Horná Ves, malebná obec v okrese Žiar nad Hronom, má bohatú históriu a silné kresťanské korene. Táto oblasť, ležiaca v Banskobystrickom kraji, je známa svojou prírodnou krásou a kultúrnym dedičstvom. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti Horná Ves, jej kostoly a významné udalosti, ktoré formovali túto komunitu.
Panoramatický pohľad na Hornú Ves.
Stručná história kraja
Banskobystrický kraj, v ktorom sa Horná Ves nachádza, je najväčší slovenský kraj s rozlohou 9 453,97 km2. Napriek svojej veľkosti je najredšie osídleným krajom s 69 obyvateľmi/km2. Kraj je charakteristický svojou rozmanitou krajinou, ktorá zahŕňa Nízke Tatry na severe a pohoria sopečného pôvodu na západe a juhu.
Slovanské obyvateľstvo kraja bolo pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov. Vznikali farnosti, stavali sa kostoly a zakladali sa kláštory.
V 16. storočí sa v tejto časti Horného Uhorska začalo šíriť reformačné učenie Martina Luthera. Sprievodným javom toho bolo zakladanie škôl, vznik tlačiarní a vôbec rozvoj vzdelanosti.
Na území Banskobystrického kraja sa nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy, Nitrianskej diecézy a Rožňavskej diecézy.
História Hornej Vsi
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1429 z listiny, v ktorej sa píše, že ju dal zadlžený kráľ Žigmund Luxemburský mestu Kremnica do zálohy za „istú sumu peňazí“. Hovorí sa tu o nej ako o „dedine Slovákov“ - Windischdorf alias Villa Sclavorum. Spolu s okolitými obcami patrila kráľovskej komore.
História obce Horná Ves však siaha oveľa hlbšie do minulosti, o čom svedčí aj nález dvoch bronzových mečov z mladšej doby bronzovej, ktorý je datovaný do obdobia 10. až 9. storočia pred naším letopočtom. Najstarší údaj o počte obyvateľov je z roku 1450, keď tu žilo 160 obyvateľov, z toho bolo 50 baníkov.
Po roku 1990, po zmene politických a spoločensko-ekonomických pomerov bola ďalšia plánovaná asanačná prestavba obce zastavená. Obec Horná Ves bola 1. júla 1997 nariadením vlády odčlenená od mesta Kremnica a začala žiť vlastný život.
Kostoly v Hornej Vsi
Medzi kultúrne pamiatky obce patria:
- Rímskokatolícky kostol postavený v r. 1837.
- Kaplnka Sv. Vincenta Ferrarského postavená v barokovom štýle v roku 1780.
V obci vznikla fara v roku 1787 súčasne s postavením kostola sv. Pavla apoštola a vyfarnením z Oslian. Rímsko - katolícky kostol dal postaviť Alexander Majthény s manželkou.
Kostol svätého Jána Pavla II. v Hornej Vsi.
V Hornej Vsi pri Kremnici posvätil v nedeľu 17. júla banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž novopostavený Farský kostol bl. Jána Pavla II., pápeža. Prvú slovenskú Farnosť bl. Jána Pavla II. v Dekanáte Žiar nad Hronom tak spolu tvoria obyvatelia obcí Horná Ves a Dolná Ves, ktorá je filiálkou. Podľa starostky obce Simony Holicovej čakala Horná Ves na svoj farský kostol niekoľko storočí. Doteraz tam totiž žiadny nebol. V blízkosti kostola pribudla aj nová fara.
Kostol začali stavať v auguste. Už o necelých jedenásť mesiacov ho posvätil biskup Baláž a konala sa v ňom prvá svätá omša. V nedeľu 17. júla 2011 banskobystrický diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž konsekroval novopostavený Farský kostol blahoslaveného Jána Pavla II.
Nový kostol mal byť pôvodne zasvätený Najsvätejšej Trojici, po blahorečení Jána Pavla II. však otec biskup Baláž navrhol, aby ho zasvätili práve tomuto pápežovi. Keďže však ešte neprebehlo svätorečenie, museli od Ríma žiadať špeciálne povolenie, pretože kostoly sa zasväcujú len svätým, nie blahoslaveným. Špeciálny dekrét z Ríma udelil takúto výnimku, a tak náš kostol ako prvý na Slovensku niesol titul blahoslaveného Jána Pavla II. Po neskoršom svätorečení sa titul kostola, ako aj názov farnosti upravili, nešlo však o zmenu, ale len o aktualizáciu,“ vysvetľuje miestny kňaz.
Významné osobnosti a udalosti
- Valéria Salayová: Prvá starostka obce po jej odčlenení od Kremnice.
- Simona Holicová: Starostka obce, ktorá pokračovala v rozvoji a zveľaďovaní Hornej Vsi.
- Zdeněk Jozef Zoltánfi: Súčasný správca farnosti Horná Ves.
V jubilejnom roku 2000 bol nad obcou umiestnený na vrchole Žarnova (840 m n. Ku kultúrnym pamiatkam patrí rímskokatolícky kostol pôvodne postavený v r.1950 a zrekonštruovaný v r.
Časová os udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1239 | Prvá písomná zmienka o obci Superior Hozlem |
| 1329 | Obec spomínaná ako Félfalu |
| 1388 | Obec prislúcha hradu Sivý Kameň |
| 1787 | Vznik fary a postavenie kostola sv. Pavla apoštola |
| 2011 | Posvätenie Farského kostola bl. Jána Pavla II. |
Kaštieľ v Hornej Vsi
Začiatkom 15. storočia postavili majitelia obce Hunyadyovci opevnenú stavbu ranno-stredovekého kaštieľa. V 16. storočí bolo stavba obnovené vo forme neskoro goticko-renesančného kaštieľa. Táto rozsiahla stavba sa skladala z trojpodlažnej jednotraktovej budovy na nepravidelnom pôdoryse, na južnej strane s polygonálnym výstupkom, na východnej strane s pomerne vysokou vežou so štvorcovým pôdorysom situovanej do strednej osi budovy.
Kaštieľ bol v 17. storočí niekoľkokrát miestom konania stoličnej kongregácie. Podľa zachovaných dokumentov viedli Majthényiovci a Hunyadyovci spolu majetkové spory o vlastníctvo zeme v obci. Aj v 18. storočí.
V archívnych materiáloch z roku 1817 a 1818 sa zachovala pečať obce na niekoľkých písomných dokumentoch. Richtár obce v písomnostiach uvádza, že ich opatruje dedinskou pečaťou. Na pečati sú skrížené obilné klasy, v dolnej časti sú ratolesti a v hornej časti nad klasmi je slovenský nápis s názvom obce Hornejsa. Znak obce hovorí, že sa jej obyvatelia zaoberajú poľnohospodárstvom a ratolesti znamenajú, že patrón obce bol mučeník.