Ježiš Kristus nás vyzýva k modlitbe a k hlbšiemu vzťahu s Bohom. Pápež František nás povzbudzuje, aby sme sa modlili s odvahou a naliehavosťou, podobne ako Abrahám.
Via Dolorosa v Jeruzaleme
Odvaha a naliehavosť v modlitbe
Musíme sa modliť k Pánovi s odvahou a naliehavo ako Abrahám, povzbudil nás pápež František v homílii rannej svätej omše v pondelok 1. júla. Abrahám sa cítil silný hovoriac tvárou v tvár s Pánom a snaží sa neodbytne obhajovať mesto. Pápež pripomenul, že aj sám Ježiš nám hovorí, že sa musíme modliť tak, ako vdova prosiaca sudcu, alebo ako ten, kto v noci zaklopal na dvere svojho priateľa, s naliehavosťou. Neodbytne, neúnavne, hoci je to unavujúce, ale toto je postoj modlitby.
Večná adorácia a jej ovocie
Kňaz vysvetlil, že táto iniciatíva začala v roku 1993 v španielskej Seville, kedy sv. Ján Pavol II. vyjadril svoju túžbu, aby „každá farnosť sveta mohla mať kaplnku večnej adorácie, kde by mohol byť Ježiš vystavený v Najsvätejšej sviatosti, v úschove slávnostne uctievanej vo dne i v noci bez prerušenia.“ Hileman taktiež spomínal, že „sv. Ján Pavol II. strávil adoráciou šesť hodín denne, písal dokumenty priamo pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou a raz týždenne strávil adoráciou celú noc.
Podľa otca Hilemana sa v kaplnkách večnej adorácie často dejú obrátenia. „Prvým prikázaním večnej adorácie je nechať sa objať Ježišom,“ povedal otec Hileman počas svojej návštevy Chile.
Sila adorácie je nepopísateľná. V tom istom roku, keď sa začala adorácia, zamierila do kaplnky jedna žena, aby o 3. hodine ráno strávila čas pred Najsvätejšou sviatosťou.
Jeden chlapec sa vďaka slovám jednej zo žien rozhodol začať svoju stráž o 3:00 ráno a bolo to niečo čo prirodzene upútalo pozornosť jeho matky, ktorej chlapec vysvetlil že tak koná, pretože „chce aby ocko prestal piť a aby už viac neboli chudobní.“ Počas prvého týždňa mu matka robila spoločnosť. O mesiac neskôr sa začali zúčastňovať na večnej adorácii a otec sa priznal, že zažil Ježišovu lásku a bol vyliečený. Hneď nato priznal aj to, že sa počas týchto svätých hodín znova zaľúbil do svojej manželky. „Otec prestal piť a hádať sa s manželkou a taktiež boli schopní výjsť z chudoby.
Kresťanská odvaha a sloboda
Kresťan je povolaný byť odvážny vo svojej vlastnej slabosti, povedal pápež František v homílii rannej svätej omše v utorok 2. júla 2013. Pápež sústredil svoju homíliu na prvé čítanie dňa a hneď poznamenal, že „Abrahám je odvážny a modlí sa odvážne“. Keď sa more rozbúrilo, loď bola zaliata vlnami. ‚Zachráň nás, Pane, sme stratení!‘ - hovoria. Strach! Existuje pokušenie, ktoré hovorí, že je „lepšie zostať tu“, kde mám istotu.
Ježiš od nás kresťanov chce, aby sme boli slobodnými ako on. Ak sa kresťan nevie rozprávať s Bohom, ak nedokáže počuť Boha vo svojom svedomí, znamená to, že nie je slobodný. Preto sa musíme naučiť viac počúvať vlastné svedomie. S veľkým zmyslom pre rozhodnutie a s odvahou nasledoval svoje svedomie, teda vôľu Boha, ktorý k nemu prehovoril v srdci.
Ježiš nikdy nenúti, Ježiš je pokorný, Ježiš pozýva
Evanjelium opisuje veľmi dôležitý úsek Ježišovho života. Chvíľu, v ktorej - ako píše sv. Lukáš - „sa pevne rozhodol ísť do Jeruzalema“ (9,51). Podobne hovorí Ježiš aj svojim učeníkom, ktorí idú pred ním do Jeruzalema ohlasovať jeho odchod, aby nič nenanucovali: ak nenájdu ochotu prijať ho, pokračuje sa ďalej, ide sa inam. Ježiš nikdy nenúti, Ježiš je pokorný, Ježiš pozýva. Pripomína nám to napríklad dôležitosť, ktorú Ježiš prikladá svedomiu: počúvať vo svojom srdci Otcov hlas a nasledovať ho.
