Ježiš na kríži: Návody a inšpirácie pre kreslenie

Kreslenie Ježiša na kríži je tradičný motív v kresťanskom umení. Tento článok poskytuje inšpirácie a návody pre kreslenie tohto náboženského symbolu, ako aj pohľad na historické zjavenia Ježišovho svätého Kríža.

Inšpirácie a námety pre kreslenie

Pri kreslení Ježiša na kríži sa môžete inšpirovať rôznymi umeleckými štýlmi a historickými obdobiami. Dôležité je zachytiť emócie a duchovný význam tohto symbolu.

• Byzantské ikony: Charakteristické svojou symbolikou a detailným prevedením.
• Gotické umenie: Dôraz na expresivitu a utrpenie.
• Renesančné umenie: Idealizované zobrazenie Krista.
• Barokové umenie: Dramatické a emotívne scény ukrižovania.

Historické zjavenia Ježišovho sv. Kríža

Od toho času, čo bol na Kalvárii na dreve kríža ukrižovaný víťaz nad diablom, hriechom, smrťou, svetom a všetkými nepriateľmi Božími Bohočlovek Ježiš Kristus sa na nebi, nie raz zjavil Spasiteľov víťazný sv. Kríž. Prečo? Preto, aby dopomohol na zemi poraziť nepriateľov bojujúcich proti sv. katolíckej Cirkvi. Pripomeňme si niektoré z týchto zjavení Spasiteľovho sv. Kríža.

1. Zjavenie Ježišovho sv. Kríža cisárovi Konštantínovi

V októbri, roku Pána 312 sa v Rímskej ríši schyľovalo k jednej z najslávnejších bitiek v histórii ľudstva, k bitke medzi cisárom Konštantínom a proticisárom Maxentiom. V tejto situácii si cisár Konštantín dobre uvedomoval, že je potrebné získať si pomoc vyšších mocností. Tu zrazu, keď prešlo poludnie, nad slnkom sa utvoril zo slnečných lúčov jasný kríž a okolo neho bol grécky nápis: Eν τούτῳ νίκα! (En toutoi nika!) - Týmto zvíťazíš! (lat. IHS - In Hoc Signo vinces!

Cisár Konštantín i jeho vojsko hľadeli s veľkým úžasom na zázračné znamenie, kým nepominulo. Večer o ňom premýšľal a keď zaspal, zjavil sa mu Kristus Pán, držiac v ruke víťazné Znamenie a prikázal mu, aby ho vo vojne používal. Ráno cisár zavolal umelcov a dal zhotoviť bojovú zástavu podľa toho, čo videl. Na silnú pozlátenú kopiju nastokli priečne brvno, takže vytvorili kríž v tvare T. Na vrch tohto kríža, nad hrot kopije pripevnili zlatý veniec vykladaný drahokamami, obkolesujúci zlatý monogram mena Christos (gréc. Χριστός ), zložený z dvoch prvých písmen tohto mena, z gréckeho Ch - X a R - P, pričom P prechádzalo zvislo stredom X. Na priečne brvno v strede ešte pripevnili obraz (asi kruhový medailón) cisára Konštantína a po stranách obrazy jeho synov.

Bitka sa odohrala 28. októbra roku Pána 312 pred mestom Rím na rovine oproti mostu „pons Mulvius“, ktorý dal Maxentius pred bitkou postaviť cez rieku Tiber. Konštantínovo vojsko s Kristovou bojovou zástavou víťazilo a tlačilo Maxentiovo vojsko, takže toto bolo prinútené ustupovať po novom moste. Pritom nastala taká tlačenica, že most nevydržal veľké preťaženie a zrútil sa aj s proticisárom Maxentiom, ktorý sa v rieke utopil. Bolo to veľké víťazstvo nielen cisára Konštantína a jeho vojska, ale predovšetkým Krista Pána a Jeho sv. Kríža.

Cisár Konštantín v roku Pána 313 milánskym ediktom zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami a odvtedy ho podporoval zákonmi aj činmi a zakázal trest smrti ukrižovaním.

