod hradu z troch strán obkolesovala suchá priekopa s valom. Veľký počet komôr v dolnej a hornej časti hradu svedčí o tom, že hrad disponoval možnosťou dlhšieho sebestačného zásobovania v prípade vojenských konfliktov alebo priameho obliehania hradu.
Počas celej histórie existencie Svätojurského hradu vieme iba o troch obliehaniach, ktoré skončili víťazne pre útočníkov. Okrem spomenutých dvoch v 13. storočí (1271 - český kráľ Přemysl Otakar II. a v roku 1287 - rakúsky vojvoda Albrecht I. Habsburský) bol podľa pramenného materiálu Svätojurský hrad posledný raz dobytý v roku 1385, po vpáde vojska moravských markgrófov Prokopa a Jošta. Počas nepokojného husitského obdobia a neskorších bojoch mocenských klík v 40. rokoch sa zrejme vyhol obsadeniu. To aj napriek tomu, že v rokoch 1428 (?), 1434 a 1441 bolo obsadené mestečko Svätý Jur ležiace pod ním.
K Svätojurskému hradu prislúchalo začiatkom 15. storočia mestečko Svätý Jur, dediny Jarná (miestna časť obce Cífer), Šenkvice, Čataj, Topoľnica a dediny na Žitnom ostrove: Topoľníky, Dolný Štál, Horné Mýto a časti z nasledujúcich dedín: Ohrady, Veľká Paka, Hviezdoslavov a Štvrtok na Ostrove. K hradu priamo patrila malá poddanská osada zvaná Neštich rozprestierajúca sa priamo pod hradným kopcom.
Svätojurskí a pezinskí grófi sa dostali začiatkom 16. storočia do dlhov a upadali aj v spoločenskom rebríčku. Nepoznáme priamu príčinu tejto krízy rodu, no mohli sa pod ňu podpísať rozsiahle záplavy na území juhozápadného Slovenska v roku 1508 a následná neúroda. Ďalšou príčinou mohla byť aj morová epidémia, ktorá vypukla v roku 1509. Táto epidémia postihla aj panstvá grófov zo Svätého Jura a Pezinka, čo malo za následok vyľudnenie dedín. Finančná situácia rodu sa prejavila aj na výdajoch na opravy a zveľaďovanie ich hradov, ktoré sa dostali viac do úzadia.
Kráľ po týchto udalostiach v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného (dnes Ukrajina). Dohoda bola obojstranne výhodná. Panovník Ferdinand Habsburský pokladal za vhodné, aby sa pri prípadnom vojenskom vpáde zdržiaval jeho chránenec v blízkosti Bratislavy. Tak by sa mohol rýchlo zapojiť do organizovania obrany. Gašpar zrejme ako na Pajštúne, urobil aspoň čiastočné opravy a vylepšenia opevnenia na Svätojurskom hrade, ktorý využíval striedavo ako svoje sídlo. Jeho ďalším príbytkom sa stala kúria vo Svätom Jure. Chátrajúci hrad si vyžadoval postupne väčšie množstvo peňazí na opravy. Gašparove plány s hradom však prerušila jeho smrť v roku 1550.
Po náhlej smrti jeho syna Jána v roku 1554 hrad mal pripadnúť korune. V spomenutom roku 1554 aj v tomto smere vypracoval komisár Uhorskej komory Tomáš Tapolcsányi správu o stave Svätojurského hradu. Obhliadku vykonal spoločne s dvoma murármi a tesárom. Správa nám opisuje už čiastočne chátrajúce sídlo. Niekoľko múrov obytných častí hradu bolo v nevyhovujúcom stave a mali byť opravené. Aj arkier, spomenutý pri opise hradu z roku 1412, na východnej strane mal byť podopretý novými konzolami (krakorcami). Ďalšiemu arkieru už dokonca hrozilo, že sa zrúti. Niektoré povaly boli rozvalené a spadnuté. Jediná obnovená bola kaplnka grófov. Veži nachádzajúcej sa pri vstupe do vonkajšieho hradu už chýbala celá strecha a mala sa nanovo zastrešiť. Neďaleko tejto veže boli kamenné stajne, v ktorých si grófi ustajňovali kone.
