V knihe proroka Izaiáša nachádzame silné svedectvo o svätosti Boha a o povolaní samotného Izaiáša do prorockej služby. Tento text nám ponúka hlboký pohľad na Božiu podstatu a na to, ako sa človek môže stať Božím svedkom.
U proroka Izaiáša čítame tie známe slová, ku ktorým sa aj ja často v mojom živote vraciam (Iz 6,1-9). Sú pre mňa osobne veľmi dôležité. Boli základom mojej konverzie a nasmerovania na Pána a na štúdium teológie. Tie slová mi veľmi pomohli zorientovať sa v živote a v konečnom dôsledku sa rozhodnúť pre štúdium teológie.
Slová, ktoré počul prorok Izaiáš, keď bol povolaný za proroka: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem jeho slávy.“ (Iz 6,3) Čo vlastne znamenajú tieto slová? Často nad tým meditujem. Ak by sme mali možnosti ísť na výlet do neba, tak by sme to mali možnosť aj počuť. Škoda, že taká cestovná agentúra neexistuje, pre úsmev. Ale taký výlet sa ani nedá urobiť. Nie je to možné. Keby sme mali možnosť ísť na výlet do neba, tak tento svet by mal dnes celkom inú podobu, akú ju má dnes. Božia svätosť je šokujúca! Božia svätosť dych vyrážajúca! Boh je svätý „na tretiu!“
Aký je Boh, ku ktorému sa aj teraz chceme modliť vo „svojich žiadostiach a prosbách“ s vierou a úplnou dôverou že ON má moc vypočuť, zmeniť život, dejiny, dať novú šancu, život srdce. Jedna z jeho zásadných vlastností je Svätosť. Božia svätosť je to, čo Ho oddeľuje od všetkých ostatných bytostí, čo Ho robí jedinečným a odlišným od všetkého ostatného. Božia svätosť nie je len Jeho dokonalosť, alebo bezhriešna čistota; je to podstata Jeho „inakosti“, Jeho nadprirodzenosti. Božia svätosť spôsobuje, že sme v údive, až v úžase, keď postupne začíname chápať, čo i len po kúskoch, Jeho veľkosť a majestátnosť.
Izaiáš bol očitý svedok Božej svätosti, čo je opísané v Izaiášovi 6,1-8 . Aj keď bol Izaiáš Božím prorokom a spravodlivým človekom, keď zažil Božiu svätosť, reakciou bolo, že si uvedomil svoju hriešnosť a cítil sa nečistý a stratený (Izaiáš 6: 5). Aj anjeli v Božej prítomnosti, tí, ktorí volali „Svätý, svätý, svätý je Hospodin Všemohúci“, si zakrývali tváre a nohy štyrmi zo svojich šiestich krídel. Zakrytie tváre a nôh bezpochyby znamená úctu a bázeň inšpirovanú bezprostrednou Božou prítomnosťou (2. Mojžišova 3,4-5). To, že stáli takto, čo najviac zakrytí, vypovedá o tom, že sa cítili nehodní v prítomnosti Svätého Boha. A ak čistí a svätí serafíni prejavujú v prítomnosti Najvyššieho takúto úctu, s o čo hlbšou úctou by sme mali k Nemu pristupovať my?! Úcta, ktorú Bohu preukazujú anjeli, by nám mala pripomenúť našu vlastnú opovážlivosť, keď niekedy bezmyšlienkovite a neúctivo vstupujeme do Jeho prítomnosti, lebo nerozumieme Jeho svätosti.
Božia svätosť je pre nás vážnou a zásadnou výzvou, ako sme čítali v dnešnom texte: „Rovnako, ako je svätý ten, čo vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní.“ Boh nás volá, aby sme boli iní, oddelení pre väčší účel. Jedným z mien Boha je Jehovah-M'Kaddesh, čo znamená „Hospodin, ktorý posväcuje“ (Levitikus 20,7-8, Exodus 31,13). Posvätenie znamená oddeliť sa alebo separovať sa, nedovoliť, aby sme boli znečistení čímkoľvek, čo uráža a zarmucuje nášho Svätého Boha a Pána. Vyzýva nás, aby sme boli iní, oddelení pre väčší účel, tak ako vyzval Izraelčanov, aby sa odlišovali od sveta okolo nich: “Zachovávajte všetky moje ustanovenia a konajte podľa nich... Nesprávajte sa podľa zvyklostí národov, ktoré vyháňam pred vami.... Ja som Hospodin, váš Boh. Ja som vás oddelil od týchto národov“ (Levitikus 20,22-25). Chcel, aby boli iní. Pre nás chce dnes to isté.