Vykopávky, ktoré sa robili v 20. storočí pod Svätopeterskou bazilikou, ktorá je postavená v tvare sv. Kríža, priamo pod oltárom, sa našiel hrob a telesné ostatky sv. Petra. Pri hrobe prvého pápeža - sv. Petra, na stene G sa našiel okrem iného aj Kristov monogram s latinským nápisom HOC VIN (CE), čo v preklade znamená „TÝMTO (t. j. sv. Krížom) ZVÍŤAZÍŠ!“. Nápis HOC VIN (CE) s Kristovým monogramom z roku Pána 315 (!) je ďaľším veľkým dôkazom o zázračnom víťazstve cisára Konštantína pod znamením sv. Kríža nad obrovskou presilou proticisára Maxentia v známej bitke pri Ríme.

2. Zjavenie Ježišovho sv. Kríža v Jeruzaleme

Po smrti rímskeho cisára svätého Konštantína Veľkého, ktorý svojím Milánskym ediktom z roku 313 povolil kresťanstvo, nastúpil na trón jeho syn Konštancius. V tom čase, konkrétne 7. mája 351 o deviatej hodine dopoludnia, sa kvôli zahanbeniu bludárov a posilneniu pravoverných ukázalo vo svätom meste Jeruzaleme zvláštne znamenie: Na oblohe zažiaril nevýslovným svetlom, ďaleko silnejším ako slnečný jas, úctyhodný Pánov kríž.

Rozprestieral sa od Golgoty, na ktorej bol kedysi ukrižovaný Ježiš Kristus, až po Olivový vrch, ktorý je vzdialený takmer tri kilometre; jeho šírka bola rovnaká ako jeho dĺžka. Vzhľad svätého kríža pripomínal mnohofarebnú dúhu a priťahoval k sebe pohľady všetkých. Prekvapení Jeruzalemčania, nech sa nachádzali kdekoľvek a robili čokoľvek, vychádzali na ulice a pozorovali toto zvláštne znamenie. Potom sa všetci, muži aj ženy, deti aj starci, domáci aj cudzinci, pravoverní aj heretici, ponáhľali do chrámu, kde jednomyseľne s nadšením oslavovali Ježiša Krista ako jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca, to jest z podstaty Otca, Boha z Boha, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého (nicejské vyznanie viery).

O udalostiach spojených so zjavením úctyhodného Pánovho Kríža na oblohe vo svätom meste Jeruzaleme informoval svätý Cyril, jeruzalemský arcibiskup cisára Konštancia svojím listom, ktorým ho vyzýva obrátiť sa k ortodoxnosti. Keď nás svätý Gregor Teológ informuje, že cisár Konštancius pred svojou smrťou v roku 361 oľutoval prenasledovanie pravoverných kresťanov, môžeme rozumne predpokladať, že k tomu prispeli aj spomenuté udalosti.

Aj my oslavujme Krista, nášho Boha, a klaňajme sa podnožke jeho nôh, teda svätému krížu. Ponížene prosme Pána Ježiša, aby nám pri svojom druhom a hroznom príchode dovolil uvidieť znamenie Syna človeka (Mt 24, 30), čiže svätý kríž, a ním aby nám, sťa kľúčom, otvoril dvere nebeského kráľovstva.

3. Zjavenie Ježišovho sv. Kríža pri Belehrade

V máji roku Pána 1453 mohamedánski Turci dobyli Carihrad. Odvtedy sa cieľom ich výbojov stala stredná Európa. K bitke prišlo pri Belehrade v dňoch 14. - 22. júla 1456. Kresťanské vojsko zvíťazilo a zastavilo tak na niekoľko desaťročí ďalší postup mohamedánskych Turkov. Na pamiatku tohto slávneho víťazstva nad mohamedánskou armádou pokoriteľa Byzancie sultána Muhammada II. Fátiha ustanovil pápež Kalixt III. sviatok Premenenia Pána na 6. augusta.

Keď sa dostali k Veľkému Varadinu, svätý muž slúžil svätú omšu, po ktorej spadol dolu šíp, ako z neba vystrelený v prítomnosti a pred očami všetkých krížových vojakov. Keď sa kresťanské vojská pohli, nad mestom a kresťanským vojskom, a to veľmi nízko v povetrí ukázala veľká jasná hviezda a nad ňou jasne žiariaci veľký kríž, ktorá keď sa kresťanské vojská pohli ich nasledovala, ako kedysi ohnivý stĺp izraelský ľud (pozn. Ex 13, 21). Zatiaľ čo Turci mesto s nesmiernou násilnosťou dobíjali, ono im vždy s veľkou silou odolávalo. Svätý Ján vtedy so svojimi vojakmi vytiahol proti menovanému nepriateľovi do poľa a tá hviezda ho sprevádzala; všetci vojaci jedným hlasom volali a kričali: „Ježiš, Ježiš!“

