Obec Horné Orešany, s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ponúka pohľad do minulosti Slovenska. Táto obec, písomne doložená v listine z roku 1296 ako Dious (Gyows), vznikla na okraji stráženého hraničného priesmyku.
V roku 1390 sa už Orešany nazývajú Villa Nucum Theutonicalis, neskôr Nemethdyos a v roku 1773 Felső-Dios, Ober-Nuszdorff, Horne Oressany. Na druhej strane tohto priesmyku vznikli obce Plavecké Podhradie a Plavecký Svätý Mikuláš. Priesmykom prechádzala Via Magna - Veľká cesta alebo Via Bohemica - Česká cesta. Pri osade Biksard - Buková sa vyberalo kráľovské mýto. Kráľ Karol Róbert vydal v roku 1336 osobitný spis o úlohe a ochrane tohto priesmyku.
Margita, vdova po kráľovi Ľudovítovi, dostala v roku 1356 Horné Orešany a pozvala kolonistov z Nemecka, z Lotrinska - od Rýna. Kolonisti vysádzali na svahoch vinohrady. Obec na konci 14. a v 15. storočí sa volala Nemecké Orešany (Villa Nucum theutonicalis) a patrila k Smolenickému panstvu. V roku 1363 dal kráľ Ľudovít súhlas, aby kráľovské mesto malo právo lámať kameň a rúbať drevo v horách patriacich pod panstvá Dobrá Voda, Korlátov Kameň, Chtelnica, Smolenice a Orešany. V roku 1388 daroval kráľ Žigmund Modru, Smolenice a Horné Orešany poľskému šľachticovi Stiborovi.
V roku 1547 sa tu usadili anabaptisti (habáni), vybudovali si habánsky dvor a zaoberali sa hrnčiarstvom. V 16. storočí získala obec ráz mestečka v súvislosti s trhovými privilégiami Rudolfa II. z roku 1582. V mestečku boli cechy mlynárov (1823) a ševcov (1776). V roku 1663 bola obec spustošená Turkami. Od 17. storočia patrila časť majetkov zemianskym rodinám a vinice mešťanom z Trnavy. V 18. storočí tu bolo sedem múčnych mlynov. Koncom 18. storočia tu bola manufaktúra na vínny ocot a vínny kameň. V roku 1872 tu Pálffyovci postavili továreň na farby a laky (dnešný Chemolak) a v roku 1906 založili úverové družstvo. Po roku 1918 tu pálili drevené uhlie, vápno a vyrábali náterové hmoty. V roku 1921 štrajkovali poľnohospodárski robotníci a v roku 1926 robotníci v chemickej továrni. Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce.
Obyvatelia boli vinohradníci, poľnohospodári, drevorubači, ľudoví rezbári a vyrábali piesty. V roku 1720 malo mestečko 96 daňovníkov. V roku 1828 tu žilo 1306 obyvateľov v 189 domoch.
Kostol v Horných Orešanoch
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí. Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy.
Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí.
Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská. Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová. Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.
Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra. Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy. V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár. V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšieho k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.
Záverom treba dodať, že najnovšie výskumy nasvedčujú tomu, že na Slovensku stojí ešte prinajmenšom jedna stavba, ktorej pôvod siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy a tou je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom. Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť. Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola.
Vzhľadom na stanovenú filozofiu archeologického parku je možno na jednej strane niektoré metódy prezentácie navrhnúť definitívne, ale na strane druhej iné len predpokladať.Vzhľadom na súčasný stav výskumov je možno uzavřít názor na prezentaci částí architektury velkomoravského kostela, nacházející se pod terénem. Jedná se o části základového zdiva nartexu se zděným objektem jámy. V kontextu s navrhovanou korekcí prezentace replik zdiva kostela v rámci velkomoravského hradiště Valy, je zde navržena představení nartexu v celém rozsahu půdorysu nartexu. Základ by byl (podobně jako na české straně) vyzděný do výšky cca 25 cm z lomového kamene. Objekt jámy bude překryt kamennou plotnou, vnitřní část nartexu bude vysypána pískem nebo dobrým štěrkem.
Nadzemní zdivo kostela je třeba vnímat v kontextu všech stavebních úprav, kterými kostel prošel. Hlavní rámcovou metodou obnovy je maximální prezentace raněstředověké kulturní vrstvy. Nedávno se realizovala metoda obnovy, která analytickou metodou prezentuje také mladší etapy objektu. Předpokládá se, že když se bude objekt prezentovat ve velkomoravském výrazu, bude třeba omezit účinek dalších zásahů. Prezentaci středověkých analytických sond bude třeba potlačit v čase i struktuře.