Izaiáš hovorí: “V roku keď umrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje jeho rúcha naplňovali chrám. (2) Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvomi si zakrýval tvár, dvomi si zakrýval nohy a dvomi lietal. (4) Vtom sa zachveli základy dverají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom."Slovo proroka Izaiáša nám hovorí, že aj duchovné, nebeské bytosti, serafi, pred trónom Božím si musia zakrývať svoje oči, aby sa nepozerali priamo na Božiu tvár. Na Božiu tvár sa nemohol pozrieť ani Mojžiš, keď “vánok Boží” prešiel okolo neho. Je preto veľkou Božou milosťou ak vieme, že my, hoci sme hriešni ľudia, a nie sme svätí, budeme raz poznať Božiu tvár, a “naše oči - nie cudzie Ho uvidia”, ako to vyznal aj zbožný Jób v svedectvo o našom vzkriesení mocou nášho Vykupiteľa. Pána Boha uvidia všetci, ktorí sú “čistého srdca” - totiž všetci tí, ktorí sa dali obmyť vodou Krstu Svätého a Duchom Božím, ktorí sú “znovuzrodení z vody a z Ducha”, ako hovorí Pán Ježiš. ( Ján 3,1-5). Takými sme my všetci, ktorí sme prijali Krst Svätý podľa Kristovho ustanovenia a boli sme pokrstení v meno Boha Otca, Boha Syna, a Boha Ducha Svätého.
Toto videnie očividne vychádza zo zariadenia jeruzalemského chrámu, v ktorého svätyni bola umiestnená Šalamúnovom vyhotovená Archa zmluvy, ktorá sa považovala za Boží trón, na ktorom spočívala Šechína, tzn. Božie prítomnosť v Izraeli. Vedľa archy boli umiestnení dvaja mohutní cherubovia. Bohoslužbu v chráme pripomína aj následný opis mohutného spevu v Božom dome, ktorý bol naplnený dymom z kadidla. Z toho vyplýva nielen to, že Izaiáš mal toto videnie pravdepodobne počas bohoslužby v jeruzalemskom chráme, pričom to, čo bolo v chráme, sa mu stalo podkladom pre jeho duchovné vízie, ale toto prepojenie bohoslužby v chráme a bohoslužby v nebi vyjadruje aj vieru Izraela (aj Cirkvi), že pozemská bohoslužba je obrazom tej nebeskej, vzájomne úzko súvisia, a v podstate naša liturgia je už teraz súčasťou liturgie nebeskej, na ktorej budeme mať raz účasť.
K poznaniu svätého Pána Boha však patrí aj to druhé, čo počujeme z dnešného svedectva Písma. Pán nás nielen očisťuje od hriechu, ale nás aj povoláva do svojej služby, aby sme Jeho milosť, lásku a svätú vôľu hlásali a zvestovali aj ostatným ľuďom. Na otázku Božiu: “Koho pošlem a kto nám pôjde?
Takto zmýšľal aj prorok Izaiáš, ktorý si uvedomuje svoju hriešnosť, a preto cíti pred Božou svätosťou úzkosť. Boh sám ho však prostredníctvom jedného zo serafínov očisťuje od hriechu žeravým uhlíkom, ktorým sa dotkol jeho úst. Podobne ako v Jeremiášovej, aj v Izaiášovej dobe bolo ťažké hlásať Božie pravdy uprostred mocenských napätí medzi Egyptom a Asýriou, dvoma veľríšami vtedajšieho sveta, medzi ktorými bol maličký Izrael ako zrnko medzi dvomi mlynskými kameňmi (Izaiáš bol svedkom rozvrátenia severnej časti rozdeleného Izraelského kráľovstva Asýrčanmi v r. 722 pred Kristom). Izaiáš však nepodľahol všeobecnému pesimizmu, ale ani naivnému optimizmu či politicko-náboženskému fanatizmu, a neustále hlásal Izraelu, že základom jeho existencie je vnútorné spojenie s jeho Bohom, vernosť Jahvemu a jeho zmluve, ktorú Pán uzavrel s týmto národom. Jeho slová nestratili nič zo svojej aktuálnosti ani v dnešnej dobe, kedy sa aj Cirkev nachádza v mnohých ohrozeniach a uprostred rôznych mocenských napätí dnešnej doby.