4. Svätý Ján Gabriel Perboyre

Sv. Ján Gabriel Perboyre sa narodil v južnom Francúzsku, v obci Le Puech 6. Koncom roku 1818 vstúpil do rehoľnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorá sa úradne volá Misijná kongregácia (lat. Congregatio missionum - CM), ľudovo lazaristi, alebo vincentíni. S dovolením svojich predstavených dňa 21. marca roku Pána 1835 vyplával z francúzskeho prístavu Le Havre a 29. augusta toho istého roku pristál v prístave Macao na čínskej pevnine. V januári roku Pána 1838 ho predstavení preložili do susednej provincie Hupeh, ktorá mala byť jeho definitívnym misijným pôsobiskom. Tu na neho doľahlo obdobie duchovnej úzkosti a bezútešnosti. Na príkaz vicekráľa z Hukuangu v roku Pána 1839 vypuklo prenasledovanie kresťanov.

Páter Ján Gabriel utiekol do bambusového lesa neďaleko misijnej stanice. Sv. Ján Gabriel Perboyr bol počas mnohých výsluchoch mučený naozaj mimoriadne krutým spôsobom. Chceli od neho, aby sa zriekol svojej viery. Odmietol. Pri jednom z výsluchov mu pred sudcami istý mandarín ponúkol slobodu, ak pošliape po kríži, ktorý priniesli. Ale páter Ján Gabriel sa hodil na zem a objal ho.

Turínske plátno

Romantický Bojnický zámok ponúka návštevníkom opäť niečo navyše. V kaplnke vystavili kópiu Turínskeho plátna, do ktorého mal byť po sňatí z kríža zabalený Ježiš Kristus. Ide pritom o jedinú napodobeninu na svete, pri ktorej výrobe postupovali tvorcovia podľa originálnej predlohy.

Kópií na svete je takmer štyridsať, ale tie sú namaľované. „Nedá sa o nich hovoriť, že by boli vydarené. O Turínskom plátne sa dlho polemizuje, či je skutočne pravé a či odtlačok na ňom môže byť Ježišov. Pospíchal necháva na ľuďoch nech sa rozhodnú, čomu veria.

Turínske plátno je pohrebné rúcho, do ktorého mal byť po zvesení z kríža v roku 33 zabalený Ježiš Kristus. Ide o textíliu s rozmermi 436 krát 110 centimetrov, na ktorej je vidieť odtlačok mužskej postavy, vysokej asi 180 centimetrov. Muž mal byť starý približne 35 až 40 rokov. Originál plátna je uložený od roku 1578 v Turíne. Existuje aj dobová kresba z roku 1192, na ktorej je vidieť identické poškodenia, ako na samotnom Turínskom plátne.

Turínske plátno

Zachej a Ježiš

O Zachejovi sa v Evanjeliu podľa Lukáša dozvedáme, že „bol hlavný výberca daní a bol bohatý" (Lk 19,2). Meno Zachej môže mať dvojaký význam: „čistý, nevinný"; alebo, ak ide o skratku mena Zachariáš: „Boh pamätá". Zachej sa nenecháva odradiť ťažkosťami; dáva sa viesť túžbou. Je tak naliehavá, že beží a podniká prvý nečakaný krok: napriek svoju veku a postaveniu sa nehanbí vyliezť na strom. Zachej sa ukryl v korune stromu - ale preto, aby videl. Zvolil si strom života, strom skutočného poznania, ktorý mu umožní „vidieť" to jediné dobro, v ktorom niet nijakého zla: Ježiša, ktorý prichádza a napĺňa Boží plán spásy.

Zachej na strome

Úplne inak vníma Ježišovo gesto okolostojaci dav. „Všetci šomrali" „Vošiel k hriešnemu človekovi!" reptanie povstáva proti Ježišovi, ktorý už dostal od farizejov prezývku „priateľ mýtnikov a hriešnikov" (7, 34). Udialo sa pred očami všetkých: koná Zachej druhý nečakaný krok. Svoj záväzok rozdať polovicu majetku chudobným a vrátiť, ak sa dopustil nespravodlivosti, formuluje v prítomnom čase: „vynahradím", akoby hovoril o svojej zvyčajnej praxi, a nie o jednorazovom čine.