Hrad a panstvo nakoniec neprebral kráľ ale synovec Gašpara zo Seredného, Gašpar II., ktorý si vyžiadal predĺženie zálohu po strýkovi. Za jeho hospodárenia na panstve sa toho zrejme veľa nezmenilo. V roku 1558 sa rozhodol panovník definitívne získať Svätojurský hrad späť, keďže páni zo Seredného nevynaložili potrebné financie na nutnú opravu hradu. Hoci boli časti Svätojurského hradu v zlom technickom stave, z času na čas v ňom prebýval aj zemepán Gašpar II. Ten však bol posledným majiteľom Svätého Jura, ktorý na hrade aj sídlil. Zakrátko nato prebrala hrad Uhorská komora, ktorá dala zhotoviť novú správu o stave pevnosti.
Nová správa, ktorú v nasledujúcom roku 1560 vyhotovil fortifikačný inžinier a architekt Pietro Ferrabosco, potvrdila zhoršujúci sa stav celej stavby. Rovnako zhodnotil, že viaceré múry sú nestabilné a potrebujú opraviť. Všetky strechy mali byť opravené, pretože väčšina z nich bola rozbitá a zhnitá. V roku 1609 si neskorší dediční majitelia panstva Pálfiovci postavili vo Svätom Jure kaštieľ a potrebná oprava hradu, ktorá by stála vysokú sumu peňazí, sa dostávala viac a viac do úzadia. Hrad už prevažne fungoval ako väzenie, sklad vína, potravín a rôzneho pracovného náradia. V hradnom inventári z roku 1617 sa napriek tomu spomínajú zbrane (delá, húfnice a mažiare), kováčske, debnárske a iné pracovné náradie, nábytok a kuchynské vybavenie. Podkrovie sa využívalo ako miesto na sušenie a uskladnenie ovocia a komory a pivnice ako sklady vína a obilia.
Pálfiovci tak aj v priebehu 1. pol. 17. storočia počítali v prípade vojenského ohrozenia s využitím jeho vojenského potenciálu, keďže samotné opevnenie okolo mestečka Svätý Jur bolo ešte vo výstavbe. Mestečko sa stalo viackrát terčom vpádov protihabsburských oddielov počas Bočkajovho a Betlénovho povstania. Je pravdepodobné, že sa časť Svätého Jura obyvateľov počas týchto vpádov uchýlila na blízky hrad. Hrad naposledy poslúžil Svätojurčanom v roku 1663, keď mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov. Skupina mešťanov sa dňa 17. septembra na hrade ubránila pred útočníkmi. Z tohto obdobia pochádza aj stručný opis hradu od svätojurského rodáka Juraja Pauckera.
Komplex hradnej zrúcaniny je významný najmä tým, že na hrade zrejme neprebehli významnejšie novoveké zásahy a zachoval sa v stave gotického hradu v ruinách. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Pred 1271 | Postavenie hradu |
| 1271 | Dobytie Přemyslom Otakarom II. |
| 1287 | Obsadenie rakúskym vojvodom Albrechtom I. Habsburským |
| 1385 | Dobytie vojskom moravských markgrófov |
| 1544 | Zálohované panstvo Gašparovi zo Seredného |
| 1560 | Správa o zhoršujúcom sa stave hradu |
| 1663 | Posledné využitie hradu na obranu pred Tatármi |
| 1963 | Vyhlásenie za kultúrnu pamiatku |
| 2002 | Vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku |
Biely Kríž
Biely kríž, známa turistická križovatka a orientačný bod v Malých Karpatoch, láka návštevníkov svojou výhodnou polohou a ponukou služieb. Biely kríž leží na rozhraní Svätého Jura, bratislavskej Rače a Borinky. Vďaka svojej polohe v južnejšej časti Malých Karpát je ľahko dostupný zo Záhoria (Stupava, Borinka, Záhorská Bystrica) i západného predhoria pohoria (Svätý Jur, Rača).Na Biely kríž sa môžete vybrať pešo alebo na bicykli, pričom najkratšia trasa vedie z Borinky (do 1 hodiny). Lokalita je významnou križovatkou regionálnych turistických trás. Stretávajú sa tu chodníky po červenej (Cesta hrdinov SNP), zelenej, modrej a žltej značke. Na Bielom kríži nájdete zrekonštruovanú horáreň, Horskú chatu Klinec a niekoľko ďalších chatiek. K dispozícii je tiež bufet - Občerstvenie u Kocmundu.
