Prvý úsek písaných dejín väčšiny ľudských komunít kotví v oblasti miestnej cirkevnej histórie. S týmto sa stretávame aj v Boleráze. Už prvá dochovaná písomná zmienka o existencii obce z roku 1240 má s ňou súvis. Okrem tohto dátumu vieme aj o odkazoch na staršie záznamy viažuce sa k duchovnému životu.
Na tomto mieste treba vylúčiť niektorými staršími autormi interpretovanú zmienku, že Boleráz sa spomína v druhej zoborskej listine z roku 1113. V nej uvedená lokalita „terra Bollerat“ sa nevzťahuje na dnešný Boleráz, ale ide o miesto v okolí Sládečkoviec. Oveľa zaujímavejšia je listina ostrihomského arcibiskupa Štefana z roku 1248 v ktorej sa riešil spor kapituly s kňazom Oltumanom (Oltumannus sacerdos de villa Balarad) kvôli desiatkom zo štyroch kúrií. Oltumann sa odvolával na rozhodnutie ostrihomského arcibiskupa Jána (1205 - 1223), ktorým daroval desiatky zo spomenutých kúrií tamojšiemu kostolu. Donačná listina sa vraj stratila za tatárskeho vpádu.
Kostol sv. Michala Archanjela v Boleráze
Baťaniovská kanonická vizitácia z roku 1782 nám v stati o stavbe a vnútornom zariadení kostola okrem iného poskytuje túto informáciu: …per quem aut quando aedificata sít ignoratur, reparátom primum Ao. 1080 dein iterum Anno 1168, renovatam tam visitationes priores quam inscripto in frontispicio Sanctuari apposita testantur; novissimo vero Anno 1773 tota una cum turri externe et interne impensis…
Preklad citovanej pasáže znie: „…kto a kedy ho vystaval, nevieme, prvý raz ho opravovali roku 1080, druhý raz potom roku 1168, o čom svedčia tak predošlé vizitácie, ako aj nápis na priečelí kostola‘, naposledy ho opravovali roku 1773 celý spolu s vežou, zvonka i zvnútra…“ Aj keď nemožno celkom vylúčiť, že letopočty 1080 a 1168 majú reálny podklad, predsa ich nemôžeme brať ako historický dôkaz. Okrem vizitačného záznamu nie sú ničím podložené, hoci sa stali hlavnou oporou predpokladanej starobylosti kostola.
Jeho popis z roku 1782 je tento: Kostol je vystavený z kameňa a z pálených tehál, je sklepený, pokrytý šindľom, vo vnútri rovnako vyložený pálenými tehlami. Jeho sanktuárium je dlhé tri siahy a dve stopy, široký dve siahy a jednu stopu a vysoký dve siahy. Je sklepený, celý biely a vydláždený pálenými tehlami, je v ňom iba väčší oltár a malá lavica pre kostolníka, od kostola sa nijak nelíši, iba dĺžkou, šírkou a výškou.
Kostolná loď je dlhá osem siah a tri stopy, široká tri siahy a dve stopy, vysoká dve siahy a štyri stopy. Má tri chóry, prvý nad bránou celý murovaný, ktorý je určený pre tých, čo sa schádzajú na bohoslužby, druhý pripojený hneď k prvému, je urobený z dosiek a postavený na drevených stĺpoch. Je vyhradený pre organ (nový organ s 9 registrami postavili nákladom kostola roku 1773) a hudobníkov. Tretí bočný chór, tak isto z dosák, je určený pre l’ud. V lodi kostola je malá krypta, zhotovená v roku 1773 preto, aby na tomto mieste pochovali zosnulých farárov. Kostol má jednu bránu pod vežou, zďaleka dosť viditeľnú, ktorá pozerá na západ. Nad bránou má štvorhrannú vežu, ktorá je celá po vrchol vystavená z pálených tehál. Je dlhá jednu siahu a päť stôp, široká jednu siahu a štyri stopy a vysoká štrnásť siah. Napokon tento kostol, hoci je veľmi starý, predsa je celý čistý a má dosť svetla.
