Jeruzalemský Chrám bol centrom židovského náboženského života a jeho zničenie bolo pre židovský národ traumatickou udalosťou s rozsiahlymi dôsledkami. Tento článok sa zameriava na zničenie Jeruzalemského chrámu, jeho príčiny a následky.
Zničenie Jeruzalemského chrámu. Zdroj: Wikimedia Commons
Historické pozadie
Dejiny štátu Izrael sú hlboko prepojené s históriou židovského národa a jeho túžbou po vlasti. Izrael je štát na Blízkom východe v oblasti juhozápadnej Ázie, ležiaci na východnom pobreží Stredozemného mora. K Izraelu prilieha aj Západný breh Jordánu (Judea a Samária) a Pásmo Gazy, t. j. Izrael vyhlásil nezávislosť 14. mája 1948. Vzápätí došlo k invázii susedných arabských štátov, čo viedlo k arabsko-izraelskej vojne a vysídleniu státisícov Palestínčanov.
Židia a ich Boh
Národy, veľké či malé, dokážu prežiť dlhodobo len vtedy, ak ich príslušníkov spája niečo pevné, ešte pevnejšie ako len jazyk a tradície. Pre Židov bol takýmto spojivom Boh a ich viera v neho. Tá sa vyvíjala v historickom kontexte a postupne sa aj s jej nositeľmi oddelila od vyznávačov polyteistických náboženstiev. Kedy a za akých okolností sa tak stalo, nie je pri pohľade zvonka známe, v každom prípade práve toto bol bod zlomu.
Naopak, pre Židov bol svetský život v jeho základných prejavoch síce dôležitý, veď bol darom, no podružný. Farizeji v posmrtný život verili, saduceji vychutnávajúci si ten svetský vôbec nie. Spoločne s esénmi im záležalo najmä na jednej veci. Ako obstoja v každom okamihu pred svojím Stvoriteľom, ktorý jestvoval od počiatkov sveta i pred ním. Bohom, ktorý nemá začiatok ani koniec. Pri racionálnej snahe o Jeho pochopenie čosi nepredstaviteľné, vtedy i dnes.
Príčiny zničenia Chrámu
Deti Izraela porušili svoje prísahy a častokrát sa búrili. Opakovane porušil Mojžišovu Zmluvu, no Pán im zakaždým odpustil. Porušenie zmluvy však vedie k nespravodlivosti, disharmónii a nerovnováhe, ktorá si vyžaduje korekciu. Boh ich potrestal, aby sa poučili a dali si pozor. Raz ich potrestal štyridsaťročným putovaním po púšti a na jednu generáciu im zakázal vstúpiť do Svätej zeme. Inokedy ich potrestal zničením Svätého Jeruzalemského Chrámu a zotročením v rukách Nabuchodonozora. Boh dokonca spôsobil, že stratili pôvodnú Tóru, ktorú mali, a stratili aj relikvie Prorokov a Poslov (NJPN), pričom najdôležitejšou relikviou bola Archa Zmluvy. Boh ich inokedy potrestal tým, že ich učinil poddanými rímskej okupácii.
V čase Cézara Augusta k nim prišiel sľúbený Spasiteľ a Mesiáš, Ježiš Kristus (NJPN). Aj keď k nim bol vyslaný, Izraeliti v neho neuverili a pokúsili sa ho zabiť. Nakoniec Izraeliti zradili vlastného Mesiáša a vydali svojho sľúbeného Kráľa a Spasiteľa do rúk neveriacich Rimanov, aby mohol byť zabitý. Tento čin zrady sa Boh rozhodol viac Deťom Izraela neodpustiť a Štvrtá Zmluva bola navždy porušená.
V Judei v 60. rokoch 1. Najneskôr na jar roku 67 dorazí Vespasianus, vtedy ešte len Nerov vojvodca, do sýrskej Antiochie, aby prevzal kontrolu na tamojším rímskym vojskom. Vespasianus má k dispozícii 60 000 mužov, z čoho je 22 - 25 000 legionárov vrátane nebojového personálu.
Rím nasadil do ťaženia proti židovským povstalcom spočiatku tri légie. Piatu Macedónsku (LEG V Macedonica), Desiatu Úžinnú/Z Úžiny (LEG X Fretensis; jej meno je odvodené od miesta víťazstva Oktaviánovho vojvodcu Agrippu nad Sextom Pompeiom v Messinskej úžine, fretum Siculum, oddeľujúcej Sicíliu od Itálie) a spomínanú Pätnástu Apolónovu z Egypta pod velením Vespaziánovho syna Tita.
