Kostoly svätého Imricha sú významnou súčasťou sakrálnej architektúry na Slovensku. Tieto kostoly, často s bohatou históriou a architektonickými prvkami, svedčia o duchovnom a kultúrnom dedičstve krajiny. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektonický vývoj Kostola sv. Imricha, ako aj na ďalšie zaujímavé sakrálne stavby na Slovensku.
Kostol sv. Imricha v Častej
Kostol sv. Imricha v Častej bol postavený zrejme v prvej polovici 14. storočia ako jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom zaklenutým dvoma poľami rebrovej klenby. Okolo roku 1470 vyzdobili interiér kostola nástennými maľbami. Už na prelome 15. a 16. storočia došlo k rozsiahlej prestavbe objektu. V období baroka bola vybudovaná krypta rodiny Köliö, sakristia a došlo aj k nadstavaniu veže (v r. 1774 - 75). Súčasnú podobu získal objekt v rokoch 1936 - 1937, kedy sa realizovalo veľké rozšírenie jeho kapacity. Z južnej a severnej strany lode boli pristavané rozmerné prístavby, ktoré sa otvárajú do pôvodnej lode arkádovými oblúkmi. Pri týchto prácach došlo aj k objavu zatretej freskovej výzdoby zo stredoveku a následne aj k preneseniu maľby na nové miesto.
Kostol má status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963. Ide predovšetkým o sieťové klenby lode a presbytéria z prelomu 15. a 16. storočia. Neskorogotickú prestavbu chrámu podľa všetkého financoval rod pánov zo Sv. Jura a Pezinka, o čom svedčia zachované erby na klenbe presbytéria - jeden manželský erb patrí Jurajovi III. a Uršule z Wolfurtu a druhý Jurajovmu synovi Jánovi III. a Barbore Montfortovej. Na severnej stene lode bol okolo roku 1470 interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami s cyklom zo života Ježiša Krista, z ktorého sa zachoval len fragment s rozmermi 4,25 x 2,40 m. Tieto fresky boli objavené pri rozširovaní kostola v 30. rokoch minulého storočia a rozhodlo sa o ich prenesení na iné miesto v chráme. Sňatie malieb realizoval český reštaurátor Jiří Jelínek v roku 1936 a o rok neskôr, po dokončení novej kaplnky, ich tam osadil.
V múre za kostolom je osadený gotický portál, ktorý je datovaný až do obdobia ranej gotiky druhej polovice 13. storočia. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.
Dostupnosť a Bohoslužby
- Obec: Častá leží na východnom úpätí Malých Karpát cca 10 kilometrov severovýchodne od Modry.
- Umiestnenie: Kostol stojí v obci pri hlavnej ceste v otvorenom areáli.
- Bohoslužby: Každý deň v týždni okrem stredy.
Kostol sv. Imricha v Bábe: História a Architektúra
Barokový kostol v Bábe bol postavený v roku 1721 na mieste staršieho sakrálneho objektu, spomínaného v roku 1559. Ide o jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s polkruhovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami, medziklenbové pásy dosadajú na rímsy pilastrov. Fasády sú členené farebne odstupňovaným lizénovým rámovaním. Nad vstupným portálom je veľké barokové kazulové okno. Na hlavnej fasáde sú bočné výklenky so sochami sv. Petra a Pavla z rokov 1720 - 1730.
Hlavný oltár je klasicistický s pilastrovou architektúrou, v strede s obrazom sv. Imricha pred Pannou Máriou. Bočné oltáre Piety a sv. Jána Nepomuckého sú rokokové, architektonicky totožne riešené, v strede pilastrovej architektúry majú obraz svätca. Kazateľnica je rokoková z polovice 18. storočia, na parapete s reliéfom zo života Krista z okruhu Godeho dielne.
Prvá známa písomná zmienka o obci Báb sa nachádza v listine, ktorú napísal ostrihomský arcibiskup Martírius v roku 1156. V nej sa píše, že vo svojom katedrálnom chráme dal vyhotoviť oltár ku cti Panne Márie a nariadil svojim kanonikom, aby sa každý deň pri tomto oltári modlili. Okrem toho, aby každú sobotu slúžili pri oltári slávnostnú svätú omšu. Za tieto služby by kanonici dostávali desiatky. Po dohode s kráľom Gejzom II. bolo určených 70 obcí (farností), medzi ktorými sa spomína aj Báb, z ktorých by vyberali desiatky pre kanonikov. Báb sa v listine spomína ako farnosť a ako majetok Nitrianskeho hradu. Neskôr kráľ daroval Báb trnavskému mešťanovi Conchovi. Listina je uložená v archíve ostrihomskej kapituly.
