Na tému šťastie sa nám prihovára v evanjeliu sám Ježiš, keď z reči na hore sv. Lukáš nám pripomína štyrikrát Ježišom zdôraznené slovo “blahoslavení“ a rovnako slová “beda vám“. Ježiš tieto slova adresoval tak Židom, ako aj pohanom, kde bolo „... veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia“ (Lk 6,17). A tieto slová sú adresované i nám.
Preto v tejto Ježišovej „reči na vrchu“ je skrytá podstata celého kresťanstva. Je to nové poznanie Boha ako milujúceho Otca, ktorému sa môžeme zveriť. Novosť je v osobnom vzťahu nás ako Božieho dieťaťa k Otcovi. Ježiš nám zjavil Božie otcovstvo.
Pri slovách o “blahoslavenstvách“ a “beda“ si uvedomujeme, ako na nás pozerá Boh a my sa učíme, čo máme urobiť preto, aby sme splnili požiadavky Boha, ktoré právom na nás kladie.
Uvedomujeme si, že my sme cennejší? Áno, cennejší ako vrabce, ako kravy! Sme deti Božie. Ježiš za nás zomrel. Primerane tomu sa aj správajme. Nestačí, že poznáme učenie Krista. Potrebné je, aby sme denne žili podľa Kristových slov.
Zdravý rozum nám hovorí o šťastí. Boh nám dal rozum a slobodnú vôľu a ponúka ešte viac. Ponúka večné šťastie, ktorému sa nič nemôže na zemi prirovnať. A to stojí zato. Čo to znamená pre nás konkrétne, čo chceme a čo podnikneme?
Evanjeliové texty blahoslavenstiev
Ježišove blahoslavenstvá opísal evanjelista sv. Matúš vo svojom evanjeliu (súradnice: Mt 5, 12),[1] ale aj evanjelista sv. Lukáš (súradnice: Lk 6,17-23).[2] Evanjelista Matúš ich počíta 9 (ktorí majú dušu chudobného, ktorí žalostia, ktorí sú tichí, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, ktorí sú milosrdní, čistého srdca, ktorí tvoria pokoj, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť, zlé na vás hovoriť). (Mt 5,11). Evanjelista Lukáš má iba 4 blahoslavenstvá (chudobní, hladujúci, plačúci, nenávidení pre Syna človeka). K ním však pridáva 4 vyhrážky/výstrahy (=beda vám): boháči, teraz nasýtení, ktorí sa smejete, ktorých teraz chvália.
Matúšova verzia:„Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch a keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: Šťastliví, ktorí majú dušu chudobného, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Šťastliví, ktorí žalostia, lebo budú potešení. Šťastliví tichí, lebo oni zdedia zem. Šťastliví lační a smädní po spravodlivosti, lebo budú nasýtení. Šťastliví milosrdní, lebo dosiahnu milosrdenstvo. Šťastliví čistého srdca, lebo oni budú vidieť Boha. Šťastliví tí, ktorí tvoria pokoj, lebo ich budú volať Božími deťmi. Šťastliví prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Šťastliví ste, keď vás budú pre mňa potupovať, prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Lebo tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami" (Mt 5,1-12).
Lukášova verzia:"(Ježiš) zostúpil s nimi (apoštolmi) dolu (z vrchu) a zastal na rovnom mieste [...] Uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: Šťastní chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. Šťastní, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Šťastní, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. Šťastní ste, keď vám budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupi a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi. Veď to isté robili prorokom vaši otcovia. Ale beda vám, boháči.
Kázeň na vrchu od Carla Blocha
Čo znamená pojem blahoslavený, blahoslavenstvo?