Ďalej vizitácia z roku 1782 sa venuje aj popisu interiéru a inventáru odkiaľ vyberáme: Kostol sv. Michala Archanjela má tri oltáre. Jeden väčší kalich darovala predstavená klarisiek Františka Jakušičová roku 1647, menší strieborný daroval v roku 1678 Štefan Sulevič a tretí vyhotovený z medi a pozlátený darovala v roku 1742 Katarína Danišo-vičová. Okolo kostola bol cintorín s rozmermi 18 x 30 siah obohnaný múrom.
Kostol, ktorému sme venovali predchádzajúce riadky, stál v intraviláne bývalej farskej záhrady. Začiatkom roka 1786 bol vo veľmi zlom stave a demolovali ho. Základný kameň dnešného farského kostola sv. Michala Archanjela v Bolerázi položili 1. mája 1786 a stavba bola hotová 15. septembra 1787.
Farský kostol sv. Michala Archanjela v Boleráze bol postavený v roku 1787. Svätyňa je orientovaná smerom na západ. Na východnej strane je veža zakončená osembokým plechovým ihlanom s latinským krížom.
Na hlavnom oltári predstavujúcom stĺpovú barokovú architektúru dominuje socha sv. Michala Archanjela zabíjajúceho draka. Pod sochou je smerom do svätyne vysunuté tabernákulum (svätostánok). Z každej strany sú sošky adorujúcich anjelikov. Nad sochou patróna kostola je vyrezávaný baldachýn a na ňom anjelik nesúci drevený kríž. Medzi dvoma dvojicami oltárnych stípov sú sochy archanjelov.
Na ľavom podstení triumfálneho oblúka je kazateľnica, vedľa nej večné svetlo, na pravom podstení oblúka je oltárik Božského Srdca. V kostole sú dva novogotické bočné oltáre. O ich postavenie sa zaslúžili manželia Terézia a Jozef Danišovičovci. Pri ľavom múre lode je oltár Blahoslavenej Panny Márie, pri pravom oltár sv. Jozefa. Svätyňa je zaklenutá českou plackou, loď dvoma poľami pruskej klemby. Nad hlavným vstupným portálom je vytesaný rok stavby kostola - 1787. Prízemie veže, teda priestor pod chórom má v pravej časti schodište vedúce na chór a zvonové stanovište, v ľavej je umiestnená spovedná miestnosť. Na organe je štítok s nápisom: OP 178 (EM. Š. PETR) PRAHA ŽIŠKOV. Pôvodným majiteľom bol kňaz Dr. Dobroslav Orel, ktorému ho odňali odlúčení bratia (heretici). Do Bolerázu ho doviezol Alexander Danišovič. Na primíciách Stanislava Danišoviča (19. nov. 1922) na ňom hral prof. Dr. Orel.
Patrónom farnosti je sv. Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.
Kostol Narodenia Panny Márie v Kľčovanoch
Filiálny Kostol Narodenia Panny Márie v Klčovanoch
Klčovany po cirkevnej stránke od najstarších čias až do roku 1923, kedy boli prifarené k Bolerázu, tvorili fíliu bohdanovskej farnosti. Toto rozdelenie súviselo s domíniom, t.j. zemepanstvom, ktoré držalo patronát nad cirkevnými stavbami a staralo sa čiastočne aj o dôchodky duchovného.
Prvý, najstarší kostolík v Klčovanoch, bol postavený v priestoroch dnešného cintorína za účinkovania farára, trnavského rodáka, Martina Mikšica. Študoval na Trnavskej univerzite a v seminári sv. Štefana. Roku 1730 dosiahol akademickú hodnosť magistra filozofie, teológiu skončil v roku 1733. Toho istého roku, 10. marca, nastúpil na faru v Bohdanovciach. Po oboznámení sa s pomermi vo farnosti, rozhodol sa postaviť v Klčovanoch kostolík. Práce museli ísť veľmi rýchlo, lebo v tom istom roku, bol 8. septembra 1733 biskupom Imrichom Esterházim posvätený.