Okolo kostola bol cintorín. Po nájazdoch Tatárov bola obec vypálená a vyvraždená. V neskoršom dejinnom slede sa spomína filiálka Ujlaku (Veľké Zálužie) a potom v roku 1834 už ako farnosť s filiálkami Rumanová, Pusta Kert / P. Sady. Posledným patrónom kostola i farnosti bol Alexander Strasser. Obyvateľstvo obce bolo vo väčšine rímskokatolíckej konfesie. V obci žila tiež komunita Židov, ktorá mala svoju modlitebňu a kúpele.
Pamiatková Ochrana a Súčasný Stav
- Generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1960.
- Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Kostol sv. Imricha v Podlužanoch
Barokový kostol v Podlužanoch bol postavený na začiatku 18. storočia. Neskôr bol prefasádovaný. Ide o jednoloďový sakrálny objekt s polkruhovým presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami, loď pruskou klenbou, ktorá dosadá na vtiahnuté piliere. Fasády lode s nárožnými lizénami. Na štítovom priečelí stojí veža, krytá stanovou strechou. Hlavný oltár sv. Imricha je z 20. storočia, tirolská práca. Zvonček pri sakristii je barokový z čias stavby kostola. Zvon vo veži je z roku 1728. Podľa iných zdrojov išlo pôvodne o kaplnku postavenú panstvom Zay z Uhrovca, s oltárom z roku 1480. Kaplnka bola prestavaná na kostolík až niekedy po roku 1860, pretože v tom roku bola pri kaplnke ešte drevená zvonica s dvoma zvonmi. Pôvodný oltár z kaplnky je hodnotná umelecká pamiatka stredoslovenskej proveniencie, dnes zreštaurovaný v zbierkach Trenčianskeho múzea.
Súčasný Stav
- Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Kostol sv. Imricha v Bytčici
Klasicistický Kostol sv. Imricha v Bytčici pochádza z roku 1844. Je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria. Presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou a loď iba plytkou českou klenbou. Okná na severnej aj južnej strane sú termálne a fasády sú členené pilastrami s rímsovou hlavicou, zakončené pod strešnou rímsou. Nad vstupným portálom hlavnej fasády sa nachádza termálne okno medzi plochými pilastrami, ktoré sú zároveň zakomponované do prehĺbenej plochy členenej pásovou rustikou a nad nimi sa nachádza korunná rímsa s vežou.
Hlavný oltár je klasicistický a pochádza z polovice 19. storočia. Na klasicisticky namaľovanej iluzívnej stene sa nachádza obraz na plátne - sv. Imrich. Kazateľnica taktiež pochádza z polovice 19. storočia a nesie obraz Dobrého pastiera. Drevená krstiteľnica je taktiež klasicistická z polovice 19. storočia. V kostole sa nachádza aj kamenná svätenička z polovice 19. storočia. Hlavný oltár sv. Imricha predstavuje nástenná maľba a olejomaľba na plátne na stene záveru svätyne je namaľovaná iluzívna architektúra a v strede obraz sv. Imricha kľačiaceho pred sochou Panny Márie.
Mestská časť Bytčica sa nachádza južne od Žiliny a prvýkrát je doložená k roku 1409, kedy sa spomína ako Bytzycz. Patrila do lietavského panstva, ktoré malo v obci veľké záhrady. Obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu, chovu oviec aj včelárstvu. Nachádzajú sa tu aj dva kaštiele - jeden dvojpodlažný barokový z polovice 18. storočia a druhý klasicistický z polovice 19. storočia aj budova bývalého majera z polovice 19. storočia.
Skoro 40 rokov pôsobil v Bytčici farár Romuald Čelislav Zaymus. Pochádza z Rajca, kde sa narodil 7. februára 1828. Po štúdiách filozofie a teológie vo Vacove, Budíne a Nitre, pôsobil ako kaplán v Močenku, Košeci, Lednici, Beluši, Vysokej nad Kysucou, Ilave. Od roku 1863 do konca života 19. júla 1902 bol iba farárom v Bytčici. Popri pastoračnej činnosti sa zaujímal najmä o povznesenie národného povedomia Slovákov a ich snahy o emancipáciu. Podporoval reformy Martina Hattalu v oblasti slovenskej gramatiky. Spolu zakladal Maticu slovenskú a bol aj jej konateľom v Trenčianskej stolici. Pracoval najmä v prírodovedno-geologickom odbore Matice slovenskej a zúčastnil sa aj pri založení prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. Bol členom výboru Spolku svätého Vojtecha aj podpredsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Pre svoje aktivity bol veľmi často prenasledovaný a väznený. Bojoval proti alkoholizmu zakladaním spolkov triezvosti, ale zaoberal sa aj kultiváciou pôdy, botanikou a pomológiou. Zakladal ovocné sady v Bytčici, Ilave, Lednici, aj stromové škôlky v Beluši, Vysokej nad Kysucou, Rajci, Košeci, Turzovke. Zavádzal nové druhy plodín, pestoval kvety aj vinič. Venoval sa tiež chovu dobytka, rybárstvu, včelárstvu, ale aj šľachteniu zemiakov. Na výstave v Žiline v roku 1878 vystavoval až 35 druhov zemiakov.
