Kto dokáže stratiť seba, ten dokáže nájsť seba: Význam hľadania zmyslu života

Čo je zmyslom nášho života? Má náš život vôbec nejaký zmysel? Odpoveď na túto otázku hľadali už aj starogrécki filozofi ako Sokrates, Platón, Aristoteles a ďalší. Otázka zmyslu života sa prejavuje aj v kresťanstve a mnohí ho hľadajú počas svojho života. Náš život má zmysel dovtedy, kým máme pred sebou ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Život bez cieľov možno len prežívať, zmysluplný život nás však napĺňa a robí nás šťastným. Podľa V. E. Frankla zmysel života môže nájsť každý človek a je skrytý aj v nepriaznivých životných situáciách.

S otázkou zmyslu života sa zaoberajú ľudia odjakživa. Zmysel života súvisí aj so šťastím. Už aj Aristoteles zistil, že viac než čokoľvek iné ľudia hľadajú šťastie. Čo je šťastie? Aký má život zmysel? -často kladieme tieto otázky.

Platón zmysel života a jeho naplnenie vnímal v zjednotení s ideou Dobra, ktorú považoval za najvyšší ontologický princíp, ktorý sa má snažiť človek poznávať. Aristoteles naplnenie života vidí v dosiahnutí blaženosti, ktorý je podľa neho konečným cieľom existencie a je najvyšším zmyslom života , ktorý sa dosahuje prostredníctvom cnostného života. Aristoteles spravodlivosť považoval za najdokonalejšiu cnosť. Cnosť pritom chápal ako duševnú zdatnosť. Podľa Aristotela, jednotlivec je šťastný ak má dostatok materiálnych predpokladov na vedenie života oslobodeného od útrap a chudoby. Aristoteles podnecoval jednotlivcov zabezpečovať si materiálne statky morálne a deliť sa o ne s priateľmi a inými ľuďmi.

Sv. Augustín a Tomáš Akvinský vnímali naplnenie života človeka zmyslom v jeho vzťahu k Bohu. Názory na zmysel života sa z pohľadu filozofov často zmenili.

Šťastie a stav flow

Csíkszentmihályi (1990) zistil, že šťastie nie je niečo čo človeka stretne. Nie je to výsledok šťastnej náhody alebo toho, že človeku zrovna padne dobrý los. Nie je to niečo čo sa dá kúpiť za peniaze. Nezávisí to od vonkajších okolnostiach, ale skôr na tom, ako si ich sami vyložíme. V skutočnosti šťastie je stav, na ktorý musíme byť pripravený, musíme ho pestovať a každý človek si ho musí súkromne hájiť. Ľudia, ktorí sa naučia ovládať svoje vnútorné pôžitky, budú schopní určovať kvalitu svojho života, a to sa najviac blíži k tomu, čo môžeme nazvať šťastím. Ale nemôžeme nájsť šťastie tak, že ho budeme vedome vyhľadávať.

Stav flow (plynutie) možno vysvetliť ako stav mysle, kde sa začínajú diať zázraky. Znamením flow je pocit spontánnej radosti a nadšenia, je to duševný stav plného sústredenia a vnútornej motivácie. Podľa Csíkszentmihályi (2021) mnohým ľuďom zničia životy tragické udalosti a mnohí sú vystavení rôznym stresovým situáciám, ale ani vážne katastrofy nezničia bezpodmienečne šťastie. O tom, či človek následkom nešťastnej situácii sa bude cítiť zle, alebo je schopný nájsť aj v nešťastí to dobré, rozhoduje on sám, na základe toho, ako bude reagovať na stres.

Šťastie možno na prvý pohľad súvisí s materiálnymi statkami, keď však začneme hlbšie skúmať pôvod šťastia, zistíme, že aj ľudia, ktorí nemajú materiálne statky prežívajú pocit šťastia, a aj opačne, ľudia, ktorí majú úplne všetko, napriek tomu nie sú šťastní. Už na základe tohto zistenia možno vyvodzovať určitý záver, že šťastie nespočíva v tom, kto aké materiálne statky vlastní. Šťastie možno charakterizovať, ako stav mysle, ktorý nezávisí od vonkajších vplyvov, ale predovšetkým od nášho vnútorného nastavenia. Šťastie však súvisí aj so zmyslom života. Iba človek, ktorý dokáže nájsť zmysel života môže byť skutočne šťastný. Bezmyseľný život človek iba prežíva.

