Svätý Pavol je obdivuhodnou postavou, ktorá teoreticky vysvetľovala, kto je Boh a čo pre nás vykonal, a zároveň vysvetľoval, ako máme slová uskutočňovať v praktickom živote. Jeho odhodlanie a spôsob, akým zasvätil svoj život uskutočňovaniu toho, čo učil, napĺňa obdivom.
Sme obdarení jedným z najväčších darov, ktoré nám Boh daroval - našou slobodou a našou osobnosťou. Sloboda je Boží dar pre teba. Avšak, slobodu, ktorú nám daroval, sa satan vždy snaží spútať nás v týchto satanových putách. Ten, kto žije v hriechu a sebeckosti, nemôže zakúsiť Božiu slobodu.
Som si istý, že vieš, o čom Pavol hovorí, keď priamo, či skryte - neposlúchať Boha alebo uškodiť priateľovi. Skús si spomenúť, kedy si podľahol pokušeniu a kedy si ho premohol. Tomuto vzácnemu Božiemu daru môžeme vyhrať svoj boj. Môžeme chrániť svoj rozum, ak sa oblečieme do Božej výzbroje (Ef 6,10).
Život je duchovný boj a duchovný zápas proti peklu. Boh nám daroval dobro, a nie zlo. Chce pretvoriť naše srdce mocou svojej milosti a dať nám svoju múdrosť. Chce dosiahnuť, aby nás hriech odlúčil od Boha a aby sme začali hrešiť stále ľahšie a častejšie. Chce dosiahnuť, aby sme začali hrešiť stále ľahšie a častejšie. Satan začína objavovať stále viac lží, a na nej budujú ďalšie. Všetko, čo pochádza od satana, je klamlivé a nespoľahlivé. Musíme jasne rozlišovať Božie cesty od satanových. Reťazec lží vedie k stále väčšiemu hriechu.
Je veľmi pravdepodobné, že satanove lži sa len rozmnožili. Avšak my vieme, že aj satan mal plné ruky práce v úzadí, pokúšajúcim zvádzaním napomáhal celému hriešnemu stretnutiu. Dávidovi Nátan do očí povedal, čo zlé vykonal, a konal pokánie, čím dokázal obnoviť vzťah s Bohom. Môžeme byť silní v Pánovi a čeliť satanovým lžiam.
Satan nás klame, aby sme si mysleli, že Boh nám nikdy neodpustí. Presviedča nás, že sme rovní s Bohom a že Boha nepotrebujeme. Satan sa snaží presviedčať, aby sme svoje pocity dusili hlboko v sebe, protirečiacim Božiemu plánu. Satanove lži nadúvajú našu pýchu a svedomie.
Boh nás sám chce učiť, ako odolávať satanovým pokušeniam. On nám chce ukázať cestu k Bohu a Božiemu svetlu. Božie vlastnosti a jeho slávny plán pre celé ľudstvo, otvorili Dávidovi oči, prebudili ho tým, že mu pripomenuli Božie pravdy, aj vedomie, že sme Božie deti.
Máme sklon k závisti, žiadostivosti, sebectvu a iným „skutkom tela“ (Gal 5,19). V našich mysliach sa nemusíme ničoho báť, ak budeme žiť v súlade s našou túžbou nasledovať Krista. Boh nám dal Ducha Svätého, aby sme vďaky prednášať Bohu všetky svoje žiadosti“. Boh poslal svojho jediného Syna v Eucharistii, aby porazil Satana na Kalvárii. Tieto dary nám pomôžu prekonávať diablove lži.
Bojovať proti satanovi nie je ľahká úloha. Veď Boh nás stvoril, aby sme boli slobodní! V boji je to, čo nazýva svätý Pavol „opasok pravdy“ (Ef 6,14). Dôležité je pripomínať a premýšľať o nich. Nezabúdajme, že Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy.
Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Toto nové stvorenie znamená nový život, odpustenie hriechov a nový vzťah k Bohu. Boh túži po dôvernom vzťahu s každým z nás. Všetci chceme pomáhať núdznym. Všetci chceme, aby sme všetci poznali jeho požehnanie a jeho osobnú lásku, a všetci poznali dôstojnosť jeho milovaných detí.
Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ak niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmierna obeta za naše hriechy, a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
Ak cítime výzvu nepriateľa, chovajme sa statočne, a potom hneď bežme k Ježišovi. V spoločnosti kontrolujme svoj jazyk a svoje správanie. Ak sme sami, strážme svoje myšlienky, aby sme sa nedostali na diablovej návnade. Snažme sa žiť, akoby bol Boh viditeľne prítomný, aby sme naplno a rozhodne zamerali našu myseľ na Pána.
