Mesto Hriňová sa nachádza v Banskobystrickom kraji, v úzkej doline Slatiny v juhozápadnej časti Veporského Slovenského rudohoria a na svahoch Poľany. Toto malebné mesto je známe nielen svojou prírodou, ale aj bohatou históriou a kultúrou, vrátane sakrálnych stavieb.
V Hriňovej sa nachádzajú dva významné rímskokatolícke kostoly: Kostol sv. Petra a Pavla v centre mesta a Kostol Panny Márie Fatimskej v miestnej časti Raticov Vrch.
Kostol sv. Petra a Pavla v Hriňovej
Kostol sv. Petra a Pavla patrí k významným dominantám mesta Hriňová a je zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR. Farnosť Hriňová bola vyčlenená z veľkej farnosti Detva v roku 1928, zo začiatku len ako Expozitúra Detvianskej farnosti. Prvým správcom farnosti sa stal ThDr. Jozef Búda, ktorého zásluhou sa vybudovala aj budova hriňovskej fary, ktorá stojí dodnes a slúži svojmu účelu.
V meste boli prvé bohoslužby odbavované v Kaplnke Narodenia Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a mala len skromné rozmery. Neskôr bola zväčšená pričom sa do nej vošlo zhruba 100 veriacich. Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený kostol sv. Petra a Pavla.
Počiatky realizácie stavby siahajú do 30. rokov 20. storočia. Konkrétne 22. decembra 1926 bol kúpený pozemok od Jozefa Štullera za 16 000 korún, pričom zmluva obsahovala dodatok, že ak sa do dvoch rokov nezačne so stavbou fary, pozemok pripadne pôvodnému majiteľovi. K samotnej výstavbe sa pristúpilo až v r. 1939. Organizoval ju vtedajší správca farnosti Dp. Jozef Bundzel. Stavba prežila rôzne krízy, vojnu a prevraty. Dokončený bol posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947.
Počas ďalších rokov boli zavesené tri zvony (1951), kolaudácia orgánu (1955) a nainštalovanie vežových hodín (1970).
Je to dielo moderného staviteľstva, ktoré zladilo štíhle prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu.
Jeho rozmery v metroch sú: 37x12 x13 /dĺžka, šírka a výška kupoly/. Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií. Architektonika: železobetón s tehlovou náplňou. Svätyňa je polygonálna, priestorovo pomerne malá. Klenbu tvorí hviezdica, rebrá sa zbiehajú vo svorníku. Dve okná zobrazujú olejomaľbou sv. Cyrila a Metoda. Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný. Pôdorys kostola je v tvare kríža. Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobne osemcípej hviezdicovej kupoly. Ostatná klenba má lomený oblúk. Vzadu sa nachádza chór s organom - svojou veľkosťou druhý najväčší v Banskobystrickej diecéze. Pod chórom je priestranná predsieň. Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32 m vysoká veža. V nej sú tri zvony. Hlavný oltár je novogotický. Zhotovil ho B. Kafka v Š. Kostelci, akad. Sochár Fr. Štefunko v Martine. Bočný oltár Kalvárie s platikami od Fr. Štefunku z r. 1943 a Krížová cesta s reliéfmi od toho istého autora.
Náklad na stavbu bol asi milión korún - okrem vnútorného zariadenia, ktoré do kostola len postupne zadovážili. Napr. lavice len v r. 1965.
Celkový vzhľad kostola by viac vynikal, keby stál na vŕšku. Zvnútra však pôsobí mohutným dojmom.
Ako uvádza história: „Bolo to osožné, že práca išla tak pomaly. Prvotné plány neboli také veľkolepé. Vtedy sa viac hľadelo na úspornosť ako dôstojnosť.“
Kostol sv. Petra a Pavla v Hriňovej
Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom Vrchu
Tento rímsko-katolícky kostol je zasvätený Panne Márie Fatimskej. Nachádza sa v miestnej časti Hriňovej na Raticovom vrchu. Je vyhľadávaným miestom pre návštevníkov, nakoľko je situovaný v krásnom prostredí hriňovských lazov a vyniká nádhernými scenériami na okolitú krajinu. Majiteľom stavby je Rímskokatolícka cirkev.
S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica žijúci na Raticovom Vrchu.
V roku 1992 dňa 23.5. bol položený základný kameň, ktorý posvätil Mons. Rudolf Baláž. Slávnostná posviacka kostola sa konala 13.10.1994, ktorú vykonal tiež Mons. Rudolf Baláž za účasti množstva veriacich a Menších bratov kapucínov, ktorí tento kostol dostali do správy a neskoršie si vedľa neho postavili kláštor, ktorý je zasvätený Sv. anjelom strážnym.
Kostol dostali do správy bratia kapucíni v roku 1996, ktorí si vedľa neho postavili kláštor. Kapucíni sú na Hriňovej od roku 1996. Základný kameň posvätil 2.10.1996 p. Ján Marián Riecky. Kláštor posvätil jednoduchým požehnaním gvardián domu 1.1.1998.
Typickou aktivitou kláštora je organizovanie tzv. fatimských pútí vždy na 1. sobotu v mesiaci. Púť začína o 14:30 akadémiou, o 15:00 sa modlia sv. ruženec a po ňom nasleduje sv. omša pre pútnikov.
Pri kostole na návrší sa nachádza aj kamenný kríž z druhej polovici 19. storočia (pravdepodobne z roku 1882), na ktorom je vytesaná postava kráľa a symbol kráľovskej ľalie.
Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom Vrchu
Okrem týchto dvoch kostolov sa v Hriňovej nachádzajú aj ďalšie sakrálne objekty, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii tohto regiónu.
Veriaci v Hriňovej majú možnosť navštevovať bohoslužby v Kostole sv. Petra a Pavla a v Kostole Panny Márie Fatimskej na Raticovom vrchu. Okrem toho sa v Hriňovej konajú rôzne náboženské podujatia, ako sú fatimské púte a iné slávnosti.
Hriňová a jej okolie ponúkajú návštevníkom nielen krásnu prírodu, ale aj bohatú históriu a kultúru, vrátane významných sakrálnych stavieb. Kostol sv. Petra a Pavla a Kostol Panny Márie Fatimskej sú dôležitými miestami pre miestnych obyvateľov a zároveň lákajú turistov, ktorí chcú spoznať duchovné dedičstvo tohto regiónu.
tags: #hrinova #rimskokatolicky #kostol