V živote stretávame Ježiša rozlične. Ak sa stretneme s Ježišom, ktorý nás uzdravuje, nemyslime si, že sme obsiahli celé Ježišovo bohatstvo a že to stačí. Na ceste nášho uzdravovania je to len prvý krok.
ThLic. PhDr. Elias Vella bol rímskokatolícky kňaz, minorita, exorcista a exercitátor. Bol autorom viac ako 40 publikácií na celom svete v rôznych jazykoch. Z jeho diel sú najznámejšie Ahoj, Ježiš, môžeme sa porozprávať?, Krížová cesta s Máriou, Mária - dokonalá žena, Ježiš, môj uzdravovateľ, Kristoterapia, Uzdrav ma, môj Pane, O satanovi, Oblečte si srdce pastiera, Tancovanie v púšti a iné.
Láskavosť a múdrosť exorcistu Eliasa Vellu sa odráža v knihe Ježiš, môj uzdravovateľ, ktorá je prepisom nahrávok z jeho seminára o vnútornom uzdravení. Ku knihe je dobré sa kedykoľvek vracať, opätovne načerpať povzbudenie i dobrú radu. Nechajte sa viesť a dovoľte Ježišovi vás uzdraviť. "Uzdrav ma Pane, nie ako ja chcem, ale uzdrav ma podľa Tvojej vôle."
Ako som povedal, nechápem Boží plán. Prečo ma Pán tak často volá na Slovensko? Som tu už tretíkrát. Mám tú česť poznať otca Eliáša bližšie. Vyznačuje tým, že chodím po svete a ohlasujem Ježišovo slovo.
Všetci sme bratia a sestry. Nelíšime sa. Sme hriešnici. Máme spoločné: aj Slováci aj Malťania oslovujú Boha výrazom Otec. Potrebujeme duchovné uzdravenie, uzdravenie telesné alebo vnútorné.
Bůh Je Láska | Mocná Modlitba Za Uzdravenie | Ježíš Kristus
Dovoľte Bohu, aby konal tak, ako chce on. Možno sa vám prihovorí prvý deň, možno až posledný. Je dôležité uvedomiť si, že všetci sme originálni. Sme majstrovským dielom. Sme originálmi. Nekopírujte nikoho! Niekto po prednáške alebo modlitbe povie, že ho naplnila radosť. Vás však ovládne smútok. To neznamená, že ten, ktorý prežíva smútok, je menejcenný ako ten, ktorý prežíva radosť, nie však v tom, ktorý prepadol smútku. V žiadnom prípade! Nechajte sa viesť Bohom! Zbavte sa svojich predstáv a dovoľte Bohu, aby konal tak, ako on chce! Nezaoberajte sa toľkými záležitosťami. Ale teraz dovoľte Bohu, aby konal tak, ako chce on.
Čo je cieľom seminára o vnútornom uzdravovaní? Cieľom seminára je stretnúť Ježiša ako svojho uzdravovateľa. Nie hovoriť príliš veľa o uzdravovateľovi, ale stretnúť ho ako svojho uzdravovateľa. Príliš veľa hovoríme, pričom ho nepoznáme, lebo sme sa s ním nestretli. Musíme sa s ním stretnúť. A to môže byť aj náš prípad. Rozprávali sa s Bohom? Rozprávali sa s ním, ale ho nespoznali. Čítali Božie slovo, a napriek tomu Ježiša nestretli.
Ježiš sa im otvoril, keď lámal chlieb. Otvorili sa im oči, keď Ježiš lámal chlieb. A to znamená, že ho nespoznávame natoľko svojím rozumom, ako svojím srdcom. Toto stretnutie ich zmenilo. Vrátili sa naspäť do Jeruzalema. Čo sa to stalo? Zažil svoje obrátenie. Pavol ohlasoval Ježiša, ale v skutočnosti ho nepoznali. Musel ho stretnúť. Potrebujeme Ježišovu prítomnosť, ktorá nás zmení. Kto nás môže zmeniť? Žiadna terapia, žiadna krajina - nikto nás nemôže zmeniť. Iba Duch. A Ježiš to aj urobí a urobí to pre vás počas týchto dní. Počas týchto dní chceme stretnúť Ježiša. Ale to nestačí. Ak sa nestretneme s Ježišom, nikdy sa skutočne neuzdravíme. Hľadáme uzdravenie pomocou okultizmu, ale ani jedno z nich neprináša pravé uzdravenie.
