Biblia nám hovorí, že „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni“ (Rim 5:8). Mnohí ľudia, ktorí veria, že Ježiš zomrel na kríži a vstal z mŕtvych, nemajú pocit, že ich Boh miluje. Možno sa s tým dokážete stotožniť. Viete o kríži. Viete, že Ježiš tam trpel a zomrel.
Ježiš na kríži: Príbeh obety a lásky
1. Odpustenie pre katov
Vojaci vzali kladivá a dlhé kovové hroty a pribili Božieho Syna na drevený trám. Zdvihli Ho na drevený stĺp a ten spustili do diery v zemi. Muži, ktorí pribili Ježiša na kríž, si nemysleli, že robia niečo zlé. Nemali zlé svedomie. Nemali pocit, že by mali prosiť Boha o odpustenie. Toto nám hovorí niečo veľmi dôležité: nemôžete vedieť, čo je hriech z vlastných pocitov o tom, čo je správne a čo nie je. Ak dôverujete vlastnej intuícii, zhrešíte a budete hrešiť ďalej a ani o tom nebudete vedieť.
Ježiš povedal: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú“ (Mt 5:44), a práve to tu robí. Ľudia, ktorí na neho vylievali svoju krutosť, boli práve tí, ktorí mu ležali na srdci. Možno sa za týchto rímskych vojakov ešte nikto nikdy nemodlil, ale Ježiš áno.
2. Raj pre zločinca
Spolu s Ježišom boli ukrižovaní dvaja zločinci, jeden po jeho pravici a druhý po jeho ľavici. Jeden z tých zločincov, ktorí viseli na kríži, sa mu rúhal a hovoril: „Nie si ty Mesiáš? Zachráň seba i nás!“(Lk 23:39). Tu je človek v posledných hodinách svojho života. Druhý zločinec sa tiež oddal zločineckému životu. Od večnosti ho delilo len niekoľko hodín. Čoskoro mal čeliť Božiemu súdu. Potom sa však niečo zmenilo. V duši tohto muža nastalo ticho a možno prvýkrát v živote sa naozaj zamyslel nad svojím stavom. Teraz s úžasnou jasnosťou vidí, že skôr ako sa skončí deň, bude stáť pred Bohom a skladať účty za svoj život. Potom sa obrátil k Ježišovi a povedal: „Rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23:42).
A Ježiš mu odpovedal: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23:43). Je to výnimočný príbeh. Človek, ktorý je určený pre peklo a je priamo na pokraji večnej skazy, dostáva plný prístup k radostiam a privilégiám večného života.
3. Nový vzťah
Keď Ježiš zbadal matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Vzťah medzi Ježišom a Máriou sa zmenil. Už 33 rokov je Ježiš Máriiným synom podľa tela, avšak Ježiš bol aj Synom Božím. Prijal ľudské telo, ktoré si vzal od svojej matky, aby sa mohol stať naším Vykupiteľom. Keď Mária stála pod krížom, vo svojom zármutku a vo svojej bolesti musela kričať: „Môj syn, môj syn, môj syn…“ A Ježiš hovorí: „Už ma nesmieš považovať za svojho syna. Žena, hľa, tvoj syn. No a ako teda mala ona vnímať Ježiša? Ako svojho Pána a Spasiteľa.
Keď anjel povedal Márii o dieťati, ktoré sa má narodiť, povedala: „Môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi“ (Lk 1:47). Vždy sa pozerala na Boha ako na svojho Spasiteľa. Odpoveď: Ježiš išiel na kríž a položil život, ktorý dostal skrze Máriu. Jeho telo bolo dobité. Jeho krv bola vyliata. Máriin syn zomrel a svojou smrťou sa stal jej Spasiteľom.