Napriek tomuto poznaniu sa Izaiáš smel stať Božím prorokom, Božím mužom a svedkom o svätom Bohu. Žalm 150 - 33. týždeň, streda - "Svätý, svätý, svätý je Boh, Pán, Boh všemohúci"
Podstata Božej bytosti
Čo je podstatou Božej bytosti? Čo môžeme povedať a zvestovať o Trojjedinom Pánu Bohu na základe slov nielen NZ, ale aj SZ? Je to Božia svätosť. Pán Boh je iný ako človek a ten rozdiel možno vyjadriť práve slovom svätosť.
Prirodzený človek si niekedy rád namýšľa, že je mravne dokonalý, múdry, že v jeho oku niet žiadnej smietky. Takto zmýšľajú nielen deti tohto sveta, ale neraz aj niektorí kresťania. Veď hovoria - a je v tom aj kus pravdy, - sme predsa Božie deti, Božie dcéry a synovia, sme svätí, čiže posvätení Duchom, poznáme Božie slovo, zákon Boží , vieme ako máme žiť a aj sa snažíme žiť v láske, poznáme aj evanjelium, že Pán Boh nám z milosti, skrze Krista Pána naše hriechy hojne odpúšťa. Je v tom kus pravdy, - ale nie pravda celá! Lebo v skutočnosti svätý je iba Otec, Syn a Duch. My sme dostali závdavok Ducha, ale nemáme Ho v plnosti. Ponúka sa nám v slove a v sviatostiach, ale my po týchto prostriedkoch často nesiahame, mnohí ich obchádzajú a niektorí nimi dokonca otvorene pohŕdajú. A my iba potiaľ, ak v Neho veríme a Ho nasledujeme.
Svätosť v Starom Zákone
V Starom Zákone sa problém svätosti spájal v prvom rade s Bohom. Všetko okolo neho sa stane sväté v spojitosti s Ním.
Svätosť v Novom Zákone
Pojem svätosti v Novom Zákone má nielen kultový význam, ale aj eticko-náboženský. Veľkňaz vchádzal raz do roka na sviatok Iom Kippur - sviatok odprosenia - do svätyne svätých v jeruzalemskom chráme, a potom po pokropení krvou na odpustenie hriechov požehnával zhromaždený zástup, pričom vyslovil jediný raz v roku, a aj to ešte tlmeným hlasom Božie meno: JAHWE, ktorý je svätý.
V evanjeliách čítame, že Ježiš sa modlí za apoštolov, aby boli svätí: „Buďte svätí, ako je váš nebeský Otec svätý!“ Svätí sa nazývajú aj prví kresťania, tí, ktorí patria Kristovi, vďaka sviatosti krstu. Svätosť je dar od Boha. Nie je to niečo, čo môžeme sami získať alebo nadobudnúť. Je to dôsledok Božej činnosti v duši.
Ale svätosť je aj dielom človeka, ktorý vynakladá úsilie, aby sa stal svätým. Svätosť sa môže realizovať rôznymi cestami. V dokumente Lumen Gentiumsa píše: „Všetci veriaci v Krista sú v každom stave a postavení povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti v láske; a táto svätosť vedie i v pozemskej spoločnosti k ľudskejšiemu životu. O dosiahnutie tejto dokonalosti nech sa veriaci usilujú všetkými silami, ktorými disponujú podľa miery, ktorou ich obdaroval Kristus: nech sa z tej duše zasvätia sláve Božej a službe blížneho, nasledujúc Krista a stanúc sa podobnými obrazu, vo všetkom podrobení Otcovej vôli. Svätosť sa dá dosiahnuť všade, v kláštoroch, na púšti, v domácnosti, v manželstve…„Svätosť spočíva v konaní skutkov lásky a milosrdenstva, v sociálnej činnosti, v posväcovaní každodenných prác…“„Dnešnému modernému človeku imponuje svätý, ktorý sa ním nenarodil, ale ktorý sa v spolupráci s Božou milosťou stal svätým, hoci musel prekonávať mnohé ťažkosti a chyby. Svätých treba nasledovať, a nie ich zbožňovať. V tom je múdrosť Cirkvi, že nám ich predkladá za vzor k nasledovaniu.
Svätosť podľa sv. Terézie z Lisieux
Ako vnímala svätosť Terézia z Lisieux? Vo svojom krátkom, ale bohatom duchovnom živote prišla na to, že svätosť nespočíva vo veľkých veciach, ani v realizácii konkrétneho ľudského programu, ani to nie je metóda zložená z rôznych úkonov. Objavila ju vo svojej „Malej ceste“. „Dokonalosť sa hodnotí podľa lásky a vernosti, podľa toho, ako prežívame každodenný kríž. Malá cesta Terézie - jednoduchý znak - prostota, ktorá nerobí hluk, ako hovorievala Terézia, je cestou, po ktorej aj dnes mnohí kráčajú.“ Malá cesta je jedna z možností, ako nadobudnúť svätosť.