Biely kríž je vyhľadávaným miestom pre svoju skvelú polohu, pestrú ponuku turistických trás a možnosti občerstvenia i ubytovania. Je to obľúbený východiskový bod pre turistiku a cykloturistiku v Malých Karpatoch, ponúka nielen krásnu prírodu, ale aj historické pozadie a možnosť občerstvenia priamo na mieste. Je to ideálne miesto pre oddych v prírode blízko hlavného mesta, kde sa stretávajú turisti, cyklisti a milovníci prírody.
História a význam Bieleho Kríža
Biely Kríž je historické miesto v Malých Karpatoch, pomenované podľa bieleho kríža, ktorý tu bol postavený. Slúžil ako dôležitá križovatka lesných ciest a oddychové miesto pre drevorubačov, poľovníkov a turistov. Počas druhej svetovej vojny bolo okolie Bieleho Kríža útočiskom partizánov a miestom odboja. Dnes je to obľúbený turistický bod s občerstvením a prístreškami, ktorý si zachoval svoj historický význam ako miesto stretávania a oddychu.Príroda v okolí
Biely Kríž sa nachádza v srdci Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Okolie je charakteristické hustými bukovými a dubovými lesmi, ktoré sú domovom pre rôznorodú flóru a faunu. Oblasť je pretkaná sieťou turistických a cyklistických chodníkov, ponúkajúcich nádherné výhľady na okolitú krajinu, vrátane Bratislavy a Podunajskej nížiny. V blízkosti sa nachádzajú aj pramene a potoky, ktoré prispievajú k biodiverzite tohto územia.Región Malých Karpát je preslávený svojím vinohradníctvom, najmä v okolí miest Svätý Jur, Pezinok a Modra. Návštevníci môžu ochutnať kvalitné miestne vína priamo u vinárov. Typická miestna kuchyňa zahŕňa tradičné slovenské jedlá, ako sú bryndzové halušky, kapustnica, pečená kačica s lokšami, ale aj špeciality z lesa, ako sú hubové jedlá a divina. Priamo na Bielom Kríži sa nachádza bufet, ktorý ponúka základné občerstvenie a nápoje pre turistov.
Tipy pre návštevníkov
- Noste pevnú turistickú obuv, pretože terén môže byť nerovný a blatistý, najmä po daždi.
- Majte pri sebe dostatok pitnej vody, najmä v letných mesiacoch, keďže pramene nemusia byť vždy spoľahlivé.
- Rešpektujte prírodu a dodržiavajte pravidlá Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty (napr. zákaz zakladania ohňa mimo vyhradených miest).
- Využite značené turistické a cyklistické chodníky pre bezpečnú a príjemnú prechádzku či jazdu.
- Navštívte niektoré z miestnych vinárstiev v okolitých obciach Svätý Jur, Pezinok alebo Modra a ochutnajte regionálne vína.
- Skontrolujte predpoveď počasia pred výletom, aby ste boli pripravení na prípadné zmeny.
Atrakcie v okolí
- Kamzík TV Tower (Bratislava) - s vyhliadkovou reštauráciou a panoramatickým výhľadom na Bratislavu a okolie.
- Bratislavský lesopark - rozsiahla rekreačná oblasť s mnohými chodníkmi, jazerami a atrakciami pre rodiny.
- Vinárske mestečká Svätý Jur, Pezinok, Modra - známe pre svoje vinárstva, historické centrá a vinárske podujatia.
- Zochova chata (Modra-Harmónia) - rekreačné stredisko s možnosťami ubytovania, wellness a lyžovania v zime.
- Zrúcanina hradu Pajštún - obľúbený cieľ turistov s krásnymi výhľadmi na Záhorie a Malé Karpaty.
- Zrúcanina hradu Biely Kameň (Svätý Jur) - historická pamiatka v blízkosti Svätého Jura, prístupná turistickým chodníkom.