Etymologický význam
Dostali sme sa k prvej dôležitej otázke, ktorej obsah nám nemusí byť jasný: čo znamená "byť blahoslavený"? Ak toto pochopíme/porozumieme, trochu sa posunieme v (teologickom) poznaní. Latinský preklad Svätého písma u Matúša používa výraz "beatus" (množné číslo: beati). A rovnaký latinský pojem sa používa aj u Lukáša (beatus, množné číslo: beati).[3] Slovenské biblické preklady to majú nasledovne. Jezuitský preklad (Jeruzalemská biblia) u Matúša používa na preklad latinského slova "beati", vyjadrenie "šťastliví". A u Lukáša zase používa slovo "šťastní ste" a latinské "imprecationes" prekladá ako "prekliatia" a latinské "vae vobis" prekladá ako "beda vám".[4] Lenže preklad Biblie, ktorý vydal Spolok sv. Vojtecha latinské "beati" prekladá do slovenčiny ako "blahoslavení" a to aj v prípade Matúšovho evanjelia, ako aj Lukášovho evanjelia.[5]
Treba poznamenať že každý prekladateľ aj keď sa snaží čo najvernejšie preložiť určité slovo do slovenčiny, nie vždy sa to musí podariť. Uzavriem to etymologickým poukázaním na význam slova "blahý" Ľubora Králika z jazykovedného ústavu SAV, ktorý v slove "blahý" vysvetľuje ako "oblažujúci, šťastný", ale aj "žiariaci, žiarivý, biely, dobrý, skvejúci sa, vítaný, milý".[6] Tento prvý okruh problému, ktorý súvisí so správnym prekladom slova, ktoré latinská biblia "vyjadrila slovom "beatudines" (blahoslavenstvo), resp. beatus, beati, uzavrieme tvrdením, ktoré si dovolím naformulovať nasledovne: asi sme v presnom poznaní slova príliš nepokročili, ale aspoň trochu začíname tušiť, čo mohol mať Pán Ježiš na mysli, keď "niektoré ľudské situácie" nazval blahoslavenstvami, čiže "niektoré situácie niektorých ľudí" nazval "hodnými oslávenia blahom" (rad používam toto vyjadrenie: blahoslavenstvo je niečo, nejaká situácia človeka, ktorá si zaslúži "aby bola oslávená blahom, šťastím").
Slovo "blahoslavený" je to tradičné a zaužívané slovo, ktoré sa bežne používa aj pri čítaní biblických textov pri sv. omši.[7] A toto tradičné slovo používa aj slovenský preklad Katechizmu Katolíckej cirkvi z roku 1999.[8] Ale slovenský jezuitský preklad (Jeruzalemská Biblia) sa usiluje o preklad, ktorý chce jasnejšie a presnejšie preložiť do slovenčiny blahoslavenstvo a preto ho prekladá ako "šťastlivý" (u Matúša) a "šťastný" (u Lukáša).[9]
Filozofický význam slova
Aký je filozofický (racionálny, rozumový) význam tohto slova? Nemecký filozof Joseph Pieper (1904-1997) napísal filozofické pojednanie o šťastí:[10] "Štestí a kontemplace". Nemecké vydanie knihy je z rokov 1948/1957, český preklad vyšiel až po smrti autora v roku 2021. Pieper uvádza, že gréčtina na vyjadrenie "šťastia" používa dve slová. Prvý je slovo "makares" a je to šťastie, ktoré prežívajú/pociťujú výlučne bohovia: makares sú iba bohovia. Ale "makarios" je účasť človeka na šťastí bohov (toto slovo sa neskôr vulgarizovalo a prestalo používať). Druhý výraz "eudaimon" označuje muža, ktorý má dostatok peňazí a z toho má nejaký dobrý pocit.