Vydával mesačník Obzor, prispieval do časopisov Cyril a Metod, Priateľ školy a literatúry, Kresťan. Svoje články posielal tiež do Národných novín aj Ľudových novín. Z jeho prác treba spomenúť najmä: Minulosť a prítomnosť ľudu horno - trenčianskeho (1893); Politické strany v Uhorsku (1897); Upozornenie na dejepisné, náboženské a pamätihodné veci v stolici Trenčianskej (1900). Svoje články zamerané na históriu publikoval najmä v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Tovarišstve. Po úmrtí Daniela Licharda redigoval Obzor, noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (1882 - 1886). Meno Romualda Čestislava Zaymusa nesie dnes ulica v centre Žiliny aj základná cirkevná škola v Žiline. Na budove farského úradu v Bytčici je umiestnená pamätná tabuľa s portrétom R. Zaymusa a textom: Tu žil a účinkoval ROM.Č. ZAYMUS 5.II.1828 +19.7.1902 Národný buditeľ.
Kostol sv. Imricha v Igrame
Pôvodne barokový kostol postavený v roku 1772. Zväčšili a neorománsky ho upravili v roku 1861. Vtedy nadstavili aj vežu. Ide o bežný typ jednolodia so segmentovým uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami. Trojosová neorománska fasáda má v nikách plastiky svätcov. Vnútorné zariadenie v historizujúcom slohu je z druhej polovice 19. storočia. Bočný oltár Panny Márie je barokový z roku 1727 s ústredným obrazom Madony.
Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v strede obce. Za kostolom sa nachádza cintorín.
Ďalšie sakrálne pamiatky na Slovensku
Na Slovensku sa nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky, ktoré stoja za zmienku:
- Drevené kostoly: Unikátne drevené kostoly, ktoré boli postavené bez použitia jediného klinca. Dodnes sa zachovalo približne päťdesiat týchto sakrálnych pamiatok zo 16.-18. storočia.
- Artikulárne kostoly: Osobitná modifikácia protestantskej architektúry, ktoré sa začali rozvíjať v pruskom Sliezsku. Od roku 2008 sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
- Kalvária Banská Štiavnica: Pôsobivý barokový sakrálny celok, ktorý sa radí k najkrajším v celej Európe.
- Dóm sv. Martina v Bratislave: Gotický korunovačný dóm, ktorý sa radí k najstarším gotickým sakrálnym stavbám na našom území.
- Modrý kostolík v Bratislave: Kostol sv. Alžbety, ľudovo nazývaný „Modrý kostolík“, patrí medzi najkrajšie sakrálne stavby na Slovensku.
- Dóm svätej Alžbety v Košiciach: Najväčší kostol na Slovensku a jeden z najkrajších.
- Dóm sv. Mikuláša v Trnave: Známou aj ako malý Rím, sa môže pýšiť početnými sakrálnymi a historickými stavbami.
Tieto pamiatky svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Slovenska.
| Pamiatka | Lokalita | Charakteristika |
|---|---|---|
| Drevené kostoly | Rôzne lokality | Unikátne drevené stavby bez klincov |
| Artikulárne kostoly | Rôzne lokality | Protestantská architektúra, UNESCO |
| Kalvária Banská Štiavnica | Banská Štiavnica | Barokový sakrálny celok |
| Dóm sv. Martina | Bratislava | Gotický korunovačný dóm |
| Modrý kostolík | Bratislava | Secesná architektúra |
| Dóm svätej Alžbety | Košice | Najväčší kostol na Slovensku |
| Dóm sv. Mikuláša | Trnava | Historické a sakrálne stavby |
Slovensko ponúka množstvo sakrálnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Každý z kostolov svätého Imricha, ako aj ostatné sakrálne skvosty, majú svoju jedinečnú históriu a architektonické prvky, ktoré obohacujú kultúrne dedičstvo krajiny.