Minulosť a vnútorné uzdravenie
V priebehu tohto procesu sa budeme snažiť objaviť samých seba. Pavol hovorí, že v každom z nás je starý človek. Čo je starý človek, ktorý žije v nás? Je to niečo strnulé, ktoré sa bráni a zúfa, ktoré podlieha depresiám a znechuteniam. Niekto by mohol namietať: Načo sa vracať do minulosti a k starým zraneniam? Odpoveď je jednoduchý. Korene mnohých našich súčasných postojov sú kdesi v minulosti. Ak nás už minulosť neovplyvňuje, potom je to v poriadku.
Minulosť je ako elektrina. Ak sa dotkneme prítomnosti, zisťujeme, že vedenie je pod prúdom, je živé. Ak prežívame vnútornú slobodu, to značí, že vedenie nie je pod prúdom. Ak sa dotkneme svojich minulých zážitkov, často prežívame šok, otras. Potrebujeme si uvedomovať, ako sa prebúdzajú naše city. Zmocňuje sa nás neochota odpúšťať. Skôr, ako Pána Boha o niečo žiadame, by sme sa ho mali skôr pýtali, čo máme robiť. A Pán nám dáva svetlo, ktoré nás uzdravuje.
Boh nám odpustil, ale my si nedokážeme odpustiť. To vedie k sebaodmietaniu a prežívaniu pocitov viny, strachu a nepokoja. Nemáme pre ne dosť porozumenia. Koreň neodpustenia spočíva v tom, že nedokážeme prijímať svoju ohraničenosť. Sme sebakritickí, cítime sa nekompetentní, požadujeme od seba príliš veľa. Strácame slobodu a nedokážeme byť sebou samými. Ak neprijímame to, akí sme, vieme, že si nepomôžeme, ak žiarlime.
Dimenzie uzdravenia
Uzdravenie sa môžeme pozerať z viacerých hľadísk. Budeme sa zaoberať rôznymi dimenziami uzdravenia osobitne, a to na vnútorné uzdravenie. Nemáme hovoriť len o uzdravení orgánov. Začneme týmto uzdravením, lebo ho možno najlepšie pochopiť. Všetci máme skúsenosť s telesnou chorobou. Uzdravenie nemusí skrývať. Je nám jasné, že niektoré buniek sa už nikdy neobnovia. To je naša realita. Dá sa povedať, že umierame. Ak prijmeme túto skutočnosť, sme uzdravení. Potom vieme dôstojne umierať.
Ďalšia dimenzia je duchovná. Sme hriešnici. Všetci potrebujeme odpustenie svojich hriechov. Treba si uvedomiť, že každý náš hriech má svoj koreň. Každý hriech, nech je akýkoľvek, je len špičkou ľadovca. Prečo sme agresívni? Prečo nemôžeme ovládnuť hriech masturbácie? Prečo sme hnevliví? Prečo sa pozeráme so závisťou na to, čo robia iní? Vezmime si ako príklad agresivitu. Treba si uvedomiť, že ona je iba špičkou ľadovca, ktorý je v nás. Korene našej agresivity nie sú malicherné veci, ktoré nás obklopujú. Nie. A to, čo sme neprijali, chceme skryť pred očami všetkých. Preto prepukla v našom živote agresivita. Treba objaviť jej koreň. Lenže to nestačí. Koreň treba aj preťať, odrezať. Oslobodenie od zlého ducha nie je náhradou za lieky. Prináša do nášho života veľkú úzkosť a smútok. Diabol sa snaží robiť všetko, len aby nás pokoril a zničil.