Základné princípy „Malej cesty“ sv. Terézie:
- Túžba po svätosti: milovať Boha do konca, úplne.
- Uznanie vlastnej nemohúcnosti: Svätosť je podľa Terézie horou, ktorá sa dotýka samotného Neba. Ona je iba malé zrnko, stratené v mori piesku na úpätí hory.
- Nedať sa znechutiť: Je to stála vlastnosť Terézie, ktorú si stanovila pri prvom sv. prijímaní: „Nikdy sa nedám znechutiť. Aj keď skutočnosť, že sa nedám nikdy znechutiť, nie je ešte vyriešením problému, je dôležitou podmienkou pri ďalšom hľadaní.“
- Vnútorná istota, že túžby pochádzajú od Boha: Boh, ktorý je Milosrdnou Láskou, by nikdy nežiadal od človeka to, čo by nedokázal splniť.
- Hľadanie iného spôsobu svätosti: Terézia hovorí o výťahu. Schody sú pre ľudí námahou a výťah ma vyvezie tam, kam chcem. Objavila teologickú pravdu, že človek pomocou vlastných síl nie je schopný dosiahnuť zjednotenie s Bohom. Malá cesta je mystickou cestou, na ktorej človek dovolí Bohu, aby konal.
- Potvrdenie svojej cesty podľa Božieho slova.
- Presvedčenie, že malí nemusia rásť: Človek by mal dokonca prijať svoju chudobu, a to si vyžaduje veľa pokory. Cesta svätosti je cestou dôvery a odovzdania sa Božiemu milosrdenstvu.
Svätosť podľa sv. Terézie z Lisieux
Meno Boha
Aké meno však vystihuje Boha? Vtesnať Boha do jedného mena je priam nemožné. Ako obsiahnuť nekonečného, skutočného a živého Boha, pôvodcu života do nejakej pomyslenej krabičky ľudského pomenovania?
Mojžiš povedal Bohu: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: “Boh vašich otcov ma poslal k vám.” Oni sa budú pýtať: “Aké je jeho meno?” A čo im odpoviem?" Boh povedal Mojžišovi: "Ja som, ktorý som!" - a dodal: "Toto povieš Izraelitom: “Ja-som”(Jahve) ma poslal k vám!"
Mojžiš teda vykresal dve kamenné dosky, také, aké boli prvé, a včas vstal a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Pán; do rúk vzal tie dve tabule. Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno (Jahve). Potom Pán (Jahve) prešiel popred neho a volal: "Pán (Jahve), Pán (Jahve) je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.
V Novej Zmluve sa nám Boh predstavuje vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi. Je Ježiš Boží Syn? Áno. Je Ježiš Boh? Áno.
Svätý Izaiáš zaujíma v Starom zákone významné postavenie ako jeden z hlavných prorokov. V katolíckej tradícii je vysoko cenený pre hĺbku a rozsah jeho proroctiev, ktoré siahajú od varovaní pred súdom až po slávnostné vízie príchodu Mesiáša. Jeho prvenstvo medzi prorokmi je zdôraznené v rôznych zdrojoch, ktoré ho označujú za prvého a najväčšieho zo štyroch hlavných prorokov . Toto uznanie jeho statusu poukazuje na jeho nesmierny význam pre pochopenie dejín spásy a Božieho plánu pre ľudstvo.
Izaiáš sa narodil v Jeruzaleme v 8. storočí pred Kristom. Presný rok jeho narodenia nie je jednoznačne stanovený, avšak odhady sa pohybujú medzi rokmi 770 a 760 pred Kristom . Jeho prorocká činnosť začala okolo roku 740 pred Kristom a trvala niekoľko desaťročí, počas vlád významných judských kráľov . Niektoré pramene uvádzajú, že prorokoval za vlády kráľov Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša . Konzistentnosť údajov o začiatku jeho prorockej služby okolo roku 740 pred Kristom, najmä za vlády kráľa Achaza, poskytuje dôležitý chronologický bod. Jeho služba počas vlády viacerých kráľov svedčí o jeho trvalom vplyve a historickom kontexte jeho proroctiev.