Dokonca máme za to, že šťastie nemožno spájať ani so zdravím, ako niektorí autori uvádzajú. Zmysel života autorka vníma ako hnaciu silu, ktorá dáva zmysel žiť aj napriek rôznym prekážkam, ktoré v živote nastanú. Alebo práve vďaka nim? V priebehu života človek prechádza rôznymi fázami.

Ťažké životné situácie ako príležitosť

Súčasťou života každého človeka sú nielen chvíle pohody a šťastia, ale prichádzajú tiež nepriaznivé situácie, ako napríklad vážnejšie choroby, úrazy, smrť, povodne, zemetrasenia, požiare. Dodnes na rôznych miestach sveta sa odohrávajú lokálne konflikty, v ktorých bojujú nielen profesionáli proti profesionálom, ale ľudia útočia aj na svojich susedov. Tí, ktorí sa odlišujú vzhľadom, jazykom, kultúrou, majetkom sú prepadaní, vyhnaní, ba až zabíjaní. Táto ľudská nepoučitelnosť však má jeden pozitívny moment. Ukazuje sa, že tí, ktorí sú prenasledovaní osudom a prežijú utrpenie, môžu za určitých podmienok z ťažkých zážitkov vyjsť posilnení, zmenení k lepšiemu. Závažná životná udalosť môže paradoxne naštartovať pozitívne zmeny, priviesť človeka na novú cestu životom. Prejavuje sa to aj v prísloví „Čo škodí, to učí“ alebo „Všetko zlé je na niečo dobré.“ V dnešnej dobe sa používa tiež výrok filozofa F. Nietzscheho: „Čo ma nezabije, to ma posilní.“ Hľadanie pozitívnych dôsledkov v negatívnych životných udalostiach nie je v histórii ľudstva ničím zásadne novým.

Aj človek, ktorý prechádza ťažkou životnou situáciou má na výber, aký postoj zaujme ku konkrétnej situácii. Profesor Fausto Massimini skúmal prevažne mladých ťažko postihnutých ľudí, ktorým sa osud zmenil následkom choroby alebo úrazu a zistil, že viacerí z nich prekvapivo dobre sa prispôsobili ku kríze. Podľa ich vlastných slov, ich život sa stal lepším. Ich život bol výnimočný v odhodlaní, na základe čoho sústredením ich duchovnej energie zvíťazili nad ťažkosťami. Naučili sa, aby aj základné, jednoduché činnosti, ako obliekanie, možnosti posunu v rámci bytu, šoférovanie auta a podobne sa stali zdrojom ich šťastia (pocitu flow). Väčšinou si vytýčili nové ciele, niektorí po nehode sa prihlásili na vysokú školu, iní zas svoju hlavnú úlohu vidia v tom, že pomáhajú iným prekonať pocit beznádeje. Viacerí otvorene hovorili o tom, že ich život je zmysluplnejší a hodnotnejší, než bol predtým.

Veľká katastrofa, ktorá zmarí ústredný cieľ nášho života, buď zničí naše ja, alebo nám poskytne nový, jasnejší a naliehavejší cieľ: zvíťaziť nad svojou porážkou. Ak si zvolíme tú druhú cestu, životná tragédia nemusí znamenať nutne zhoršenie kvality nášho života, práve naopak. Schopnosť vyrovnať sa s nešťastím a získať z toho niečo dobré je veľmi vzácny dar. O tých, ktorí to majú, sa hovorí ako o „ľuďoch, ktorí prežili“ hovorí sa o nich, že majú „guráž“. Nech sa im hovorí akokoľvek, všeobecne sú považovaní za výnimočných ľudí, ktorí prekonali veľké ťažkosti a prekážky, ktoré by väčšinu ľudí zlomili. Keď požiadame ľudí, aby pomenovali tých, ktorých najviac obdivujú, a aby vysvetlili prečo, tak najčastejšie je to odvaha a schopnosť prekonať prekážky.