Posledná dimenzia je emocionálna. Sú to poruchách, cez ktoré prechádza každý človek. Nikto nie je mentálne úplne zdravý. Počas seminára sa sústredíme predovšetkým na tento rozmer uzdravenia. Nehovoríme o uzdravení umierajúcich a mŕtvych, ktorí hľadajú svoj konečný pokoj. Musíme sa rozhodnúť nasledovať ho. Ináč naše uzdravenie nebude úplné. Desať malomocných sa uzdravilo, ale iba jeden sa vrátil (pórov. Lk 17,11-19). Nestačí prijať uzdravených prijať oslavu a vďačnosť. Musíme nasledovať ho.
Stretnutie s Ježišom
V živote stretávame Ježiša rozlične. Niektorí ho chcú stretnúť ako Pána. Myslia si, že majú bohatstvo a že to stačí. Na ceste uzdravovania je to len prvý krok. Keď sa s Ježišom stretávam ako s uzdravovateľom, stredobodom mojej pozornosti nie je Ježiš, ale ja sám. Na tomto stupni skôr prosíme, ako dávame. Vystierame svoje ruky k Pánovi a prosíme ho ako žobráci, aby nás uzdravil. Všetci potrebujeme uzdravenie. Preto tu môžeme robiť seminár o vnútornom uzdravovaní. Ale to nestačí. Nestačí to, že Ježiš je schopný ich uzdraviť. Pamätáte si na človeka pri betsatskom rybníku? Chceš ozdravieť? Pýtal sa ho Ježiš. Ježiš tu preberá iniciatívu a chce ho uzdraviť. Jeho odpoveď umožnila Ježišovi, aby ho uzdravil (pórov. Jn 5,1-18). Potrebujem uzdravenie, ale moja žena, môj muž, môj biskup, kňaz... Potrebuješ uzdravenie? A chceš ho prijať? Ako som už spomínal neskoršie, potrebujeme uzdravenie fyzické, emocionálne i duchovné. O druhoch uzdravenia budeme hovoriť neskôr.
Stretávame sa s Ježišom ako s naším majstrom. Chceme stretnúť ho ako učiteľa. Človek, ktorý kráča k Ježišovi, túži v ňom spoznať svojho učiteľa. Na tomto stupni sa pýtame Pána: "Pane, čo chceš, aby som robil?" Neprosíme ho o to, aby nás uzdravil alebo aby nám niečo dal, ale sa ho pýtame: "Pane, čo mám robiť?" Na tomto stupni hľadáme Pánovu vôľu, stávame sa citlivými na jeho vnuknutia, cítime, že sa v našom živote začína odohrávať niečo nové. Orientujeme sa na Písmo, ktoré sa stáva naším priateľom, otvárame ho, čítame, počúvame a meditujeme. Ak sa zameriavame len na tom, aby sme ho počúvali, hovoríme iba o čiastočnom uzdravení. Prichádza chvíle, keď je dôležitejšie počúvať Pánove slová, ako byť uzdravený. Mnohí prichádzajú za Ježišom len preto, aby boli uzdravení. Na to, čo hovorí, ich to nezaujíma. Ja som cesta, pravda a život. Nikto nepríde k Otcovi, iba cezo mňa, lebo ja ti môžem dať život" (porov. Jn 14,6). Stretnutie s Ježišom je krokom učeníka. Potrebujeme, aby nás viedol Ježiš. Lebo iba Ježiš mu dá pokoj a radosť, ktorú mu nedá nikto iný.