Izaiášove proroctvá sú známe svojimi hlbokými náhľadmi na Božiu podstatu, varovaniami pred modloslužbou a nespravodlivosťou a predovšetkým, pre kresťanov, podrobnými predzvesťami príchodu Mesiáša . Prorokovi bolo nariadené zvestovať základné informácie týkajúce sa prvého príchodu Mesiáša, vrátane jeho utrpenia a smrti pre spásu ľudstva . Kniha Izaiášova je v Novom zákone najcitovanejšou prorockou knihou, čo podčiarkuje jej význam pre kresťanské teologické myslenie . Niektoré zdroje dokonca označujú knihu Izaiáš za piate evanjelium, čo ilustruje jej kľúčovú úlohu pri pochopení života a poslania Ježiša Krista .
Podľa tradície zomrel Izaiáš mučeníckou smrťou v pokročilom veku, okolo roku 700 pred Kristom, za vlády kráľa Manassesa . Židovská tradícia hovorí, že bol rozrezaný pílou na dve časti kráľom Manassesom . Hoci táto udalosť nie je explicitne opísaná v Starom zákone, jej konzistentné opakovanie v tradícii zdôrazňuje Izaiášovu neochvejnú oddanosť svojmu prorockému povolaniu aj tvárou v tvár prenasledovaniu.
Sviatok Svätej Trojice, Izaiáš 6, 1 - 8V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! (Izaiáš 6, 1 - 8)
Čo má byť obsahom kázne na sviatok Svätej Trojice? Prvá odpoveď, ktorá nám napadne, je pravdepodobne toto: Treba vysvetliť, čo je Svätá Trojica, čo to znamená, že jedna Božia bytosť je v troch osobách. Náš rozum je však príliš obmedzený na to, aby mohol pochopiť a vysvetliť tajomstvo Pána Boha. A tak nemôžeme čakať, že budeme mať odpovede na všetky otázky o Svätej Trojici.
Prečo potom o Svätej Trojici vôbec hovoríme? Na túto otázku je odpoveď pomerne jasná: Pretože sa nám ľuďom Pán Boh prejavil a prejavuje v troch veľkých oblastiach svojho pôsobenia.
Pán Boh sa prejavuje ako Stvoriteľ sveta a každého človeka. Ako Stvoriteľ vykonal a ustavične koná svoje veľké dielo v oblasti celého vesmíru, v oblasti prírody na Zemi, do ktorej v určitom zmysle patríme aj my ľudia. Kto vie citlivo vnímať, ten uznáva, že Božie stvoriteľské dielo je niečo veľkolepé. Čím ďalej postupuje veda a odhaľuje tajomstvá stvoreného sveta, tým väčší je náš úžas.
Pán Boh sa prejavuje ako Záchranca, Vykupiteľ stvoreného sveta. Vo svete existuje mnoho zla, ktoré je spôsobené hriešnou vzburou človeka proti Pánu Bohu. Do skazeného, hriechom tragicky poznačeného ľudstva zasahuje Pán Boh ako Vykupiteľ. Životným dielom, smrťou a vzkriesením svojho Syna Pána Ježiša Krista robí všetko potrebné na našu záchranu, aby sme napriek svojej hriešnosti mohli byť Pánom Bohom prijatí, akceptovaní.
Pán Boh sa prejavuje ako Posvätiteľ, to znamená ako tvorca novej ľudskej bytosti, tvorca človeka s novým srdcom, novým myslením, novými túžbami. Každá ľudská bytosť potrebuje zásadnú obnovu a stále vedenie. Toto dielo nového duchovného narodenia koná v nás Pán Boh ako Posvätiteľ, Duch Svätý.
Toto sú tri veľké oblasti nášho života, v ktorých sa nám Pán Boh prejavuje, predstavuje a zasahuje do nášho života. Preto hovoríme o Trojjedinom Pánu Bohu. Ale pri tom všetkom si uvedomujeme, že Pán Boh je nekonečne viac, než čo my môžeme pochopiť svojím myslením a rozumom. Dnes v úcte zastávame pred tajomstvom, pred mystériom Trojice Svätej.
Začali sme otázkou: Čo má byť obsahom sviatku Svätej Trojice? Ako prvá nám napadla odpoveď, že by sme sa mali usilovať pochopiť tajomstvo Svätej Trojice. Ale to nemôže byť posledná a ani hlavná odpoveď. Lebo kým na celú záležitosť pozeráme takýmto spôsobom, zaujímame stanovisko nadradených mysliteľov, skúmateľov, kritikov. Pri tomto postoji by sme Svätú Trojicu myšlienkovo analyzovali, rozoberali, ako to robíme s mnohými inými vecami, ktoré sa stávajú predmetom nášho myslenia. Takýto prístup a vzťah je však celkom prevrátený. Veď nie my sme pánmi Trojjediného Boha, ale Trojjediný Boh je Pánom nás.