Keď vzniká grécky preklad Biblie nového zákona, bolo potrebné vyjadriť aj "blahoslavenstvá": nikdy nebolo použité slovo "eudaimon", ale vždy slovo "makarios, makariotes". Rovnako v latinskom preklade Biblie nikdy nebolo použité na preklad blahoslavenstiev slovo "felix" (=šťastný) a "felicitas" (=šťastie), ale vždy "beatus, beatitudo". Tomáš Akvinský, veľký filozof a teológ, (1224-1274), vo svojom diele Summa contra gentiles [Pojednanie proti pohanom], ak hovorí o šťastí Boha, používa slovo "beatus, beatitudo" a ak hovorí o šťastí človeka, používa slovo "felicitas" a to aj vtedy, ak hovorí "o večnom šťastí človeka, o jeho večnej blaženosti".[11]
Je to niečo, čo sa nachádza medzi "človekom a tým, čo človeka presahuje", že je to nejaký vzťah medzi "transcendentným a prirodzeným", niečo medzi Bohom a človekom". Po druhé, že to môže mať mnoho pocitov: niekto má zlý pocit, lebo je smädný a preto ak sa napije a zahasí smäd, dostaví sa dobrý pocit. Pri každom národe existuje niečo, čo privádza človeka, hoci dočasne, k dobrému pocitu: droga, alkohol, fajčenie... "André Gide konštatuje, že "je hrozné, že nikdy sa nedá opiť dostatočne (čiže natrvalo byť opitý)"[12] alebo básnik Dante Alighieri, keď píše o Očistci, hovorí, že "ľudia blúdia po raji a na vetve každého stromu hľadajú smrteľníci nejaký jeden sladký plod".[13] Alebo dvaja vojaci v zajatí, ležia na prični a rozprávajú sa a kladú si otázku: "skrze čo sú ľudia vlastne šťastní? A obaja sa zhodnú: šťastný je byť s tými, ktorých milujeme".[14]
Takto môžeme porozumieť aj názvu Pieperovej knihy: "Šťastie a kontemplácia", lebo dospel k rozumnému presvedčeniu, že "najvyššie šťastie človeka je v kontemplácii (videní, poznaní, prežívaní) Boha". Takto môžeme porozumieť aj výroku sv. Augustína, ktorý vyslovil vo diele Vyznania: "Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, Bože".
Teologický význam
Čo teológia chápe pod pojmom "blahoslavenstvo"? Treba si nám uvedomiť, že dielo Josepha Ratzingera/Benedikta XVI. Ježiš Nazaretský,[15] nie je filozofickým, ale teologickým pojednaním. To znamená, že Ratzinger rešpektuje, aby jeho uvažovanie bolo rozumné (racionálne), ale teologické chápanie rešpektuje "Boží pohľad" (Božiu optiku videnia veci).
V Svätom písme starého a nového zákona nachádzame mnoho "blahoslavenstiev" jak v Starom zákone, ako aj v knihách Nového zákona. Blahoslavenstvá u Matúša (Mt 5,1-12) a u Lukáša (Lk 6,20-26) nie sú jedinými textami, v ktorých je použité slovo "blahoslavenstvo". Jacques Dupont, belgický benediktín, uvádza, že hebrejská biblia ich uvádza okolo 50 krát v Starom i Novom zákone.[16] Hebrejské slovo "ašrej" sa do gréčtiny preložilo ako "makarios" a do latinčiny ako "beatus". Ďalší vývoj už poznáme.
Český evanjelický teológ Adolf Novotný (1891-1968) tvrdí, že "blahoslavený je v Králické bibli zpravidla překladem hebrejskeho obratu, znamenajíciho "šťastný ten, kdo...". Je to obrat, jehož smyslem není, že ten, o kom je řeč, nutne se cítí šťastným (blaženým), nybrž, že jest šťasten vzhledem k objektívni skutečnosti, známe tomu, kdo blahoslavenství pronáši (...) Blahoslavenství jsou tedy jakymisi "gratulačními formulemi".[17] Nie je to teda o pocitoch, ale že Boh "gratuluje človeku", že sa nachádza v situácii, ktorá mu prinesie šťastie.