Potom môže nastať tretí krok smerom k Ježišovi, keď ho stretávame ako priateľa. Pravý priateľ nie je ten, ktorý prichádza za nami, aby si od nás niečo vypýtal. Priatelia nemusia spolu veľa hovoriť, ale v plnosti prežívajú prítomnosť jeden druhého. Pravý priateľ je ten, ktorý sa teší z našej prítomnosti. Na tomto stupni sa začína cesta za Pánom v modlitbe. Povedali si iba dve slová. "Rabbuni!" (pórov. Jn 20,16). Ježiš hovorí: "Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca" (pórov. Jn 15,15). Stretnúť Ježiša ako Pána znamená odovzdať mu do rúk všetko. Toto je dimenzia svätcov, ktorú nám vysvetľuje Pavol v Prvom liste Solúnčanom, keď hovorí: "Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky..." (l Sól 5,16-18). Keď sa dostaneme na túto úroveň duchovného života, odovzdávame Pánovi do rúk všetko. Ježiš sa stáva Pánom mojich úspechov, ale aj Pánom mojich neúspechov. Je mojím Pánom, keď prežívam radosť, ale je mojím Pánom aj vo chvíľach utrpenia. Prečo si ma opustil?" (Mt 27,46). Ak nám dáva veľa milostí, sme nadšení a chválime ho. Ale ak ho o niečo prosíme, a on nám to nedá, vtedy naše nadšenie vyprchá.
Budeme sa zaoberať prvým pohľadom na Ježiša, ktorý nás uzdravuje. Nie preto, že by sme ignorovali dôležitosť ostatných krokov. Chceme sa stať kresťanov, ktorí o uzdravení nielen hovoria, ale sa mu aj venujú. Nepoužívame novými metódami. Ale Boh sa rozhodne, ako sprostredkovať človeku uzdravenie. Budeme počas týchto dní hovoriť my. Nemám rád tento termín, lebo zázraky môže robiť nielen Boh, ale aj diabol. Preto nerobme unáhlené závery a netvrďme, že tento „zázrak" pochádza od Boha. Mnohí mi v ten deň povedia: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? A v tvojom mene sme nevyháňali zlých duchov? A neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov? " Vtedy im vyhlásim-. Vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo Páchate neprávosť!" (Mt 7,22-23). Svätý Augustín nás tiež vyzýva: „Keď vidíte zázrak, snažte sa nájsť jeho koreň. "Zázrak nemusí nutne pochádzať od Boha. Ak niečo presahuje hranice prirodzeného, pýtajte sa, odkiaľ pochádza, aký je jeho zdroj. Ak zdrojom tohto javu nie Boh, ale diabol, neskoršie vám prinesie škodu. Neklamte sa tým, že zázrak pochádza od Boha. Ak niekto pomocou mágie alebo iným spôsobom dosiahne vaše uzdravenie, sa toto uzdravenie obráti proti vám. Preto sa vyhnime o uzdravení vierou. Dôležitá je viera v Ježiša, nie viera v človeka. Neupínajme sa na nich, v ich moc uzdraviť vás, ale nie v Ježišovu moc. Viera je v psychike. Od človeka, ktorý chce prijať uzdravenie, žiada silná viera. Je to falošné učenie, ktoré môže vyvolať veľa zmätkov. Uzdravenie závisí od toho, kto sa modlí, a nie od toho, za koho sa modlíme. Zázraky sa nedajú kúpiť. Uzdravenie závisí od toho, aký plán má s nami Pán Boh. Môžeme dosiahnuť uzdravenie pomocou viery? Uzdravenie nie je výsledkom miery, aká bola naša viera. Nemôžeme nanútiť Bohu našu vieru. A to je veľmi nebezpečné. Ak niekto povie: „Ak budeš veriť, budeš uzdravený!" Čo z toho vyplýva? Uzdravenie sa uskutoční v živote človeka vtedy, ak je v Božom pláne.