Ježiš prišiel priviesť každého človeka k sebe, aby sa mohol stretnúť s každým v nebi. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte odmenu? Aj mýtnici robia to isté. A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštneho robíte? Či to nerobia aj pohania?
Božia výzbroj
Svätý Pavol vo svojich listoch používa kresťanský život ako príklad boja proti satanovým lžiam. Jeho opis „Božej výzbroji“ vychádza z jeho osobnej skúsenosti, pretože ako vojak a neskôr ako väzeň dôverne poznal rímskych vojakov. Medzi súčasti výzbroje patrí opasok, pancier, obuv, štít, prilba a meč. Táto výzbroj chránila vojakov pred útokom nepriateľa a umožňovala im efektívne reagovať na rozmanité vojnové situácie.
Používajme túto výzbroj ako obranu pred satanom, aby sme chránili svoj zrak, sluch, myseľ a srdce v Božej prítomnosti. Skutky lásky k blížnym sú dôležité, pretože hriech nás odlučuje zo spoločenstva s Bohom v moci Ducha Svätého. Buďme vždy ostražití a nedajme sa oklamať podvodom. Zotrvajme po celý deň b Božej prítomnosti, pretože to je prostriedok s akým je možné pevne odolávať.
Všetci svätí viedli zápas o svoju myseľ, a niekedy v boji so zlým prehrali. Aj niektorí z nich niekedy zhrešili, a mali podiel na zodpovednosti za smrť nevinného človeka. Dvaja z nich - Pavol a Peter - boli načas rozdelení nedorozumením. Ale všetci vytrvali, prekonali svoj hriech a stali sa svätcami.
Tu sa možno vynára otázka: „Načo sa tak úporne snažiť? Myseľ nezamestnaná - taká byť nemôže, pretože ju nepriateľ naplní zlými. Boh je silnejšia než všetci zlí démoni.
Nové narodenie
Nové narodenie je nutné preto, aby si si mohol nárokovať všetky zasľúbenia Biblie. Je mimoriadne dôležité, aby sme sa každý sám postarali o svoj večný život a nedôverovali v tom ani tomu najlepšiemu z ľudí. Prestaň si myslieť, že ty sa nedáš podviesť. Kultúra, jemné mravy alebo navonok usporiadaný život - či už v organizovanej cirkvi, alebo mimo nej - nemôžu nahradiť nové narodenie.
Podľa Zjavenia 2:7 sú všetci, ktorí prijmú život a plnia Božie slovo, privedení späť ku stromu života. V liste Efežanom 2:1 a 5 stojí, že Boh prebudil k životu aj teba, hoci si bol mŕtvy pre svoje poklesky a hriechy - to bola duchovná smrť. Verše 8 a 9 hovoria, ako sa to stalo: „Lebo ste milosťou spasení skrze vieru a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil.“ (Efežanom 2:8-9)
Nové narodenie je nové stvorenie zhora - priamy zásah Božieho slova a Božieho Ducha do tvojho života, ktorý úplne premení tvojho ducha, keď budeš činiť skutočné pokánie a obrátiš sa k Bohu.
Nezabúdajte na toto: keď vidíte kresťanov, ktorí prozelytizujú, ktorí vám robia zoznam ľudí, ktorí majú prísť... to nie sú kresťania, sú to pohania prezlečení za kresťanov, ale ich srdce je pohanské. Svojím pohľadom, svojimi gestami komunikovať Ježiša, nehovoriť o sebe. Toto príťažlivé, radostné svedectvo je cieľom, ku ktorému nás Ježiš vedie svojím pohľadom lásky a pohybom, ktorý jeho Duch vzbudzuje v srdci.
Apoštolská horlivosť
Keď však kresťanský život stratí zo zreteľa horizont evanjelizácie, horizont ohlasovania, ochorie: uzavrie sa do seba, začne sa odvolávať sám na seba (sebastredný), zakrpatieva. Na druhej strane misia je kyslíkom kresťanského života: oživuje ho a očisťuje. Ježiš sa nezastavuje pri prídavných menách, Ježiš vždy hľadá podstatné meno. Aj ako kresťania si hovoríme: je z našich alebo nie je z našich? Toto nie je Ježišov pohľad: vždy sa na každého človeka pozerá s milosrdenstvom a láskavosťou.