Blahoslavenstvo podľa Josepha Ratzingera
Blahoslavenstvo podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi
V roku 1999 bol vydaný slovenský preklad Katechizmu Katolíckej cirkvi. Komisiu, ktorá pracovala na vydaní Katechizmu, predsedal kardinál Joseph Ratzinger (od roku 1986 až do konca, čiže do vydania Katechizmu v roku 1992).[18] O blahoslavenstvách sa v KKC píše v tretej časti (Život v Kristovi) a konkrétne "Naše povolanie k blaženosti".[19] Keďže vyjadrenia Katechizmu sú aj dielom Josepha Ratzingera, treba sa nám tu zastaviť a poukázať na dôležité body chápania blahoslavenstiev.
"Blahoslavenstvá sú stredobodom Ježišovho učenia" (bod 1716), ale tu nejde len o prevzatie starozákonných prisľúbení dané Abrahámovi (najmä prisľúbenie "vlastniť určitú krajinu"), ale ide o vlastnenie "nebeského kráľovstva" (nášho osobného šťastia pri Bohu). "Blahoslavenstvá odpovedajú na (našu ľudskú) vrodenú túžbu po šťastí" (bod 1718), "blahoslavenstvá odhaľujú zmysel ľudskej existencie, posledný cieľ ľudských činov" (bod 1719). "Nový zákon používa viaceré výrazy, aby charakterizoval blaženosť, ku ktorej Boh povoláva človeka" (bod 1720). "Prisľúbená blaženosť presahuje rozum a čisto ľudské sily a je darom Božej milosti" (bod 1721). "Prisľúbená blaženosť nás stavia pred rozhodujúce morálne voľby" (bod 1723). Zároveň "blahoslavenstvá vykresľujú tvár Krista" (bod 1717).
Blahoslavenstvo podľa knihy Ježiš Nazaretský
V knihe Ježiš Nazaretský si Ratzinger položil otázku: "Čo sú blahoslavenstvá"? (str. 164). A dáva nasledovné odpovede: (1) Ježiš uprel oči na svojich učeníkov a z tohto pohľadu na učeníkov vzišlo vyslovenie blahoslavenstiev. Blahoslavenstvá opisujú faktickú situáciu Ježišových učeníkov: to oni sú chudobní, plačúci, hladní, nenávidení atď. (str. 164). (2) Je to hrozivá empirická (skúsenostná) situácia, ktorú však Ježiš mení a díva sa na ňu z pohľadu Boha: táto hrozivá skúsenosť sa stáva práve zásahom a láskou Boha "prisľúbením", dokonca eschatologickým prisľúbením. A toto vyjadrenie sa mi neskutočne páči: "Vďaka Ježišovi vstupuje do útrap radosť" (str. 165). (3) Zároveň je to aj Ježišova skúsenosť (str. 165). (3) Zároveň je to aj Ježišova skúsenosť: blahoslavenstvá sú akoby zahaleným Ježišovým životopisom, portrétom jeho postavy (str. 166), ako aj "smerovníkom" pre jeho učeníkov (str. 167).
Skrátka, blahoslavenstvá sú Ježišovou programovou rečou: toto je cesta do neba, do večnej blaženosti. Ale nie je to niečo, čo sa iba stane niekedy v budúcnosti, ale sa to rodí tu a teraz v našej súčasnosti. V tom je krása, ale i nádej blahoslavenstiev: nenamáhame sa daromne, netrpíme daromne a nezmyselne. Útrapy nemajú posledné slovo, ale blaženosť, šťastlivosť (fortuna), šťastie (pocitovosť) pri Bohu.
