Podhradie v okrese Prievidza a jeho okolie sú bohaté na historické pamiatky a kultúrne dedičstvo. Od stredovekých kostolov až po majestátne zrúcaniny hradov, tento región ponúka fascinujúci pohľad do minulosti Slovenska. Poďte s nami objaviť niektoré z najvýznamnejších miest a stavieb, ktoré svedčia o bohatej histórii tohto územia.
Bojnický zámok, dominanta regiónu.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi
Pôvodne neskororománsky rímskokatolícky kostol z 13. storočia je jednou z najstarších sakrálnych pamiatok okresu Prievidza. Spočiatku stál v areáli opevneného hradu. Koncom 14. storočia sa v ňom usídlila rehoľa karmelitánov, ktorá kostol goticky prestavala.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Prievidzi.
Na konci 15. storočia kostol aj s priľahlým cintorínom opevnili, zvyšky opevnenia je možné obdivovať dodnes. Hoci z pôvodného interiéru ostala už len stredoveká socha, okolie a neďaleká vyhliadka určite potešia.
Kostol sv. Bartolomeja v Prievidzi
Sakrálna stavba zo 14. storočia postavená v gotickom štýle, ktorú domáci nenazvú inak ako „farský“ kostol. Počas histórie bol viackrát prestavaný a upravovaný podľa aktuálnych umeleckých preferencií. Z 15. storočia pochádza zaklenutie presbytéria, do 16. storočia sa zas datuje renesančná freska na vonkajšej strane severnej steny stavby. V 17. storočí získal kostol barokový nádych, v súčasnosti je však prezentovaná jeho gotická i renesančná podoba.
Medzi jeho zaujímavosti patrí napríklad ochodza na veži, ktorá žiaľ nie je prístupná turistom, ako aj zachované slnečné hodiny zo 17. storočí.
Kostol sv. Terézie z Lisieux v Prievidzi
Kostol Najsvätejšej Trojice v Prievidzi
Rímskokatolícky kostol sv. Floriána v Košútoch
Hrad Sivý Kameň
Hrad vznikol v 13. storočia ako správne centrum kráľovských majetkov na ľavom brehu horného toku rieky Nitry. V polovici 15. storočia ho do držby získal šľachtický rod Majténi, ktorý ho spravoval až do jeho zániku.
Hrad Sivý Kameň.
Hrad v roku 1524 vyhorel, ale následne ho obnovili. Neskôr trpel nájazdmi povstalcov a zbojníkov. Zmena kultúry bývania však primäla Majténiovcov opustiť studenú stavbu a presídliť sa do pohodlnejších kúrií a kaštieľa v neďalekých Novákoch. Význam hradu pomaly upadal.
17. storočie poznačené stavovskými povstaniami a posledný požiar v roku 1761 premenili Sivý Kameň na zrúcaninu. Hradná ruina sa stala zdrojom stavebného materiálu pre stavbu domov v Podhradí, ale svoj podiel na skaze má aj banská činnosť v regióne a poddolovanie územia. V súčasnosti je hrad Sivý Kameň predmetom pamiatkovej obnovy a pre turistov voľne prístupný.
Zrúcanina hradu Uhrovec
Hrad vznikol v 13. storočí s refugiálnym účelom a počas svojej ranej existencie vystriedal niekoľko majiteľov, medzi inými aj Matúša Čáka Trenčianskeho či viacerých panovníkov. V 16. storočí ho do držby získal správca kráľovských príjmov - Peter Silágyi zvaný Doktor, ktorý uskutočnil prvé výraznejšie úpravy. Išlo o dobudovanie Dolného hradu a vstupu do hradu po moste popod delovú baštu.
Zrúcanina hradu Uhrovec.
Význam hradu stúpol v 17. storočí, kedy počas stavovských povstaní slúžil ako útočisko pre rodinu Zayovcov. V 18. storočí postupne strácal svoju funkciu, majitelia na ňom trvalo nesídlili a využíval sa len ako väznica. V polovici 19. storočia bol podpálený a odvtedy pustol.