Pápež František počas modlitby Anjel Pána
Utvrdzovať vo viere, v láske a jednote - do týchto troch bodov možno zhrnúť homíliu pápeža Františka zo slávnosti sv. apoštolov Petra a Pavla, patrónov rímskej cirkvi. „Jednotní v rozdielnosti“ - toto je Ježišova cesta, povedal Svätý Otec v homílii.
Mária, vzor dôvery a odvahy
List Sväté Písmo nám odkazuje jediné: Boh Ťa miluje. Mnohokrát to ani sami nedokážeme, preto sa inšpirujme postavami v tomto príbehu. V tejto stati spoznávame zázrak Pána Ježiša - premenenie vody na víno. Skúsme sa však pozrieť na to, čo prechádza tento zázrak. Dalo by sa to pomenovať jednoducho - dôvera.
Je ale spomenutá veľmi dôležitá osoba, ktorá je tiež medzi pozvanými, a to je Mária, Ježišova matka, naša Nebeská matka. A práve pri nej sa zastavme a všimnime si jej odvahu a zároveň dôveru. Všetci vieme, že voda je k životu nevyhnutná, nevieme si bez nej predstaviť náš život.
Sluţobníkom, čiţe aj Tebe. Skús sa vžiť do tej situácie: stojíš tam a čakáš, čo sa bude diať, ako to bude ďalej, odkiaľ vezmeš víno, čo povieš hosťom, ženíchovi, starejšiemu... Obrovský problém, prerastá Ti to cez hlavu. Nevieš ako ďalej. Nikto nie je nablízku, aby ti poradil, aby ti pomohol... Povzbudení týmito slovami ženy - matky, služobníci robia všetko tak, ako to chce Pán. Ty si ten služobník, si medzi tými služobníkmi, ktorí sa učia počúvať a to, čo počujú, aj uskutočňovať. Ovocím tejto dôvery je to, čo by nikto nečakal. Pretože Boh, keď mu dôveruješ, nedá Ti zlé, podradné či nepotrebné veci, ale dá Ti to najlepšie.
Preto nás Panna Mária učí počúvať a dôverovať Bohu. Učí nás hľadať a uskutočňovať v našom živote nie to, čo chceš Ty, ale to, čo v Tvojom živote chce Boh. Z Tvojho obyčajného ţivota - výnimočný, dobrý a plodný ţivot. Dá sa to, Boh to dokáţe. Jediné, čo potrebuješ, je učiť sa od Panny a Matky bez otázok a strachu dôverovať a odváţne prosiť.
Meditácia o utrpení Ježiša Krista
Hlbokú účasť na tom, čo videla. Preto videnia Anny Kataríny Emmerichovej môžeme považovať za účinný prostriedok, ktorý nás môže viesť k osobnému a hlbokému poznaniu veľkonočného tajomstva. Ak chceme s Kristom nadviazať autentický priateľský vzťah, musíme s ním kráčať ku krížu.
Mystička z Vestfálska je známa svojou horlivou úctou voči Kristovmu utrpeniu a kresťanským obetovaním sa. Už v ranom veku bola zapálená láskou k Bohu a začala rozjímať o kríži a tajomstvách Kristovej bolesti. Jej plná účasť na utrpení Pána vyvrcholila v dospelom veku, keď sa na jej tele objavili stigmy.
| Svätý/Svedok | Charakteristika |
|---|---|
| Anna Katarína Emmerichová | Horlivá úcta voči Kristovmu utrpeniu, kresťanské obetovanie sa |
| Panna Mária | Dôvera, odvaha, vnímavosť k potrebám iných |
| Sv. Ján Pavol II. | Oddanosť adorácii, modlitba |
Sestra Anna Katarína sa obetovala a modlila aj za Cirkev. Vždy túžila po duchovnom živote, ktorý zdobí Tajomné telo Ježiša Krista. Veľa trpela pre sekularizáciu kléru v Nemecku v tých časoch. Vnútornou účasťou na utrpení Pána v Getsemanskej záhrade sa obetovala za zlo, ktoré spôsobila sekularizácia.