Ježiš nerobí veľký zázrak, nevystupuje so senzačným posolstvom, ale zaradí sa medzi ľudí, ktorí sa prišli k Jánovi pokrstiť. Ježiš každý deň po modlitbe venuje celý svoj deň ohlasovaniu Božieho kráľovstva a venuje ho ľuďom, najmä tým najchudobnejším a najslabším, hriešnikom a chorým (porov. Ak chceme zhrnúť činnosť Cirkvi do jedného slova, často sa používa pojem „pastorácia“.
Ak sa chceme trénovať v apoštolskej horlivosti, mali by sme mať stále na zreteli Lukášovu 15. kapitolu. Čítajte ju často, tam môžeme pochopiť, čo je to apoštolská horlivosť. Tam zisťujeme, že Boh sa len neprizerá na ohradu svojich oviec a nevyhráža sa im, aby neodišli. Naopak, ak jedna vyjde von a stratí sa, neopustí ju, ale hľadá ju. Pastoračné srdce reaguje iným spôsobom: srdce pastiera trpí a srdce pastiera riskuje.
Ak sa nad tým zamyslíme, podobne sa pre nás začal život kresťana: krstom, ktorý sa v staroveku nazýval „osvietením". Prináša nám svetlo synovstva: On je milovaným Synom Otca, žijúcim naveky; a s ním sme aj my Božími deťmi, milovanými naveky, napriek našim chybám a nedostatkom. Aké úžasné je zdieľať toto svetlo s ostatnými.
Čo nás najviac utláča, je práve to zlo, ktoré nemôže vyliečiť žiaden liek ani ľudský prostriedok: hriech. Život závisí od lásky, od Otcovej lásky, ktorý sa stará o nás, svoje milované deti. Aké úžasné je zdieľať toto svetlo s ostatnými. Mysleli ste niekedy na to, že život každého z nás - môj život, tvoj život, náš život - je gestom lásky? Že je pozvaním milovať? To je úžasné!
Krst
Krst je vo vedomí všetkých kresťanských vyznaní najdôležitejšia a základná udalosť kresťanského života. Táto viera je podložená jednoznačným svedectvom novozákonných spisov a neprerušenou tradíciou. Aj Ježiš bol pokrstený.
Krst je sviatosť, ktorá pokrsteného človeka včleňuje do Kristovej Cirkvi a poznačuje ho nezmazateľným znakom ako príslušníka Božieho ľudu. Všetci, ktorí krstom prijímajú spásu, utvárajú jedno spoločenstvo: Boží ľud, Cirkev. Svätý apoštol Pavol to vyjadruje takto: „Všetci sme boli v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13). Krst takto utvára sviatostný zväzok jednoty medzi všetkými, ktorí boli pokrstení.
Spojenie s Kristom pri včlenení do jeho tajomného tela - Cirkvi je také hlboké, že v prirodzenom živote ho možno porovnať s organickým spojením medzi kmeňom stromu a jeho ratolesťami. Sám Pán Ježiš hovorí: „Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15, 5). Tí, ktorí sú pokrstení, dostávajú podiel na Ježišovom veľkonočnom tajomstve; na tajomstve jeho smrti a zmŕtvychvstania.
Krst je novým stvorením, kúpeľom znovuzrodenia, v ktorom sa človek znova narodí ako syn alebo dcéra nebeského Otca a vstupuje do vznešeného spoločenstva s Otcom i Synom i Duchom Svätým. „Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ (2 Kor 5, 17)
Účasť na Božom živote získaná krstom má hlboké a tajomné dôsledky. V pokrstenom človeku začne prebývať Duch Svätý ako vo svojom chráme. „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16), volá svätý Pavol.
Krst má svoju silu z veľkonočného tajomstva, teda zo smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. V prvotnej Cirkvi sa to naznačovalo tak, že ten, kto bol pokrstený, bol ponorený do vody - ako aj Kristus zostúpil do hrobu - a potom obmytý od hriechov vstal zo smrti hriechu do nového života - obraz toho, že Kristus vstal z mŕtvych a začal žiť novým životom.
Pánove slová: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3, 5) totiž vždy chápala tak, že ani deti nemajú byť vylúčené z možnosti prijať krst, pretože ho prijímajú vo viere Cirkvi, ktorú vyznávajú rodičia, krstní rodičia a ostatní prítomní.
Boh chce spasiť všetkých ľudí. Všetkým ponúka účasť na svojom živote. Aj deti sú predmetom Božej lásky. A preto sú schopné prijať dar krstnej milosti. Rodičia spolu s ostatnými odpovedajú na Božiu ponuku spásy. Vyznávajú vieru svoju a vieru Cirkvi, ktorú tu sprítomňujú.