Spása sa deje vždy tam, kde Božia prítomnosť premieňa človeka. Slová, že aj Zachej je „Abrahámovým synom", znamenajú, že patrí do „množiny" požehnaných. Hoci vlastní súkmeňovci ním pre jeho zamestnanie opovrhujú, on sám svojím vnútorným postojom a vonkajším skutkom ukazuje otvorenosť pre Božie kráľovstvo. Lebo „strom možno poznať po ovocí" (Lk 6, 44) a Zachej ho už prináša. Záverečná Ježišova veta: „...prišiel som hľadať a zachraňovať stratených," je kľúčom. Boh nachádza toho, kto ho hľadá.

V kontraste so spomenutým bohatým mužom sa ukazuje Zachej, ktorý si je vedomý svojej prázdnoty, napriek svojmu bohatstvu. Túži po skutočnom bohatstve, a preto otvára svoje srdce Ježišovmu slovu, a ono v ňom prebúdza radosť. Potom už vie, čo má robiť a z vlastnej iniciatívy sa delí o svoj majetok. Obdarovaný Kristom sám dáva. A Ježiš jeho veľkodušnosť oceňuje.

Reštaurovanie umeleckých diel

Historické pamiatky a umelecké diela podliehajú pôsobeniu času a taktiež prírodným vplyvom. Reštaurovanie si dáva za cieľ prinavrátiť pôvodný stav pamiatke. Reštaurátorskú prácu musí sprevádzať veľká trpezlivosť, precíznosť a pevná vôľa odprezentovať reštaurované dielo na čo najvyššej umeleckej úrovni.

Akademická maliarka Zuzana Chovanová vyštudovala VŠVU so zameraním na reštaurovanie maľby pod taktovkou profesora Karla Veselého. Najväčšou výzvou pre mňa je realizovať svoju predstavu o reštaurovaní pamiatky tak, aby som v čo najvyššej miere prinavrátila pamiatke jej pôvodné umelecké hodnoty. Naša práca má výsadu v tom, že ja - ako odborný reštaurátor - sa môžem dotknúť predmetu významného kultúrneho dedičstva a môžem odhaliť, resp. objaviť originál, ktorý celé generácie recipientov nemohli uzrieť a po jeho zreštaurovaní bude opäť sprístupnený a zaradený v originálnej podobe do objektov múzeí, hradov, historických zbierok galérií a kostolov.

Niektoré zreštaurované diela pre Ľubovnianske múzeum:

• Ikona Krista Pantokrata, 2010: Rozmery: 128 x 132 cm. Datovanie: 2. pol. 17. storočia.
• Ikonostas a historický mobiliár, 2010: Rozmery: Ikonostas 394 x 612 cm, Oltár s ikonou snímanie z kríža 207,5 x 125 cm. Datovanie: 17. - 18. storočia.
• Vojaci od Božieho hrobu, 2011: Rozmery: v 202 x š 88 x hl 51 cm. Datovanie: druhá polovica 18. storočia.
• Sv. Florián, 2012: Rozmery: 88 x 37 cm. Datovanie: 19. storočia.
• Procesiová ikona, 2018: Rozmery: 102 x 71 cm. Datovanie: prvá pol. 18. storočia.
• Madona s dieťaťom, 2015: Rozmery: v 125 cm x š. 91,5 cm x hr. 35 cm. Datovanie: začiatok 18. storočia.
• Portrét O. Augustína Passanatiho, 2017: Rozmery: 79,5 x 97 cm. Datovanie: 2. polovica 18. storočia.

Rezbárska výzdoba bola dochovaná len v malom fragmente, no i tak sa podarilo dotiahnuť náročnú rezbársku rekonštrukciu vrcholu a bočných krídiel procesiovej archy, kde som sa inšpirovala analógiami z kostolíka v Hraničnom. Vždy sa poteším ponuke reštaurátorskej práce pre Ľubovnianske múzeum.

Procesiová ikona

Mimoriadne náročná a zaujímavá reštaurátorská práca bola aj na obojstranne maľovanej procesiovej ikone s Hlavou Krista (Mandylion) na jednej strane a Narodením Jána Krstiteľa na druhej strane, išlo o olejomaľby na plátne nalepené na dreve.

tags: #jezis #na #krizi #kresba