Na záver by som chcel ukončiť krátkou modlitbou, ktorú by som nazval modlitbou dýchania. Dýchanie je jednou z dynamík, ktoré používa. Boh nám dal telo, prostredníctvom ktorého ho môžeme chváliť. Nielen, keď spievame. Dýchanie sa takisto k telesným prejavom človeka a jeho osobnosti. Môžeme ho chváliť aj svojím dýchaním. Dýchanie znamená dávať život, dušu. Boh tvorí prvého človeka a keď Pán Ježiš odovzdáva Ducha Svätého apoštolom. Naplnil nevedno čím. Dýchanie tvorí priestor a celú našu osobnosť. Pokúsme sa o tento spôsob modlitby. Vdychuj Pána a vžime sa do jeho prítomnosti. Zatvor oči a vstúp do Božej prítomnosti. Boh je pri tebe. Uvedom si svoje dýchanie. Dýchanie je prekrásny dar, ktorý ti Boh dal. Boh je tvoj Otec. Pozná ťa do detailu. Som si istý, že Boh ťa v živote obdaril mnohými peknými vecami. Ale určite sú v tvojom živote aj veci, ktoré nie sú pekné. Sú to tvoje úzkosti, bloky. Sú to tvoje problémy. Zbav sa ich svojím výdychom. Vydychuj to, čo ti spôsobuje zármutok. A pri nádychu pros Ježišovi, aby naplnil tvoju prázdnotu. Vnímaj Ježiša vo svojom srdci. Príď, Ježišu, a polož ruku na môj problém, dotkni sa ho. Vnímaj teraz vnímaj láskavého Ježiša, ktorý tvoj problém berie do svojich rúk. Nemusíš mu o svojich problémoch teraz hovoriť, on ich všetky dávno pozná. Možno si si počas nadýchnutia a vydýchnutia vyslovil meno JEŽIŠ. Ježiš vošiel do tvojho srdca. Príď, Ježišu, príď do môjho srdca. Zbav ma mojej prázdnoty, Pane. Uzdrav ju. Nechcem byť vo svojom probléme sám. - Ja prídem do všetkých tvojich starostí a obnovím ťa. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Prečítame niekoľko veršov z proroka Izaiáša (57,14-15). Hovorí Najvyšší, Velebný, čo tróni večne a Svätý je jeho meno-. Dám mu útechu a jeho trúchliacim dám ovocie perí. Boh nás pozýva, ale každému z nás sľubuje uzdravenie. Uzdravenie má rôzne dimenzie. Hovoríme o uzdravení intelektuálnom, o uzdravení sexuálnom, spoločenskom či duchovnom.
Modlitba ako stretnutie s Pánom
Akými stupňami prechádzame, aby sme sa stretli s Pánom v modlitbe? Prvým krokom k budovaniu vzťahu s Bohom, je nadviazanie priateľstva s Ježišom, rozhovor s ním. Modliť sa neznamená robiť niečo, ale byť s niekým. Nestačí sa iba modliť, ale sa s Bohom aj rozprávať. Povedzte to Ježišovi... a už sa modlíte. Chcete sa modliť... a už sa modlíte. Nezáleží na tom, či hovoríte, používať alebo nepoužívať rozum. Dôležité je zaujať postoj bezbrannosti pred Pánom, stáť v jeho prítomnosti, pred ním.