Apoštolská horlivosť a evanjelizácia
Dnes začíname nový cyklus katechéz, venovaný naliehavej a rozhodujúcej téme kresťanského života: evanjelizačnému nadšeniu, teda apoštolskej horlivosti. Pre Cirkev je to životne dôležitý rozmer, spoločenstvo Ježišových učeníkov sa rodí ako apoštolské a misionárske. Na druhej strane misia je kyslíkom kresťanského života: oživuje ho a očisťuje. Vydajme sa teda na cestu znovuobjavenia evanjelizačného nadšenia, vychádzajme zo Svätého písma a učenia Cirkvi, aby sme načerpali apoštolskú horlivosť z jej prameňov.
Pápež František
Všetko sa začína u Ježiša, ktorý „vidí“ - ako sa píše v úryvku - „človeka“. Ježiš sa nezastavuje pri prídavných menách, Ježiš vždy hľadá podstatné meno. Ježiš sa mu približuje, pretože každý človek je Bohom milovaný. Tento krásny Ježišov pohľad, ktorý vidí druhého, nech je to ktokoľvek, ako príjemcu lásky, je začiatkom evanjelizačného nadšenia. Môžeme si položiť otázku: Ako sa pozeráme na druhých?
Ježišovi učeníci, my Cirkev, a čakáme, kým prídu ľudia, alebo sa vieme zdvihnúť, vykročiť k iným, hľadať iných? Naše ohlasovanie sa začína dnes, tam, kde žijeme. My sme tí, ktorí ohlasujú Pána, neohlasujeme seba, ani politickú stranu, ani ideológiu, dávame Ježiša do kontaktu s ľuďmi, bez toho, aby sme ich presvedčili, nie, nech ich presvedčí Pán. Ako nás totiž učil pápež Benedikt XVI., „Cirkev neprozelytizuje. Skôr sa rozvíja príťažlivosťou“ (Homília na inauguračnej svätej omši 5. generálnej konferencie latinskoamerického a karibského episkopátu, Aparecida, 13. mája 2007).
Svojím pohľadom, svojimi gestami komunikovať Ježiša, nehovoriť o sebe. Toto príťažlivé, radostné svedectvo je cieľom, ku ktorému nás Ježiš vedie svojím pohľadom lásky a pohybom, ktorý jeho Duch vzbudzuje v srdci.
Ježiš ako majster ohlasovania
Dnes naňho hľadíme ako na majstra ohlasovania. Číta stať z proroka Izaiáša (porov. Iz 61,1-2) a potom všetkých prekvapuje kratučkou kázňou spočívajúcou v jednej vete, v jednej jedinej vete. To znamená, že pre Ježiša táto prorocká pasáž obsahuje podstatu toho, čo chce povedať o sebe. Preto vždy, keď hovoríme o Ježišovi, mali by sme mať na zreteli toto jeho prvé ohlasovanie. Pozrime sa teda, v čom spočíva. Prvým prvkom je radosť. Ježiš vyhlasuje: „Duch Pána je nado mnou, […] poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným.” (v.18), čo je ohlasovaním potešenia, radosti. Svedčiť o Ježišovi, robiť niečo pre druhých v jeho mene je medzi riadkami života to, že sme dostali tak krásny dar, že na jeho vyjadrenie nestačia žiadne slová.
Smutný kresťan môže hovoriť o tých najkrajších veciach, ale všetko je márne, ak jeho ohlasovanie nie je radostným. Iste, rozhodnutie nasledovať Ježiša obsahuje v sebe askézu, zahŕňa v sebe obety, avšak, ak si to vyžaduje každá krásna vec, o čo viac kľúčové rozhodnutie v živote! Ale ten, kto svedčí o Kristovi, ukazuje skôr krásu cieľa než náročnosť cesty.
Záver
Ježiš Kristus nás pozýva k svätej hodine modlitby, aby sme sa nechali objať jeho láskou. Mária nám ukazuje cestu dôvery a odvahy, aby sme sa odovzdali do Božích rúk. Nech nás príklad svätých povzbudzuje k apoštolskej horlivosti a evanjelizácii, aby sme prinášali radosť, oslobodenie, svetlo a uzdravenie všetkým, ktorí to potrebujú. Nech nás táto láska, ktorá trpí a riskuje, vedie k tomu, aby sme neboli pastiermi seba samých, ale pastiermi stáda.