Svetlo v tme
V tme, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek oblasti snaží zatemniť náš život uprime zrak na toho ktorý hovorí „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ (Jn 8, 12) V pochybnostiach o správnej ceste sa obráťme k tomu, kto o sebe povedal : „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14, 6)Ježiš Kristus začal svoju verejnú činnosť. Prorok Izaiáš predpovedal, že „zažiari svetlo". Kristus prináša toto svetlo všetkým a jeho svetlo je schopné rozohnať každú temnotu. Spolu s týmto svetlom prichádza Božie kráľovstvo. Kto chce doň vstúpiť, musí robiť pokánie.

Antonio Vassilacchi (1556 -1629), Klaňanie pastierov, Kostol sv.
Pokoj v nepokoji
Rozhádaným, zatrpknutým, sklamaným a znepokojeným apoštolom, uzamknutým vo svojom nepokojnom strachu hovorí. „Pokoj vám!“ Strach a nepokoj sú vždy nástrojom Zlého. On je šíriteľ lži o Bohu i o človeku. (porov. Gn 3, 1-5) Vnáša do srdca človeka pochybnosti o Božej láske i o zmysle jeho príkazov. Naozaj je „luhár a otec lži“. (Jn 8,44) Preto dnes zaznievaj takou silou Ježišov pozdrav: „Pokoj vám!“ A týmto pozdravom pokoja, ktorý každodenne opakujeme niekoľkokrát aj pri slávení liturgie, Kristus upokojuje aj naše rozbúrené mysle. Aj my sme dnes za zatvorenými dverami, znepokojení a zneistení, možno roztrpčení a plní sklamania a nepokoja.Budeme potrebovať pokoj v srdci, v našich rodinách, v cirkvi i v spoločnosti. Nedovoľme, aby prípadné napätia, tie odôvodnené, či ľudsky pochopiteľné i tie vyvolané chvíľkovou krízou vniesli do nášho života skutočný nepokoj.
Veď sme učeníkmi Toho, ktorý svojim apoštolom krátko pred svojim umučením ako záverečný odkaz zanechal slová:„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje“. (Jn 14, 27)
Premáhanie strachu
V týchto dňoch sa naokolo nás, ale i v nás, šíri strach. Strach z neznámej novej choroby, strach z celospoločenských ekonomických dôsledkov obmedzujúcich opatrení, ktoré choroba vyvolala, strach z toho, aké následky to bude mať v našich životoch, v rodinách.Hľadáme v sebe aj silu prekonať strach, každú formu strachu dokonca aj ten prirodzený ľudský strach zo smrti. Aj k nám dnes so zvýšenou aktuálnosťou znejú Ježišove slová:
“Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. (Mt 10, 28)
Aj od tohto strachu zo smrti nás Kristus chce oslobodiť svojou dobrovoľne prijatou smrťou a svojim zmŕtvychvstaním. Boží Syn, ktorý sa sám nazýval tým, kým sa stal, teda Synom človeka, prijal na seba všetko čo je ľudské: radosť i bolesť, pokušenie i nadšenie, odvahu i strach.
„A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, 15 a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. 16 Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. 17 Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. 18 A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. (Hebr 2, 13-18)
Kristus zostúpil do hrobu v bolesti, „zostúpil k zosnulým“, aby im oznámil nádej na ich vzkriesenie a vystúpil z hrobu v sláve, aby bol odteraz a navždy našou pomocou.
Rovnako, ako myronosičkám aj nám sa prihovára v našej neistote a obave, vo chvíli keď sa cítime stratení a opustení. Povzbudení a oslobodení od strachu, môžeme teda s dôverou aj my hovoriť: „I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou“. (Ž 23, 4) Tmavá dolina zlého má nespočetne mnoho podôb a foriem ale my ňou prejdeme bezpečne, ak budeme načúvať Ježišovo povzbudenie: „Nebojte sa!“Vzkriesenie a jeho dôsledky
Do tejto tmy naraz zaznieva veľké, všetko prehlušujúce ALE ako ranné zore veľkonočného rána, ktoré zaháňajú noc smrti: „Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých“ (1. Korintským 15, 20). Kristus vstal z mŕtvych a preto aj my budeme vzkriesení. Toto veľké posolstvo formuluje Pavel absolútnym spôsobom, t. j. bez podmienok a bez obmedzení. Vzkriesenie je, a to nezávisle od viery, pochybností a nevery ľudí. Vzkriesenie je napriek Tomášovým pochybnostiam (Ján 20, 24 - 29), napriek skupine Korinťanov, ktorí vzkriesenie popierali, napriek pochybovačom všetkých ostatných čias. Vzkriesenie je aj proti vôli tých, ktorí sa dopúšťajú zločinov a krutostí a ktorí by boli radi, keby smrť prikryla ich zločiny tak ako sneh pokrýva nečistotu. Vzkriesenie je, a to aj napriek ich zvrátenému a zbabelému želaniu.To, že Kristus vstal z mŕtvych a že aj my môžeme a musíme rátať so svojím vzkriesením, má aj dnes pre život nedozerné dôsledky. Treba o nich vedieť, treba ich brať vážne. Sprítomnime si aspoň niektoré z nich:- Vzkriesením Ježiša Krista potvrdil Pán Boh všetko, čo Ježiš robil a učil. Preto celý obsah Jeho učenia a diela treba brať veľmi vážne.
- Každý prejav lásky, myšlienka, slovo, čin, má už teraz trvalú platnosť, lebo láska má podľa svedectva Písma prísľub večného života.
- Má zmysel pracovať na čistení a obohacovaní svojej bytosti, lebo terajší život je príprava na večnosť.
- Kto ráta s večnosťou, ráta s absolútnou zodpovednosťou pred Pánom Bohom za všetko, čo robí, a správa sa podľa toho.
- S vierou vo večnosť je nerozlučne spojená myšlienka pominuteľnosti časných vecí. Kto na to myslí, zaujíma voči nim odstup slobodného Božieho dieťaťa.
- Nemusíme sa báť smrti, lebo z Božej milosti je ona bodom prechodu do večného sveta.
- Aj pri utrpení sme v rukách Pána Boha, ktorý nás aj cez bolesť vedie ku konečnému cieľu.
- Kto ráta s večnosťou, vnáša už do tohto života veci, o ktorých vieme z Písma, že sú obsahom večnosti (1. List Jánov 3, 1 - 3).
Veľkonočné posolstvo biskupov
Mons. Jána Babjaka: V deň Paschy z celého srdca oslavujme vzkrieseného Ježiša Krista, opravdivého víťaza a ďakujme mu za vykúpenie i za terajšie poučenie. Zároveň prosme o potrebnú milosť, aby sme v dobrom nasmerovaní vedeli pokračovať i v ďalšom živote.
Arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ: Jediným dôvodom našej nádeje, našej odvahy i nášho pokoja je slávne Kristovo zmŕtvychvstanie.
Mons. Stanislava Stolárika: Aj v tejto chvíli však zdôrazňujeme, aké je dôležité, aby naše srdcia boli otvorené pre Pána a druhých ľudí.