Když se v rámci prezentace bude akceptovat střecha ze čtvrté - barokní stavební etapy, je výhledově třeba plánovat výměnu současné krytiny za keramickou, taženou, se špičatým ukončením, typickou pro tento region minimálně od 19. století, když ne ještě spíše.
Vzhledem ke skutečnosti, že o lokalitě hřbitova neexistuje dostatek informací, byla by prezentace hřbitova minimalizovaná a spočívala by v umístění zachovalého náhrobního kamene v JZ části území, proti vyústění navazující naučné stezky v severní části lokality. Území kolem kostela je tak, jako i ostatní plocha archeologického parku, zatravněné. Prostor před západním průčelím kostela je otevřený a je vnímán jako shromažďovací plocha před kostelem, využívaný v čase konání příležitostných bohoslužeb.
V rámci funkčního využití lokality se počítá s pořádáním bohoslužeb komorního charakteru uvnitř kostela. Pro účely bohoslužeb je pro kněžské zázemí navržena hospodářská přístavba v areálu Kačenárně, Kromě sakristie se zde počítá také se skladem příležitostného nábytku pro bohoslužby.
V případě exteriérových bohoslužeb se počítá s umístěním přenosného oltáře na obnoveném nartexe. Věřící by se shromáždili před západním průčelím kostela. Tyto bohoslužby jsou spojené s poutí. Kostolík vtedy dostal aj novú fasádu. Rozsiahlejšia obnova sa uskutočnila ešte v roku 1876, a do interiéru vtedy pribudli nové oltáre. Pred niekoľkými rokmi namaľovali fasádu veže.
Zaujímavosti o kostole:
- Kostolík predstavuje jednu z najvýznamnejších pamiatok gotického slohu v regióne.
- Málo vídané je zakončenie veže, kde miesto tradičného kríža nájdeme vankúš so svätoštefanskou korunou. Tento kráľovský symbol nájdeme u nás na vežiach chrámov iba výnimočne (Dóm sv. Martina v Bratislave, Kostol sv. Mikuláša v Balogu nad Ipľom) a zvyčajne sa viaže na skutočnosť, že sa pravá koruna v kostole naozaj niekedy nachádzala.
- V kostolíku sa zachovali hodnotné gotické klenby nielen v presbytériu, ale aj v samotnej lodi.
- Prieskum fasád objavil zamurované ostenia starších okien, ako aj jednu mladšiu kľúčovú strielňu v južnom múre lode.
- Vo svätyni sa nachádza bohato zdobené kamenné pastofórium z roku 1470, podľa iných autorov až z obdobia neskorogotickej prestavby v prvej štvrtine 16. storočia.
- Do obdobia neskorej gotiky datujeme aj čiastočne zachovanú nástennú maľbu zachytávajúcu apoštolov sediacich vedľa seba. Ústrednú postavu Ježiša zničilo pristavanie barokovej kazateľnice v roku 1745.
Náučný chodník Majdán, nachádzajúci sa v malebnom prostredí Malých Karpát, je skvelou voľbou pre všetkých milovníkov prírody a histórie. Pôvodne lesnícky chodník sa v priebehu rokov menil a rozširoval. V roku 2011 pribudli informačné tabule zamerané na kras a geológiu vďaka projektu SPP Spoločne. Náučný chodník sa nachádza v Trnavskom kraji, v okrese Trnava. Dostať sa k nemu je jednoduché - stačí cestovať autobusom do Horných Orešian a vystúpiť na zastávke Majdánske. Trasa vedie z Majdanu cez rôzne zaujímavé miesta až po Orešanskú sondu. Meria 5,9 km s prevýšením 110 m a prechod trvá približne 3 hodiny. Na trase sa nachádza 10 zastávok s informačnými panelmi. K chodníku je dostupný textový sprievodca vo forme skladačky a na webovej stránke sú voľne dostupné obrázky informačných panelov. Náučný chodník Majdán je skvelou voľbou pre školy na spestrenie výučby. Prechádzka Náučným chodníkom Majdán je príjemným a obohacujúcim zážitkom, ktorý návštevníkom priblíži krásy a zaujímavosti tohto nádherného regiónu.