4. Peklo na kríži
Ježiš bol pribitý na kríž o deviatej hodine ráno. Tri vety za tri dlhé hodiny. Po zvyšok toho času tam visel a mlčky trpel. Tri hodiny, kde sa každá minúta musela zdať ako večnosť. Tri hodiny Ježiš trpel bolesť a posmech od ľudí, ale teraz sa ponoril do niečoho oveľa horšieho. Ježiš na kríži vstúpil do všetkých dimenzií pekla. Peklo je vedomé utrpenie, v najčernejšej tme, obklopené démonickými mocnosťami, pod Božím súdom, mimo dosahu Božej lásky. Ježiš na kríži pretrpel všetko, čím je peklo. A urobil to preto, aby ste nikdy nepoznali, aké to je.
5. Žízeň
Ježiš bol na kríži šesť hodín a každou ďalšou hodinou sa jeho utrpenie zväčšovalo. V jeho tele zúrila horúčka, pretože rany okolo klincov, ktoré mu prebodli ruky a nohy, sa pod ťarchou jeho tela rozširovali. Nastúpila dehydratácia. Ten istý Ježiš, ktorý povedal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije (Jn 7:37), teraz hovorí: „Žíznim.“ Toto je jediný prípad, keď Ježiš odkazuje na svoje vlastné utrpenie na kríži. Ostatné slová vyslovil, aby odpustil iným, aby otvoril raj, aby zaopatril svoju matku, aby odhalil pekelné muky, aby ohlásil zmierenie a aby zveril svojho ducha Otcovi pri smrti.
Všetci trpíme rôznymi spôsobmi, ale v určitom okamihu svojho života budete trpieť spôsobom, ktorý vás posunie na úplnú hradnu vašej odolnosti. Ježiš tam bol. Trpel, a preto je schopný pomôcť tým, ktorí trpia. Ježiš žíznil kvôli svojmu utrpeniu.
6. Dokonané!
Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané!“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. Ježiš povedal: „Je dokonané!“ Čo bolo dokonané? 1. dlhá noc Jeho utrpenia, 2. celý priebeh Jeho poslušnosti, 3. rozhodujúci boj s Jeho nepriateľom, 4. Toto bol koniec Ježišovho utrpenia.
Ježiš pozná utrpenie viac ako ktokoľvek iný, ale teraz už netrpí. Skončil. Je dokonané. Nie je ani v hrobe. To je dôležité. Trpiaci svet potrebuje Spasiteľa, ktorý vie o utrpení. Ale Spasiteľ, ktorý je preťažený utrpením, je nám na nič. Potrebujeme Spasiteľa, ktorý nad utrpením zvíťazil. Toho máme v Ježišovi: Bol vrhnutý do neopísateľného utrpenia, ale nenechal sa ním premôcť. Tu Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Keď to povedal, dokonal.
Ježiša smrť nezlomila. Nepremohla ho. Povedal: “Nik mi ho neberie [môj život] , ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať” (Jn 10:18). Ježišov život nebol vzatý. Bol darovaný. To je význam hlasitého hlasu. Boli ste niekedy pri niekom, keď umieral? V okamihu smrti nikto nehovorí silným hlasom. Ale Ježiš to urobil. Vstúpil do smrti, ale nie ako porazený, ale ako víťaz. A Marek dodáva: Keď stotník, ktorý stál neďaleko, videl, ako vydýchol, vyhlásil: „Naozaj, tento človek bol Boží Syn!“ (Mk 15:39). Vidíte, aká je to sláva?
Ja som cesta, pravda i život (Na zamyslenie)
Čo znamená opustiť všetko a ísť za Ježišom?
Mk 10, 28-31 Peter povedal Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli za tebou.“ Ale čo také apoštoli zanechali? Svätý Pavol to vyjadril slovami: „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ (1 Kor 4, 7) Ísť za Ježišom znamená nasledovať toho, od ktorého a vďaka ktorému všetko mám. Napriek tomu Ježiš Petra povzbudzuje, aby sa nebál a bol pokojný, lebo nič lepšie človek ani nemôže urobiť. Ježiš mu sľubuje, že ak pri ňom vytrvá, tak jeho radosť bude len narastať.
„Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia, aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.“ Sokrates (†399 pred Kristom) veril, že prvotný inštinkt v človeku je nasmerovaný na život jednoduchý a prostý. Preto nenosil ani obuv a chodil bosý. Napriek tomu ho to neustále ťahalo na Aténske trhovisko, kde rád pozeral na vystavovaný tovar a predmety na predaj. Nikdy si však nič nekúpil. Keď sa ho priatelia pýtali, prečo to robí, odpovedal: „Chodím tam rád, aby som sa utvrdil v tom, ako veľmi veľa vecí je na svete, ktoré vôbec k životu nepotrebujem.“
Sloboda od materiálnych vecí je základ existencie človeka. Ježiš nám dnes pripomína, aby sme sa príliš nezdržovali tým, čo nie je podstatné, aby nám hmotné veci nezatemňovali myseľ. Matka Tereza z Kalkaty (1910-1997) zaujímavo interpretovala dnešné evanjelium: „Najväčším problémom dnešnej doby nie je nasýtiť chudobných, ale bohatých.“ Ježiš chce nasýtiť najhlbší hlad, ktorý v sebe človek nosí, a to je hlad po zmysle svojho života.
Zhrnutie a posolstvo
Skúsme si teraz urobiť také malé zhrnutie:
- Ja som zhrešil, ale Ježiš vzal na seba moje hriechy.
- Následkom hriechu som bol oddelený od Boha a mal som zomrieť, ale Ježiš sa nechal oddeliť od Otca a zomrel namiesto mňa.
- Moju nespravodlivosť Ježiš nahradil svojou vlastnou spravodlivosťou, ktorú mi dal.
- Nakoniec Ježiš vložil do môjho vnútra svoj vlastný život a ponúkol mi, aby som žil Jeho život a stal sa doslova Ním samým skrze bytostnú jednotu s Ním v Duchu Svätom, ktorého mi dal.
Vyzerá to tak, že biblické „Čo máš, čo si nedostal?“ (1 list Korinťanom 4,7b) platí u nás, kresťanov, skutočne dvojnásobne. Nielenže sme boli stvorení a teda sme od Boha všetko dostali hneď na samom začiatku; ale keď sme všetko úplne pokazili, opustili Boha a celý náš život sa pre nás stal prekliatím, Boh znovu zasiahol. Stal sa človekom a za cenu najväčšieho možného utrpenia a obeti - pretože aká väčšia obeta môže jestvovať, než obeta rozdelenia Večnej a nerozdielnej Trojice, Otca a Syna? A aké utrpenie môže byť väčšie, než utrpenie zatratenia a odlúčenia nekonečnej Lásky? - teda Boh za túto nekonečnú a nepredstaviteľnú cenu znovu všetko opravil. Na seba vzal to, čo bolo pokazené a pretrpel to. A nám dal všetko to, čo bolo Jeho vlastné! Dal nám svoju vlastnú spravodlivosť a nevinnosť. Dal nám svoju Lásku a s ňou nám vrátil nekonečnú cenu a hodnotu. A nakoniec - namiesto trpkého vyčítanie a dohovárania - nám bez slova daroval to najúžasnejšie: svoj vlastný život, svoju vlastnú prirodzenosť, svoje vlastné božstvo…
Skutočne, čo vlastne ešte zostáva z toho, čo sme mali doteraz? „Hľa, všetko robím nové.“ (Zjavenie 21,8), vraví Boh skrze svoje Slovo. Platí to o každom jednom z nás: Boh nám dáva všetko úplne nové!
Záver
Nasledovanie Ježiša Krista je výzvou, ktorá si vyžaduje odovzdanie sa a dôveru v Božiu lásku. Je to cesta, ktorá prináša pravý zmysel života a večnú radosť v spoločenstve s Bohom.