Zvestovanie Presvätej Bohorodičke: Hlboký Význam a Tradície

Zvestovanie presvätej Bohorodičke (csl. Благовѣщенїе пресвѧтой Богородицы; gr. Εὐαγγελισμός τῆς Θεοτόκου) je jedným z dvanástich veľkých sviatkov v gréckokatolíckej cirkvi. Slávi sa vždy 25. marca, neprekladá sa ani vtedy, ak pripadne na Veľký piatok či na Paschu. Sviatok má ako svoju nosnú tému zvestovanie vtelenia Božieho Slova. Táto udalosť je opísaná v Evanjeliu podľa sv. Lukáša (Lk 1, 26-38).

Ikona Zvestovania od Theophanesa Gréka

História a Pôvod Sviatku

Sviatok Zvestovania sa začal vo Východnej cirkvi sláviť koncom 4. stor. alebo začiatkom 5. stor. Byzantský cisár Maurikios (582 - 602) zaviedol tento sviatok ako prikázaný v celej svojej ríši. V prvých storočiach sa tento sviatok považoval za Pánov sviatok (Hospodsky), ako na Východe, tak aj na Západe. Svedčia o tom názvy sviatku: Kristovo počatie, Zvestovanie Krista, Začiatok spásy, atď.

V 7. stor. sa sviatok slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna aj jeho smrť na kríži. Alexandrijská paschálna kronika z r. 624 a Carihradská paschálna kronika zo začiatku VII. stor. uvádzajú ako dátum sviatku Zvestovania - 25.

Službu (liturgické časti) na tento sviatok zložil sv. Ján Damascenský, sv. Kozma Majumský, Teofán - nicejský biskup a mních Ján. Nasledujúci deň po sviatku slávi Východná cirkev Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi.

Liturgické Oslavy

Bohoslužby sviatku Zvestovania sú plné slávnostných, oslavných a radostných hymnov. Veľakrát sa opakuje známy pozdrav anjela: „Raduj sa!“ Hlavné dôvody pre túto svätú a nadpozemskú radosť sú tieto: vtelenie Božieho Syna, privilégium bohomaterstva a panenstva, spása ľudstva. Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie.

Zvestovanie presvätej Bohorodičke má predsviatok 24. marca a posviatok 26. marca, kedy sa slávi Zhromaždenie k archanjelovi Gabrielovi. Slávenie tohto sviatku v Konštantínopole je dobre doložené už v 6. V deň sviatku je výrazná úľava z pôstnej disciplíny (môže sa jesť ryba).

Ikonografia Zvestovania

Ikonografia Zvestovania - je vlastne zobrazenie „dobrej zvesti“ pre ľudstvo, ako o tom hovorí sám názov tejto udalosti. Zároveň je oslavou veľkej radosti, lebo sa naplnil dlho očakávaný príchod Mesiáša.

V hornej časti ikony Zvestovanie vidieť nebeský polkruh, odkiaľ sila Svätého Ducha zostupuje v svetelných lúčoch na Bohorodičku, v súlade so slovami archanjela Gabriela (Lk 1, 35). Anjel Gabriel, silné a mocné Božie slovo, prichádza so Zvestovaním k Prečistej Bohorodičke, ktorá predstavuje celé ľudstvo. Archanjel Gabriel sa zobrazuje v dynamickom postoji - v pohybe, so žezlom Božieho vyslanca, ktoré je znakom autority. Má slávnostný výraz, lebo ohlasuje Bohorodičke a celému ľudstvu hlboké tajomstvo (Lk 1, 30-33).

Prečistá nakláňa hlavu - tento postoj označuje prijatie, súhlas. Niektorí otcovia usudzujú, že je to gesto (znak) panenstva. Neplodnosť je prejavom porážky človeka a panenstvo je znakom toho, že na prvom mieste stojí niekto iný: nie ja si vytváram svoj život, ale Ty, Pane.

Anjel - nebeská bytosť, zostúpil na zem, hoci zem - v tomto prípade Bohorodička - je povolaná k tomu, aby sa stala príbytkom neba. Preto aj táto scéna je umiestnená do posvätného priestoru. Starodávny chrám už stratil svoj význam, lebo Mária - zatienená Duchom - stáva sa svätyňou Najvyššieho.

V ľavej ruke drží Bohorodička vreteno, čo poukazuje na prácu skromného dievčaťa, gesto pravej ruky predstavuje pokorné prijatie Božej vôle. Mária drží v rukách červenú niť. V tomto sa skrýva veľmi hlboký teologický význam: Mária premieňa (zhmotňuje) do obrazu to, čo počula, a preto tká obraz, teda telo, Slova Božieho. Niť, ktorou Prečistá tká telo Krista je červená, keďže to je farba božskosti. Bohorodička je však zobrazená v zelených modrých farbách, čím sa poukazuje na to, že Mária je stvorenie. Zelená farba je farba zeme a modrá je farba ľudskej prirodzenosti. Mária je zahalená do červeného plášťa, čo ukazuje, že Kristus jej daroval božskosť, lebo Ho prijala, urobila miesto pre Boha.

Ikona Zvestovania býva zobrazená buď celostne alebo ako diptych, na ktorom sú ústredné postavy zobrazené oddelene.

Na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie.

Zvestovanie počas Veľkého Piatku

Keďže obrad sa definuje ako liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne dedičstvo, je zrejmé, že vo všetkých týchto oblastiach jestvujú medzi cirkvami rôznych obradov a tradícií určité rozdiely. Jedným z nich je spôsob riešenia situácie, ktorá nastáva veľmi zriedkavo, že Zvestovanie presvätej Bohorodičke pripadne na Veľký piatok.

Ako správne uvádzate, cirkvi latinskej tradície prekladajú spomenutý sviatok na iný deň, v tomto prípade na pondelok 4. apríla. Tento ich prístup je okrem iného daný tým, že nepoznajú kombinovanie viacerých sviatkov. Pokiaľ však ide o cirkvi konštantínopolskej tradície, teda aj o našu cirkev, typikon (kniha s liturgickými predpismi) jasne stanovuje, že bohoslužobné texty Veľkého piatka sa kombinujú s bohoslužobnými textami Zvestovania presvätej Bohorodičke, pričom presne popisuje spôsob, akým sa má daná kombinácia realizovať.

Nemáme právo postupovať inak, než stanovuje typikon, a to ani vtedy, keď nepoznáme dôvody, ktorými sú jeho ustanovenia motivované. Takáto situácia nastáva veľmi zriedkavo, štatisticky približne raz za päťdesiat rokov. Teraz bola pomerne nedávno, v roku 2005, ale najbližšie bude až v roku 2157, čoho sa zaiste nik z nás nedožije.

tags: #vecieren #zvestovanie #presvatej #bohorodicke