Ak chceme počúvame Pána, musíme byť veľmi jednoduchí. Niekedy sa nám páči klasická hudba. Ale Boh môže hovoriť aj predtým. Problém je, že rádio bolo zapnuté. Musíme vypnúť to, čo nám chce Boh povedať. Potrebujeme otvorenie srdca, aby sme ním vedeli počúvať. Nepočúvame ho uší. Mohol by nám síce aj šepkať, ale za riadnych okolností to nerobí. Spomeňme si na Písma, keď Samuel počul hlas. „Hlas, ktorý počuješ, je Boží hlas, Samuel, buď teda pripravený. Choď a ľahni si. "(pórov, l Sám 3,1-18). Možno sa vám to zdá jednoduché, ale nie je to tak. Niekedy sme nahnevaní, ale nepovieme mu to. Povieme to svojmu spovedníkovi, ale nepovieme to Pánovi. Máme pocit, že sme neboli k nemu dostatočne úctiví. A namiesto toho, aby sme mu povedali, že sa na neho hneváme, začneme ho chváliť. Snažíme sa byť veselí. Sme ako falošní ľudia. Nevieme byť pred Pánom sami sebou. Mnohí nevieme pred ním ani tancovať. Ak je modlitba potom nie je v súlade s tým, čo cítime. Boh vie o nás všetko, či mu to povieme alebo nie. Je zbytočné sa hnevať na neho nahnevaní. Alebo smutní. Je teda zbytočné nasadzovať si masku. Buďme pred Bohom sami sebou. Ježiš bol pred Bohom sám sebou. "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich!" (pórov. Mk 14,36). "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Mk 15,34). Ježiš niečo hovorili. Musíme byť úprimní pred Bohom. Keď sa opaľujeme, nerozmýšľame o Slnku. Je to prirodzená vec. Boh nás miluje, aj keby sme zaspali. Nemyslime si, že dokonalosť našej modlitby závisí od množstva pekných slov. Príde za mnou človek a povie mi: „Otče, bol som na modlitbovom stretnutí. Keby ste boli vedeli, ako krásne som sa tam pomodlil! Zabudol som na všetko, čo sa týka modlitby. Určite, Boh je aj poet, ale predovšetkým je Otec. Matka sa pozeráme sa na neho. Tak, ako sa pozerá do matkiných očí. Matka sa pozerá na svoju dcérku, ktorá sa jej pozerá do očí. Je to dialóg medzi dievčaťom a matkou. Pri modlitby sa nielenže zjednocujeme s Ježišom, ale sa meníme na Ježiša. Stávame sa tým, koho milujeme. Kristus" (Gal 2,20). Vtedy sa naše otázky sa vyriešia. Často sa pýtate, či môžete vykonať určitý skutok. Ale ak sa pozeráte na Ježiša, dostane odpoveď. Nie je potrebné na niekoho svoju zlosť. Vtedy sa ocitáme v ťažkosti. A táto matka by zbila svoju dcéru. A potom by sa opýtala otázku: „Zbila som svoju dcéru. Urobila som dobre? Stačí sa len pozerať Ježišovi do očí. To je spôsob, akým modlitby prežívali aj Otcovia púšte. Dostali. A nezáležalo na moju reakciu. Spýtala sa ma: „Mám ísť na sväté prijímanie?" Odpovedal som jej: „Prečo nie? A potom povedala: „Otče, ja ho neznášam.!" A ja som odpovedal: „Dobre, ale povedz to Ježišovi. Nakoniec nebola schopná urobiť to. Niekedy Ježiš súhlasí alebo nesúhlasí. Je to veľmi ľahko. Potom prichádza stupeň, keď sa stávame Ježišom. Zmýšľajte ako Ježiš! Milujte Ježišovým srdcom! Vtedy sa veci začnú meniť. Začnete konať podľa ovocia Ducha vo vás. Nechajme Ducha, aby sa v nás modlil on. Vtedy si uvedomujeme, že je v nás Ježiš a Duch Svätý. A Duch Svätý sa modlil v nás a skrze nás za čokoľvek, čo chce on. Sme chrám, v ktorom prebýva Boh a v ktorom sa Ježiš modlí k Otcovi. To sú tie stupňov modlitby, ktorých sa dotkneme počas tohto seminára.
Falošné uzdravenia
| Falošné uzdravenie | Charakteristika |
|---|---|
| Zázrak od diabla | Zázrak nemusí nutne pochádzať od Boha, preto sa treba pýtať na jeho pôvod a zdroj. Ak pochádza od diabla, prinesie škodu. |
| Uzdravenie vierou v človeka | Viera v Ježiša je dôležitá, nie viera v človeka, ktorý uzdravuje. |
| Uzdravenie pomocou mágie | Ak niekto pomocou mágie dosiahne uzdravenie, obráti sa to proti nemu. |
| Uzdravenie nanútené Bohu | Nemôžeme nanútiť Bohu našu vieru a očakávať uzdravenie. Uzdravenie sa uskutoční, ak je to v Božom pláne. |
tags: #jezis #moj #uzdravovatel