Prečo niektorých ľudí stres oslabuje, zatiaľ čo iným dáva silu? Odpoveď je jednoduchá: tí, ktorí vedia ako transformovať beznádejné situácie do novej aktivity vedúci k zážitku plynutia (zážitku flow), ktorú dokážu ovládať, budú schopní radovať sa zo svojho života, a vyjdú z ťažkej životnej skúšky silnejší.

Kvalitatívny výskum, uskutočnený autorkou tiež potvrdil, že zdravotne postihnutí ľudia aj napriek ťažkému telesnému postihnutiu dokázali s pozitívnymi myšlienkami zmeniť svoj postoj k životu. Podľa ich názoru kríza môže prinášať aj pozitívnu zmenu a pomôže k sebarealizácii. Napriek ťažkému postihnutiu dokázali nájsť zmysel života, najmä vo vzťahoch ale aj v pomoci iným. Náš výskum tiež potvrdil, že prístup k životu záleží od našich vnútorných schopností a od nášho postoja, kríza môže posilniť človeka vnútorne, keď je človek schopný porozumieť svojej situácii. Náš pohľad na danú situáciu vždy záleží od našej vnútornej schopnosti vnímať veci pozitívne.

Každá negatívna životná situácia má dve strany mince, na jednej strane ťažkú životnú situáciu môžeme vnímať ako obrovskú prekážku, ako niečo zlé, čo sa nám prihodilo, ale druhý pohľad, ten pozitívny dokáže aj z ťažkej životnej situácie vyťažiť maximum a nájsť v ňom niečo pozitívne, inšpirujúce, čo môže dávať životu ešte väčší zmysel. Nie nadarmo sa v Číne hovorí, že kríza je šancou na zmenu.

„Čínske príslovie hovorí, že kríza je časom nebezpečenstva, ako aj časom príležitosti. S krízou sa všeobecne spája predstava veľkých ťažkostí, neúspechu, úpadku či stavu „na dne.“ Na druhej strane však kríza môže predstavovať vrcholné obdobie, v ktorom sa odohrávajú najväčšie veci.“ S touto myšlienkou sa plne stotožňujeme, nakoľko sme presvedčení o tom, že práve v čase krízy môžu nastať v živote človeka najväčšie zmeny. Vtedy totiž je človek stavaný pred situáciu, ktorú nejakým spôsobom musí riešiť. To, že ako rozhodne, záleží výlučne od toho, či danú situáciu prijme ako fakt, ktorú nemožno zmeniť alebo snaží z toho vyťažiť maximum a napriek kríze sa bude snažiť ďalej sa rozvíjať. Aj kríza môže byť cestou na sebarealizáciu, môže ponúknuť také skryté schopnosti, o ktorých sme ani nevedeli, alebo sme nemali čas sa s tým zaoberať. Kríza môže byť zároveň aj skúškou. Človek krízu väčšinou vníma ako niečo negatívne, ale zároveň je nútený hľadať riešenie na daný problém, kríza nás aj učí. Na mnohé veci následne človek pozerá z iného uhľa pohľadu. Extrémne situácie dokážu pomáhať človeku získať aj vnútornú zrelosť. Človek, ktorý utrpením dozrieva k sebe, dozrieva do pravdy.

Podľa Frankla (2007) ak človek trpí nejakou chorobou, neskončí, existenciálne môže sa dostať na vyšší stupeň, teda vnútorne rásť. Utrpenie je výkon a rast, ale aj dozrievanie. Človek, ktorý vyrastá nad seba, dozrieva k sebe samému. Dozrievanie spočíva v tom, že človek získava vnútornú slobodu - napriek vonkajšej závislosti. Človek je slobodný v tom, že môže zaujať hodnotový postoj voči okolnostiam a podmienkam, skutočnému utrpeniu. Je to sloboda za všetkých podmienok, ktorá nepozná žiadne podmienky. Ťažké životné situácie sú prirodzenou súčasťou života každého človeka.