Ten pomer, o ktorom sme hovorili na začiatku, sa teda musí úplne zmeniť. Z nás, ktorí chceme uvažovať alebo aj špekulovať o Pánu Bohu, z nás, ktorí chceme tajomstvo Svätej Trojice položiť pod svoju myšlienkovú lupu, z nás sa musia stať ľudia, ktorí sa sami dostávajú pod prenikavý pohľad Trojjediného Pána Boha. Roly sa teda vymieňajú. My, ktorí sme chceli skúmať, stávame sa sami skúmanými. My ktorí sme chceli analyzovať, stávame sa sami analyzovanými. My, ktorí sme možno chceli aj kritizovať, stávame sa sami kritizovanými. Takže odpoveď na tú východiskovú otázku bude znieť takto: Obsahom sviatku Svätej Trojice má byť, aby sme sa postavili pod prenikavý pohľad Trojjediného Boha, a to so všetkými dôsledkami, ktoré budú z toho pre nás vyplývať.
Čo to znamená postaviť sa pod prenikavý pohľad Trojjediného Boha? Čo to znamená prežiť intenzívne Božiu prítomnosť? To môžeme názorne sledovať na príbehu Izaiáša, ktorého si Pán Boh povolal za proroka. Obsah 6. kapitoly Izaiášovej knihy nás priamo vyzýva, aby sme to všetko sledovali s osobnou účasťou, aby sme sa sami cítili vnútorne vtiahnutí do toho, čo prežíval prorok.
Izaiáš vedel aj predtým, že Pán Boh je všadeprítomný, ale teraz jeho prítomnosť osobne, a to veľmi silne, prežíva. Vedel aj predtým, že Pán Boh je svätý, ale teraz jeho svätosť osobne prežíva. A toto osobné prežívanie Božej prítomnosti a Božej svätosti sa pre neho stáva otrasným, šokujúcim zážitkom.
Anjeli spievajú: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je celá zem jeho slávy.“ Tieto slová o Hospodinovej svätosti napĺňajú celý priestor. Keď je človek pod dojmom Božej prítomnosti a týchto slov o Božej svätosti, všetko ostatné prestáva pre neho existovať. Svätý Boh je mocný: všetko ovláda, všetko kontroluje. Svätý Boh je čistý: niet v ňom nič z toho nečistého, s čím sa my stretávame vo svojej skúsenosti. Svätý Boh je láska: miluje život, miluje všetko, čo podporuje život. Súčasťou jeho svätej lásky je jeho svätý hnev, ktorý je namierený proti všetkému, čo kazí, ničí, degraduje život.
Prvým pocitom človeka pri takomto živom, neuniknuteľnom stretnutí s Pánom Bohom je strach, hrôza. V blízkosti čistého Boha uvedomuje si človek svoju nečistotu. V blízkosti Boha, ktorý miluje život, uvedomuje si človek, čo všetko urobil proti životu svojmu a životu druhých. V blízkosti mocného Boha uvedomuje si človek, aký je malý, nepatrný. Izaiášove slová: „Beda mi, som stratený“ ukazujú, aká hrôza sa zmocnila tohto človeka pri stretnutí s Pánom Bohom.
Intenzívny zážitok strachu zo stretnutia so svätým Bohom trvá pomerne krátko. Za dlhý čas by ho človek nedokázal zniesť. Je to však zážitok, ktorý poznačí človeka na celý život. Z tohto zážitku vyplýva celoživotný postoj, ktorý sa v Biblii označuje ako bázeň pred Bohom. Zážitky strachu pri stretnutí s Bohom nám umožňujú pochopiť, čo máme rozumieť pod výrazom „bázeň Božia“, „bázeň pred Bohom“.
Môže sa ozvať námietka: Či takýto strach, takáto bázeň nedeformuje človeka? Vieme zo skúsenosti, že strach je v rukách totalitných vládcov manipulačným prostriedkom, ktorým sú ľudia zotročovaní, i keď nie sú v reťaziach. Azda aj strach pred Bohom, bázeň pred Bohom vedie k takej istej alebo ešte horšej deformácii ľudskej bytosti, k jej zotročeniu?