V súčasnosti tu prebiehajú rekonštrukčné a konzervačné práce pod taktovkou dobrovoľníkov a hrad je verejnosti prístupný po turistických trasách.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
- Pamätník SNP na Jankovom Vŕšku: Naskytá sa z neho krásny výhľad na okolie.
- Renesančný kaštieľ v Zemianskych Kostoľanoch: V súčasnosti sa tu nachádza obecné múzeum a obradné priestory.
- Radnica v Nitrianskom Pravne: Honosne pôsobiaca stavba dominuje námestiu v obci.
- Letohrádok Babylon v Brodzanoch: Považuje sa za priekopníčku dekadencie, už v zámere bol budovaný ako ruina.
- Slovanské hradisko Valy - Bojná: Archeologické nálezisko datované do čias Veľkomoravskej ríše.
SIVÝ KAMEŇ
Stručná história kresťanstva a aktuálny stav
Až do 16. storočia katolícka Trenčianska stolica sa postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov, z ktorej pochádzal aj jeden z uhorských palatínov. Skutočnosť, že v Uhorsku mali slobodní obyvatelia zaručenú náboženskú slobodu, vplývala i na to, že po bitke na Bielej hore sa Uhorsko stalo jedným z cieľov emigrácie českých protestantských exulantov, ktorí boli prinútení opustiť vlasť, ak odmietli prestúpiť na katolicizmus.
Vďaka blízkosti k moravským hraniciam smerovali aj do Trenčína, v tom období nazývanom „luteránsky Rím“. Už od roku 1570 tu fungovala významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré: evanjelická väčšina a českí exulanti hlásiaci sa k Jednote bratskej sídlili v meste, neďaleko pri Soblahove žila skupina novokrstencov (habánov), časť šľachty v okolí bola kalvínskej viery a za hradbami mesta žila aj židovská komunita.
Protestantizmus však pre šľachtu znamenal prekážku v snahe dostať sa do priazne vládnucich Habsburgovcov. Preto v otázke konfesie začal lavírovať aj rod Illésházyovcov. Kým Gašpar bol verný evanjelickej viere až do smrti v roku 1648, jeho synovia a dediči Gabriel a Juraj postupne konvertovali a rod ostal až do svojho vymretia v prvej polovici 19. storočia katolícky.
Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia.
Dnes má na území Trenčianskeho kraja svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza, Banskobystrická diecéza, Nitrianska diecéza, Trnavská arcidiecéza i Žilinská diecéza.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov, z ktorých Bratislavský, Myjavský a Považský sú začlenené do Západného dištriktu ECAV na Slovensku a Turčiansky seniorát patrí do Východného dištriktu ECAV na Slovensku.
Konfesionálna charakteristika
V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 %), nasledujú luteráni (7,15 %), po nich gréckokatolíci (0,52 %), pravoslávni (0,14 %) a kalvíni (0,09 %). Takmer 26,5 % obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám, z toho v krajskom meste je 11 kostolov a chrámov.
Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi, ale v období reformácie medzi prvou tretinou 16. a druhou polovicou 17. storočia bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech ECAV, ktorá sa po protireformácii udržala prevažne v juhozápadnej časti (okolie Myjavy).
Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám.
Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- rímskokatolícke kostoly: 264 (86,27 %)
- evanjelické kostoly: 40 (13,07 %)
- gréckokatolícky chrám: 1 (0,33 %)
- pravoslávny chrám: 1 (0,33 %)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 11. storočie: 1
- 12. storočie: 7
- 13. storočie: 26
- 14. storočie: 25
- 15. storočie: 17
- 16. storočie: 6
- 17. storočie: 15
- 18. storočie: 73
- 19. storočie: 37
- 20. storočie: 68 (z toho po Nežnej revolúcii 33)
- 21. storočie: 31
Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta: Ladce (Butkov) a Skalka nad Váhom (Malá Skalka).
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka.
Záver
Podhradie a jeho okolie ponúkajú bohaté kultúrne a historické dedičstvo, ktoré stojí za to objaviť. Od stredovekých kostolov po zrúcaniny hradov, tento región je plný zaujímavostí a príbehov, ktoré čakajú na preskúmanie.