Následky zničenia Chrámu
Zničenie JeruzalemaKeď v roku 70 obkľúčila armáda rímskeho cisára Títa Jeruzalem, vypukol v meste hladomor, morová nákaza a ozbrojené konflikty, čo môžeme sledovať v šiestej kapitole Knihy Zjavenia, kde skazu postupne ohlasujú štyria anjelskí jazdci (štyri bytosti - cherubíni) na koňoch, pričom Baránok postupne otvára sedem pečatí na tajomnej knihe.
Dôležitou udalosťou pre pochopenie posolstva tejto knihy je zničenie jeruzalemského chrámu, ktorým zanikli aj židovské obety, pričom liturgia Cirkvi pokračovala a stále viac sa šírila. Ján vo svojej vízii opisuje práve toto zanikanie starého sveta, Starého zákona, a vznikanie nového sveta, nového Jeruzalema.
Zánik Jeruzalema bol pre prvých kresťanov zo židovstva napriek tomu, že sa už do veľkej miery odčlenili od synagógy, teda židovského náboženského spoločenstva, príčinou veľkého smútku a mnohých otázok.
Sväté mesto, ktoré si vyvolil sám Boh, kňazstvo, ktoré ustanovil skrze Mojžiša, chrám, ktorý prikázal sám postaviť, teraz On sám zničil. Kresťania túžili po zjavení zmyslu tejto dejinnej udalosti veľkého významu. A Ján z Božieho vnuknutia nachádza odpoveď. Boh zničil starý Jeruzalem, potom ako príchodom Mesiáša splnil svoju dejinnú úlohu, pre jeho hriechy, pre jeho pýchu, pre odmietanie Božieho Syna a prenasledovanie prvých kresťanov. Boh však súčasne vybudoval nový Jeruzalem, ktorý zostúpil priamo z neba. Tým novým Jeruzalemom, postaveným zo živých kameňov, je samotná Cirkev. Nový Jeruzalem je všade tam, kde kresťania slávia novú obetu - Baránkovu večeru. Na sv. omši, slávenej spolu s anjelmi, majú čerpať posilu uprostred prenasledovania pre zápas s Božími nepriateľmi.
Hlavným cieľom Jánovej apokalypsy je teda posilnenie kresťanov svojej doby (najmä kresťanov Malej Ázie, zvlášť tých, ktorí pochádzali zo židovstva) ale aj kresťanov všetkých čias vo vernosti Kristovi v prenasledovaniach, vo všetkom súžení, ktoré kresťania zakúšajú od ľudí tohto sveta, ktorý je stále pod vplyvom diabla. Obrazom, ktorý ich má posilňovať, je obraz nebeského Jeruzalema, večnej slávy spasených. Je to však obraz, ktorý nie je len budúcnosťou, ale aj prítomnosťou, prežívanou v liturgii Cirkvi, v Eucharistii, vo sv. omši, ktorá je pozemskou účasťou na nebeskej liturgii spasených. Takýmto spôsobom sa tento spis môže stať nielen návodom na lepšie prežívanie sv.
Po páde Jeruzalemského kráľovstva sa obyvateľstvo Palestíny stalo prevažne moslimským.
Tabuľka: Prehľad udalostí a období v histórii Jeruzalema
| Obdobie | Udalosti |
|---|---|
| Doba bronzová | Obývané Kanaáncami |
| Doba železná | Vznik Izraela a Judska |
| 63 pred Kr. | Dobytie Judei Rímskym impériom |
| 70 nl | Zničenie Druhého chrámu Rimanmi |
| 4. - 7. storočie | Byzantská nadvláda |
| 7. storočie | Islamské výboje |
| 11. - 13. storočie | Križiacke obdobie |
| 16. - začiatok 20. storočia | Súčasť Osmanskej ríše |
| 1917 | Balfourova deklarácia |
| 1920 | Mandát Británie nad Palestínou |
| 1948 | Vyhlásenie nezávislosti Izraela |
Je zásadné, aby sa pri vyučovaní katechizmu a pri hlásaní Božieho slova neučilo nič, čo sa nezhoduje s pravdou evanjelia a s Kristovým duchom. Kristus podstúpil svoje umučenie a smrť dobrovoľne, a to za hriechy všetkých ľudí a z nesmiernej lásky, aby všetci boli spasení. Cirkev zavrhuje akúkoľvek diskrimináciu alebo prenasledovanie pre rasový pôvod, farbu pleti, spoločenské postavenie či náboženskú príslušnosť, pretože sa to protiví Kristovmu duchu.