V septembri 1782 sa na fare v Bohdanovciach zišli zástupcovia cirkvi a panstva Červený Kameň. Cirkev zastupovali: Ján Arady, kanonik bratislavský a Adam Markovič, archidiakon. Za štátnu správu bol prítomný Ladislav Petok, zástupca bratislavskej župy a Alexander Takáč, prísažný. Zemepána Jána Pálfiho zastupoval správca červenokamenského panstva Ondrej Mazúr a prítomný bol aj účtovník Ján Otočka. Za ostrihomské arcibiskupstvo tam bol Štefan Ujvári. Nechýbali ani zástupcovia farníkov z Bohdanoviec, Šelpíc a Klčovian. Miestnym duchovným v spomenutom roku bol cíferský rodák Imrich Slovák, člen Slovenského učeného tovarišstva.
Výsledkom pracovného stretnutia bolo spísanie kanonickej vizitácie (Batthyaniana Visitatio parochiae Bogdanocz) s dátumom 12. september 1782. Tento vzácny dokument nám dochoval aj vtedajší stav klčovanského kostolíka. Bol postavený z milodarov miestnych veriacich, dlhý štyri a pol siahy, široký dve siahy a jeden a pol siahy vysoký. Stavebný materiál tvorila pálená tehla a vápenec dovážaný z Malých Karpát. Oltár bol drevený, pozlátený s obrazom Narodenia Panny Márie, ktorá bola patrónkou kostolíka. Pravú stranu interiéru zdobila soška sv. Štefana, ľavú sv. Ladislava. Výzdobu dopĺňal aj symbol Ducha Svätého - holubica a sošky dvoch anjelov. Kostolík mal štyri lavice. Nad šindľovou strechou sa čnela drevená vežička. V nej visel zvon vážiaci 80 libier. Požehnal ho Pavol Révai, pomocný biskup ostrihomský.
Filiálny kostol Narodenia Panny Márie v Klčovanoch má sanktuárium lichobežníkového pôdorysu (hĺbka 3,3 metra a najväčšiu šírka 7,2 metra). Ľoď je dlhá 10,9 m, široká 7,2 m, podvežový priestor pod chórom má híbku 2,5 m a šírku 7,2 metra.
Na hlavnom oltári dominuje socha Panny Márie. Z každej strany sochy je klačiaca socha anjela. Pod sochami anjelov sú z každej strany tri výklenky, kde sú umiestnené asi 40 cm vysoké drevené sošky. Ich rozmiestnenie pri pohľade na oltár; ľavá strana - sv. Štefan (venoval Štefan Minarovič), sv. Pavlína (ven. Pavlína Zvončanová), sv. Gabriel Archanjel (ven. Gabriel Holeksy). V pravo je táto trojica: sv. Vendelín (ven. Vendelín Šuran), sv. Cecília (ven. Cecília Minarovičová) a sv. Ondrej (ven. Ondrej Hucovič).
Vľavo od oltára je tabernákulum, vpravo kvôli vyváženosti novej liturgickej koncepcie, drevený kríž a pod ním sedes. Na ľavom podstení triumfálneho oblúka je Božské Srdce, na pravom socha sv. Vendelína. Ľavú stranu lode zdobí socha sv. Františka a sv. Terezky Ježiškovej, pravú socha Ježiša, ktorú veriaci doniesli z Poľska (predtým tam bola socha sv. Anny). Nad hlavným oltárom je stropná maľba zobrazujúca Narodenie Panny Márie. Výzdobu stropu nad ľavou polovicou lode dotvára obraz apoštolov sv. Petra a Pavla a sv. Márie Goretti, nad pravou je maľba stvárňujúca sv. Dominika Saviu a vierozvestcov sv. Organ zakúpila pre kostol Mária Minarovičová. Sakristia je pristavená z pravej strany. Nad hlavným vstupným portálom je vytesaný rok stavby filiálneho kostola - 1856.
Patrónom farnosti je sv. Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.
Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 11. mája 1240. Uhorský kráľ Belo IV. vtedy daroval dôchodky Bolerázu trnavským františkánkam. Prvá pečať obce mala nad štítom stuhu s nápisom „Belarh“. V neskorogotickom štíte je hlava muža na tanieri (sv. Ján Krstiteľ), pod ňou nejasné písmená JOH a vedľa štítu písmená r a v. Dnešný erb obce: v hornej polovici zeleného štítu zlatostrieborné váhy, pod nimi zo špice štítu vyrastajúca strieborná klčovnica na zlatom porisku, prevlečená cez peň s koreňmi. Pri väčšom erbe je nositeľom štítu sv. Michal, ľavicou držiaci ľavý zlatý roh štítu, v pravici plamenný meč.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela z roku 1787. Taktiež sem patrí kostol Narodenia Panny Márie z roku 1856. Nachádza sa v Klčovanoch, miestnej časti Bolerázu.
Historický schematizmus slov. Kostol sv. 1960 pričl. o. Klčovany (m. časť Bolerázu, 630), k. P. M. Národ. 1248 sp. 1630 sp. 1632 a 1634. - sp. 1647 oco. 1663 jún 20. 1667 máj 20. 1679 máj 2. 1691 apr. 1693 máj 30. 1697 apr. 20. 1697 nov. 4. 1705 sept. 12. 1707 máj 12. 1711 máj 5. 1711 dec. 11. 1712 júl 18. 1714 apr. 16. 1731 nov. 7. 1740 máj 7. +1760 jan. 19. 1760 jan. 26. 1764 jan. 18. +1782 jún 24. 1782 júl - +1799 máj 25. 1799 - - +1831 okt. 16. 1831 - - +1862 júl 14. 1862 nov. 4. 1878 sept. 7. Konyakovszky, Just. 1970 - - +1979 okt. 22. 1975 č.
V apríli roku 2012 do obce zavítali reportéri Rádia Regina Bratislava. Relácia "Zvony nad krajinou" je zvukový miestopis Slovenska. Ako prvé navštívili Obecný Úrad v Boleráze, kde urobili rozhovor s pánom starostom - Ing. Pavlom Mackovčinom, presunuli sa aj do Základnej školy s Materskou školou v Boleráze, kde nahrali rozhovor s pani učiteľkou hudobnej výchovy - Mgr. Alenkou Mackovčínovou o histórii a vzniku piesni "Boleráz, Boleráz" porozprávali sa aj s pani riadtieľkou školy Mgr. Redaktori Rádia Regina sa zaujímali aj o kultrúrne dianie v našej obci. Porozprávali sa s vedúcou Ľudovej hudby Brezina a Detskej ľudovej hudby Brezinka - PhDr. Lenkou Danišovou, Ľudovo výtvarného krúžku Maderánek - Boženkou Pobieckou a nezabudli si pripomenúť významných rodákov, akým bol Prof. Ing. Dr. techn. Peter Danišovič Dr.h.c. prezývaný ako "staviteľ storočia". Nakoniec navštívili aj ľudovú keramikárku z Boleráza Zuzanu Pinčekovú.
"Zvony nad krajinou" - Rádio Regina Bratislava /čas vysielania 10.
- Báč - farský Kostol sv.
- Banka - Kostol sv.
- Boleráz - farský Kostol sv.
- Borský Mikuláš - Kaplnka sv.
- Brestovany - farský Kostol sv.
- Dechtice - ruiny Kostola s kláštorom sv.
- Dolná Krupá - farský Kostol sv.
- Drahovce - farský Kostol sv.
- Gabčíkovo - farský Kostol sv.
- Holíč - farský Kostol sv.
- Horné Mýto - Kostol sv.
- Jablonica - farský Kostol sv.
- Kopčany - Kostol sv.
- Kuklov - farský Kostol sv.
- Kúty - farský Kostol sv.
- Naháč - farský Kostol sv.
- Piešťany - farský Kostol sv.
- Plavecký Peter - farský Kostol sv.
- Sereď - farský Kostol sv.