Albert Vanhoye napísal, že "ak by sme sa už teraz cítili blaženými a šťastnými, nedokázali by sme oceniť Božie vykúpenie, lebo ak sa niekto cíti už na tejto zemi "dokonale šťastným", Boh ho nemôže zachrániť. Boh dáva pokoj a šťastie tým, ktortí pociťujú jeho potrebu, teda, že ho nemajú a teda potrebujú".[20]
Jednotlivé blahoslavenstvá
Teraz môžeme Pristúpiť k výkladu jednotlivých situácií, ktoré blahoslavenstvá berú do úvahy: ktorí sú chudobní v duchu (Mt 5,3), ktorí žalostia (Mt 5,4), ktorí sú tichí (Mt 5,5), hladní a smädní po spravodlivosti (Mt 5,6), ktorí sú milosrdní (Mt 5,7), ktorí majú čisté srdce (Mt 5,8), ktorí tvoria pokoj (Mt 5,9), ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť (Mt 5,10), ktorých prenasledujú, potupujú a zlé na nich nepravdivo hovoria pre Krista (Mt 5,11). Spolu ich máme 9 blahoslavenstiev podľa Matúšovej verzie.
Výklad podľa kardinála Martiniho
Dnes už nebohý kardinál Carlo Maria Martini, keď bol arcibiskupom v Miláne, chodieval do milánskeho mestského rádia vykladať Sväté písmo. V školskom roku 1989/90 vykladal práve blahoslavenstvá. Z výkladu vznikla publikácia.[21] Vzhľadom na to, že Martini bol vyštudovaným biblistom, jeho výklad podaný pastoračným štýlom pre dospelých kresťanov, má svoj význam, lebo robil výklad ľuďom, ktorí Sväté písmo nepoznali alebo sa ním nezaoberali. Preto sa musel kardinál "znížiť" a robiť výklad zrozumiteľným spôsobom aj pre nezainteresovaných.
"Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo" (Mt 5,3). Martini najprv konštatuje, že o chudobe sa veľa hovorí, ale málo sa o nej skutočne vie. Potom si položil otázku: Kto sú tí chudobní? Následne priznáva, že sa jedná o materiálnu chudobu: ide o tých, ktorým chýbajú hmotné prostriedky na jedenie, bývanie; alebo musia prosiť o almužnu a podobne. Lenže Matúš priznáva tejto chudobe ešte inú vlastnosť: sú to chudobní v duchu. Existujú aj iné preklady, napr. blahoslavení tí, čo majú "dušu chudobného" alebo ktorí "vedia byť chudobnými" alebo "si vybrali byť chudobnými" alebo "sú chudobnými pred Bohom".[22] Chudobní, o ktorých hovorí Matúš - vysvetľuje Martini - označuje tých, ktorí "nepočítajú s vlastnými silami, lebo majú toho naozaj málo, s čím by sa mohli chváliť alebo o čo by sa mohli opierať, ale svoju istotu opierajú o Pána Boha, o jeho dobrotu, moc a milosrdenstvo. Označuje všetkých, ktorí o Boha opierajú každú svoju nádej".[23]
Napokon Martini odporúča tri určujúce slová ako žiť "chudobu duše": ak nebudete ako deti (deti vo veku 3-8 rokov...
| Blahoslavenstvo | Výklad |
|---|---|
| Blahoslavení chudobní v duchu | Tí, ktorí nežijú pre majetok, ale pre iné hodnoty a vzťahy. |
| Blahoslavení plačúci | Tí, ktorí plačú nad svojim hriechom a sú citliví na bolesti druhých. |
| Blahoslavení tichí | Tí, ktorí svojim tichom šíria pokoj, sú skromní, nepresadzujú svoje myšlienky násilím. |
| Blahoslavení lační po spravodlivosti | Tí, ktorí túžia, aby Boží zákon kraľoval vo svete a túžia po spravodlivosti pre všetkých. |
| Blahoslavení milosrdní | Tí, ktorí odpúšťajú a pomáhajú nezištne. |
| Blahoslavení čistého srdca | Tí, ktorí sú úprimní a priami, bez dvojtvárnosti a prefíkanosti. |
Príbeh kázania na hore | Biblické príbehy pre deti
tags: #jezis #a #blahoslavenstva #pre #deti #omalovanka