Náučný chodník Majdán
Hradisko Rekomperk
Hradisko Rekomberek (Rekomperk) sa nachádza v katastri obce Horné Orešany nad tokom rieky Parná, približne nad prameňom Husí stok, ktorý je turistom dobre známy, pretože popri ňom vedie značkový chodník. Svahy vrchu Rekomperk sú pomerne strmé a preto jeho vrchol poskytoval pomerne vhodnú polohu na dobre brániteľné opevnenie. To sa nachádzalo vo vrcholovej časti kopca, pričom je ohraničené valom, tvoreným hlinou a kamením. Val je v niektorých častiach lepšie viditeľný voľným okom (najmä v južnej časti opevnenia) a na niektorých miestach sa stráca. Lidarové mapovanie však veľmi zreteľne ukazuje celý priebeh opevnenia, ktoré má približne tvar písmena L. Jeho celkový obvod má približne 390 metrov a vnútorná plocha hradiska zaberá približne 0,8 ha. Na južnej strane opevnenia sa nachádzala vstupná brána na hradisko.
Na hradisku doposiaľ neprebehol žiaden oficiálny archeologický výskum a v súčasnosti je s najväčšou pravdepodobnosťou vykradnuté detektoristami. Karol Pieta vo svojom článku, v ktorom hradisko vypublikoval uviedol, že podľa jeho informácií na hradisku boli objavené bronzové predmety z obdobia avarského kaganátu, pravdepodobne teda z 8. až začiatku 9. storočia, ktoré sa bohužiaľ nachádzajú v súkromnej zbierke a majiteľ ich neposkytol archeológom na zdokumentovanie. Zadokumentovať sa z vnútra hradiska podaril depot pozostávajúci z dvoch čeriesiel a jednej radlice, to znamená predmety, ktoré tvorili súčasť pluhu v slovanskom období. Ide o typické predmety z obdobia Veľkej Moravy. Ďalej sa na hradisku v priestore vstupnej brány našla bronzová náušnica, patriaca typologicky skôr do prelomu 10. a 11. storočia.
Najzaujímavejším nálezom, ktorý by mohol byť spájaný s hradiskom Rekomperk, je však poklad bronzových a iných predmetov, ktorý bol objavený v blízkosti hradiska, na rozhraní katastrov Horných a Dolných Orešian. Poklad je jedným z najvýznamnejších neskoroavarských nálezových komplexov svojho druhu na území Slovenska a Česka. Bol nájdený v roku 2005 detektorom kovov a následne v roku 2006 bolo miesto preskúmané pracovníkmi AU SAV.
Poklad pozostáva z 86 kusov bronzových, pozlátených, cínovaných a ojedinele aj strieborných predmetov, pričom všetky sú celkovo v dobrom stave, aj keď niektoré sú poškodené alebo neúplné. Okrem ozdobných falér a typických ozdobných kovaní z konských postrojov a opaskov sa tu nachádzali tiež výnimočné predmety. Z nich najvýznamnejší je bronzový kríž byzantského typu, ktorý patrí medzi vzácne kresťanské artefakty z obdobia Avarského kaganátu. Ramená kríža sa rozširujú a sú opatrené plastickými symbolmi Alpha a Omega. Okraje a stredový krúžok sú zdobené perleťovým vzorom.Identický exemplár pochádza z avarského pohrebiska Lesencetomaj v zadunajskej časti Maďarska.
Pre datovanie pokladu je dôležité, že takmer výlučne pochádza zo záverečnej fázy existencie avarského kaganátu. Významná je najmä prítomnosť jedného cínového kovania (č. 31), keďže dizajn jeho výzdoby bol pravdepodobne už ovplyvnený karolínskym štýlom. Na základe toho sa dá predpokladať, že poklad bol v blízkosti Rekomperku uložený počas vtedajších slovansko-avarských konfliktov, ktoré následne s porážkou Avarov zo strany vojsk Karola Veľkého viedli k jeho zániku. Preto depot možno zrejme datovať na prelomom 8. a 9. storočia.
Hradisko Rekomperk
Horné Orešany a okolie ponúkajú bohaté možnosti pre turistov a milovníkov histórie. Od najstaršej cirkevnej stavby v strednej Európe, cez náučný chodník v Malých Karpatoch až po hradisko s nálezmi z obdobia avarského kaganátu, toto miesto má čo ponúknuť každému.