Všeobecné povedomie o psychickej odolnosti je slabé, pričom práve psychická odolnosť je predpokladom úspechu. Záťaž je rozpor medzi požiadavkami a nárokmi vonkajšieho prostredia a pripravenosťou jednotlivca vyrovnať sa s nimi. Rozlišujeme fyzickú a psychickú záťaž. Na zvyšovanie psychickej odolnosti je potrebné dôverovať sebe aj iným ľuďom, veriť svojím schopnostiam, vedieť prijať minulosť, nepríjemnosti zhodnotiť ako zdroje cennej skúsenosti, budúcnosť chápať ako zdroj otvorených možností a radostného očakávania toho najlepšieho, orientovať sa na kladné vyústenie možných prekážok, rozhodovať sa autonómne. Je tiež dôležité vytyčovať si také ciele, ktoré sú reálne a možno ich dosiahnuť vlastnými silami, dávať svojmu životu zmysel, pochopiť a zvládnuť o čo v daných situáciách ide a aký majú zmysel.

Osobnosť človeka záleží od viacerých faktorov, s ktorými sa v živote stretáva. Osobnosť človeka sformulujú životné situácie, udalosti ale aj každodenné maličkosti, stretnutia s inými ľuďmi ako aj to, do akej mieri prijme ich názory, postoje. Vybudovanie dokonalej osobnosti je celoživotnou úlohou. Vznik pravého Ja nie je žiadnym módnym experimentom, ale najvyššou úlohou, ktorú si človek môže určiť. Iba ten, kto dokáže povedať áno svojmu vnútornému určeniu, a žiada o uplatnenie, sa stáva osobnosťou. Sebapoznanie a sebauskutočnenie je nevyhnutným predpokladom pre prevzatie vyššieho záväzku, ktorým je realizácia zmyslu individuálneho života v najvyššom možnom rozsahu a v tej najlepšej podobe. Životná strata môže viesť k rastu, k expanzii vo vývoji osobnosti, ale tiež k regresu. Všetko závisí od toho, či jedinec dokáže krízu vyvolanú stratou zvládnuť. Strata bez pochýb je univerzálnou ľudskou skúsenosťou - každý z nás niekedy zažil stratu niečoho alebo niekoho. Každá kríza zahrňuje 3 aspekty: stratu, voľbu a zmenu. Môžeme to vysvetliť na príklade, ak jednotlivec utrpel nejakú významnú stratu (napr. strata zamestnania, strata zdravia, nedostaví sa niečo očakávané, dochádza k potratu, narodí sa postihnuté dieťa), v dôsledku tejto straty dochádza k zmene v jeho živote (napr. zmena rodinného, pracovného, zdravotného stavu), ale tiež dochádza k zmene v jeho živote a musí sa rozhodnúť, ako a čo bude robiť. Kríza často skrýva v sebe skryté možnosti napredovania. Práve kríza môže byť dôvodom na pozitívne zmeny v našom živote. Je iba uhol pohľadu, ako sa pozeráme na krízu, či ako na stratu, alebo ako na zisk. Pri krízových situáciách niečo stratíme, aj preto hovoríme o kríze, ale súčasne niečo aj získame.

Možno práve prostredníctvom krízy nám chce Boh ukázať inú cestu, cez ktorú aj keď prvotne vyzerá, že je nespravodlivá, ťažká a náročná situácia, následne časom môžeme pochopiť, že bez krízy by sme nemohli uskutočniť veci, prostredníctvom ktorých sa zmení náš život a to aj k lepšiemu. Pri každej kríze, či je to ťažká choroba, alebo niečo iné, dostávame príležitosť nájsť zmysel života, ktorý sa skrýva v utrpení. Táto nová cesta nám ukáže iný smer, zmení naše pôvodné plány, a pomôže uskutočniť naše tajné a skryté túžby. Podľa Csíkszentmihályiho (1990), materiálne podmienky sú až druhotné a ovplyvňujú nás až nepriamo cez prežívanie. Stav plynutia a radosť naproti tomu zlepšujú kvalitu života priamo. Zdravie, peniaze, a iné materiálne výhody môžu, ale nemusia náš život zlepšiť. Pokiaľ sa človek nenaučil ovládať psychickú energiu, je možné, že také výhody vôbec nedokáže využiť. A naopak mnohí, ktorí sa ocitli vo veľkých ťažkostiach, nielen prežili, ale tiež sa naučili mať skutočnú radosť zo života. Ako je možné, že ľudia sú schopní dosiahnuť harmóniu mysli a celistvosť ich osobnosti rastie aj keď sa im stanú tie najhoršie veci, aké si vieme predstaviť? Človek, ktorý dokáže nájsť v živote zážitok flow, teda plynutie, je schopný mať radosť dokonca aj zo situácií, ktoré sa zdajú úplne beznádejné.

