Rímskokatolícka Farnosť sv. Urbana v Bystrom: História a Súčasnosť

Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana v Bystrom je významnou súčasťou náboženského a kultúrneho života obce. Táto farnosť so svojím bohatým historickým dedičstvom a aktívnym spoločenstvom veriacich zohráva dôležitú úlohu v živote miestnych obyvateľov.

Rímskokatolícka farnosť sv. Urbana bola erigovaná košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom 1.12.1991. Samostatná farská obec Bystré vznikla odčlenením sa od farnosti Hanušovce nad Topľou, pod ktorú dovtedy patrila ako filiálna obec. K farnosti Bystré administratívne patrí filiálka Hermanovce nad Topľou. V súčasnosti k nej patrí filiálna obec Hermanovce nad Topľou.

Vo farnosti sa nachádzajú tri kostoly, kde sa slúžia pravidelné verejné bohoslužby: farský kostol sv. Urbana v Bystrom, kostol sv. Františka na Sídlisku, filiálny kostol sv. Jakuba v Hermanovciach.

História farského kostola sv. Urbana

Aj keď sa nedá presne určiť dátum postavenia prvého kostola, predsa je zrejmé, že v 14. a 15. storočí už tu bol kostol, ktorý prešiel rôznymi prestavbami a stojí tu dodnes. Usudzuje sa, že kostol bol postavený v druhej polovici 14. storočia pričinením zemepanskej rodiny Soósovcov zo Solivaru.

V listine z roku 1438 sa spomína murovaný kostol s vežou zasvätený sv. Antonovi. V roku 1490 bol kostol rozšírený o presbytár. V prvej polovici 19. storočia bola pristavaná sakristia.

Okolo roku 1600 sa kostol spolu s ďalšími v tomto regióne dostal pod správu evanjelikov. V roku 1717 kostol po viac ako storočnom spravovaní evanjelikmi, bol prinavrátený katolíkom. Vtedy došlo aj k zmene patrocínia a odvtedy je kostol zasvätený sv. Urbanovi.

Rímskokatolícky farský kostol sv. Urbana v Bystrom je postavený na malom vŕšku v šarišskej časti obce. Výška kostolnej veže po spodnú časť makovice je 31,35 m.

Popri budove kostola je najcennejšou pamiatkou hlavný oltár Korunovania Panny Márie z konca 15. storočia. V neogotickej arche na hlavnom oltári sa nachádza neskorogotická reliéfna scéna Korunovania Panny Márie s plastikami sv. Petra a Pavla v bočných nikách. Na hlavnom oltári je oltárny kameň s ostatkami sv.

Ďalšie sakrálne objekty vo farnosti

Okrem farského kostola, súčasťou farnosti sú aj ďalšie dva kostoly:

• Kostol sv. Františka z Assisi v Bystrom: V Bystrom na Sídlisku „Kolónia“ bol postavený v roku 1996 kostol zasvätený sv. Františkovi.
• Kostol sv. Jakuba v Hermanovciach nad Topľou: Filiálny kostol sv. Jakuba sa nachádza v Hermanovciach nad Topľou.

Hermanovce nad Topľou

K Bystrému bola pričlenená ako filiálna obec Hermanovce nad Topľou. Rímskokatolícky kostol v Hermanovciach nad Topľou je starobylá kresťanská stavba pochádzajúca približne z roku 1650. Stavba prešla viacerými úpravami. V dávnejších časoch boli vymenené kovové okná a dvere za drevené. Bolo zavedené plynové vykurovanie. Kostol bol vymaľovaný vo vnútri aj navonok. Strecha kostola bola namaľovaná novou maľbou. Je tu socha Krista Kráľa, socha Panny Márie a svätého Jozefa. Konsekrovaný bol 3. novembra 2007.

Veriaci sa zodpovedne starajú o svoj kostol o čom svedčí aj posledná rekonštrukcia kostola, ktorá bola ukončená v roku 2020. Bola urobená nová strecha na veži kostola ako aj na lodi kostola, rozšírená bola sakristia kostola a nový vzhľad kostolu dala nová fasáda. Rímskokatolícki veriaci sa zapájajú do slávenia liturgie. Každú nedeľu a v prikázaný sviatok sa schádzajú na svätej omši vo svojom kostole.

Prehľad Kňazov Pôsobiacich vo Farnosti

Medzi najdôležitejšie osobnosti farnosti - obce vždy patrili kňazi. Aj v Spišskom Bystrom sú záznamy o pôsobení farárov alebo správcov (administrátorov) farnosti a taktiež aj kaplánov.

V nasledujúcom zozname sú niektorí označení ako evanjelickí farári, pretože v čase reformácie na území Spišskej diecézy nebol dostatok katolíckych kňazov alebo mnohí prestúpili ku evanjelikom.

Rímskokatolícki kňazi, ktorí pôsobili vo farnosti Bystré nad Topľou, teda aj vo filiálnej obci Hermanovce nad Topľou: František Miháľ (1992 - 1997), Ján Andrej (1997 - 2011), Miloslav Janovčík (2006 - 2011), Igor Čellár (2011 - 2015), Ján Sabo (2015 - 2019), Branislav Polča (od 1. júla 2019)

Evanjelický Cirkevný Zbor Bystré

Prípisom z biskupského úradu VD v Prešove bol od 1.januára 1997 zriadený nový cirkevný zbor so sídlom v Bystrom, ktorý ku dňu svojho vzniku počítal 1009 duší. V novembri 1997 bola posviacka budovy evanjelickej fary (výstavba trvala 1,5 roka) a inštalácia prvého zborového farára Slavomíra Sabola, ktorý začal pôsobiť v zbore od 1.septembra 1997. Súčasným zborovým farárom je Mgr. Marek Ivan.

Fara je postavená v matkocirkvi Bystré, ktoré spolu s dcérocirkvou Hermanovce nad Topľou tvoria jeden cirkevný zbor. Ten vznikol v roku 1997 oddelením od veľkého hanušovského cirkevného zboru.

Za 30 rokov jeho existencie v ňom duchovnú činnosť vykonávali títo zboroví farári: emeritný biskup Mgr. Slavomír Sabol (1997-2007), Mgr. Miroslav Kerekréty (2008-2013), Mgr.

Na bohoslužby sa hermanovskí evanjelici už dlhé roky stretávajú každú nedeľu ráno o 8:30. Zborová mládež sa stretáva v piatok večer počas celého roka striedavo v kostoloch v Bystrom a Hermanovciach n.5. septembra 1993 bol po ťažkostiach s predchádzajúcim režimom tunajší evanjelický a.v. kostol posvätený evanjelickým generálnym biskupom Pavlom Uhorskaiom.

tags: #jan #sabol #farnost #bysyte