Humanistická a existenciálna teória patria medzi teórie orientované na človeka. Sú to nedirektívne teórie Humanistický prístup je o seba objavení a dosiahnutí plného potenciálu ľudskej bytosti, ne...

Hľadanie "skutočného" ja

V kultúre sa veľa hovorí o nájdení „skutočného“ ja, aby ste žili autentický život a lepšie porozumeli tomu, čo chcete. Čo to presne znamená, je však často nejasné. Čo to znamená nájsť skutočné ja - a existuje vôbec táto verzia seba samého? To znamená, že niektoré prvky, ktoré sa bežne považujú za súčasť vášho skutočného ja, zahŕňajú:

• Vaše jedinečné silné stránky a schopnosti;
• Vaše osobné ciele, sny a túžby pre váš život;
• Vaše spomienky, vedomosti a skúsenosti, ktoré informujú o príbehu, ktorému veríte a ktorý o sebe rozprávate;
• Vaše názory, presvedčenia a hodnoty.

V závislosti od vášho filozofického a duchovného presvedčenia môžete tiež veriť v jadro alebo esenciálne ja, ktoré zostáva nezmenené, bez ohľadu na vaše životné skúsenosti. Iní môžu považovať svoje „skutočné“ ja za premenlivejšie a podliehajúce zmenám v reakcii na nové životné udalosti a perspektívy. Akokoľvek definujete svoje „skutočné“ ja, kontakt s najautentickejšou verziou seba samého vám môže pomôcť pochopiť vašu plnú silu, oceniť svoje schopnosti a úprimnejšie sa spojiť s ostatnými ľuďmi.

Čo spôsobuje pocity, že sa strácate a neviete, čo robiť?

Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k pocitu straty seba samého a nevedomosti, čo robiť. Niektoré bežné príčiny zahŕňajú:

• Životné zmeny: Veľké zmeny, ako je nová práca, presťahovanie alebo koniec vzťahu, môžu otriasť naším zmyslom pre seba a spôsobiť, že sa budeme cítiť stratení.
• Trauma: Traumatické udalosti môžu mať hlboký vplyv na našu duševnú a emocionálnu pohodu a zanechávajú v nás pocit odpojenia od seba a od ostatných.
• Vyhorenie: Neustále posúvanie sa na hranice môže viesť k vyhoreniu, v dôsledku čoho sa cítime vyčerpaní a odpojení od našich vášní a účelu.
• Nedostatok starostlivosti o seba: Zanedbávanie našej fyzickej, emocionálnej a duševnej pohody v nás môže spôsobiť pocit odpojenia od seba a svojich potrieb.
• Sociálny tlak: Tlak na prispôsobenie sa spoločenským očakávaniam a ideálom môže sťažiť nájdenie nášho skutočného ja.

Demotivácia môže postihnúť kohokoľvek v rôznych životných situáciách - či už ide o prácu, štúdium, koníčky, alebo vzťahy. Demotivácia môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ktoré sa líšia v závislosti od osobných okolností. Ďalšou príčinou môže byť nedostatok jasného cieľa. Ďalším častým faktorom je preťaženie - príliš veľa povinností a nedostatok času na oddych a regeneráciu vedie k pocitu vyhorenia, ktorý je úzko spätý s demotiváciou. Je dôležité rozpoznať príznaky demotivácie a snažiť sa nájsť spôsoby, ako obnoviť motiváciu. Nastavenie menších, dosiahnuteľných cieľov môže pomôcť obnoviť pocit úspechu a napredovania. Na záver treba dodať, že demotivácia je bežný jav, ktorý môže postihnúť kohokoľvek a v akejkoľvek fáze života.

tags: #jezis #kto #dokaze #stratit #seba #ten