Za svoje zvláštne pomenovanie bazilika vďačí starovekej legende. Podľa nej na tunajšom mieste existoval oltár, na ktorom sa vynímal nápis Haec est Ara Filii Dei - Toto je oltár Syna Božieho. Oltár vznikol ako reakcia na proroctvo, ktoré vyriekla veštkyňa Tiburská Sibyla prvému z rímskych cisárov, Augustovi.
Cisár raz veštkyni položil otázku, či niekedy bude na svete dôležitejšieho muža ako je on. Sibyla mu prorokovala, že čoskoro príde na svet „Kráľ vekov“ aby zboril oltáre bohov a podmanil si celý svet. Augustus dostal počas veštby zjavenie: videl Matku s Dieťaťom stojacu v oslnivom svetle a z diaľky k nemu doliehal hlas „Toto je oltár Božieho Syna.“ Na mieste označenom v proroctve dal cisár postaviť chrám bohyne Juno s oltárom, nad ktorým sa vznášala bohyňa ozdobená nápisom Ara Deae coelistis - Oltár bohyne nebies. O legende nachádzame zmienku v prvom sprievodcovi Ríma z 12. storočia.
História Baziliky
Podľa historických záznamov neďaleko miesta, na ktorom dnešná bazilika stojí existovalo tzv. Augustov chrám časom nahradil kresťanský kostol, stavba v štýle starovekej baziliky, ktorý podľa tradície dala vybudovať cisárovná Helena, matka prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého. Už od 6. storočia v susedstve kostola existovalo byzantské opátstvo. V 10. storočí sa kostol dostal do správy Svätej stolice, ktorá ho zverila reholi benediktínov. V roku 1249 ju pápež Inocent IV. zveril františkánom. Ďalšie stavebné úpravy prebiehali aj v nasledujúcich storočiach. K dôležitej úprave prišlo počas pontifikátu Pia IV. Bazilika zažila i neradostné časy.
Tajomstvá a zázraky Santa Maria Maggiore
Architektúra a Exteriér
Než sa návštevník dostane do baziliky musí vyjsť širokým monumentálnym schodiskom tvoreným stodvadsiatimi štyrmi schodmi. Bolo vybudované v roku 1348 ako poďakovanie Panne Márii za ukončenie strašného moru. Schodisko je jedinou verejnou stavbou, ktorá vznikla v Ríme počas tzv. avignonského zajatia pápežov.
Exteriér baziliky zaujme predovšetkým svojou strohosťou. Hladké priečelie neobsahuje žiadne fasádne ozdoby.
Interiér a Umelecké Diela
V protiváhe jednoduchému exteriéru návštevníka očarí interiér baziliky. Trojloďová stavba zaujme predovšetkým dvoma stĺporadiami (po jedenástich stĺpoch), oddeľujúcimi hlavnú loď od postranných. Po obvode chrámu sa nachádza viacero bočných kaplniek, z ktorých najvýznamnejšiu nájdeme hneď vpravo pri vchode. Kaplnka zasvätená svätému Bernardinovi, reformátorovi františkánskej rehole, je známa aj pod označením Bufaliniho kaplnka (Capella Bufalini). Pomenovaná bola po Ricomannovi Bufalinim, prelátovi z Città di Castello, mesta na severe dnešného regiónu Umbria, ktorý v Ríme pracoval ako kuriálny právnik. Ten výzdobou svojej pohrebnej kaplnky poveril slávneho renesančného umelca Bernardina di Betto, známeho pod menom Pinturicchio.
Fresky vytvorené v rokoch 1484 - 1486, patria, popri maľbách v Borgiových apartmánoch a Piccolominiho knižnici v Siene, k umelcovým najznámejším. Tri bočné steny pokryl maľbami zachytávajúcimi scény zo života svätých Bernardina a Františka z Assisi. Krížová klenba rozdelená na štyri polia obsahuje maľby štyroch evanjelistov. Spomedzi nástenných fresiek sa najzaujímavejšie nachádzajú na čelnej a ľavej stene.
Oslávenie svätého Bernardina na oltárnej stene zachytáva scénu kedy dvaja anjeli korunujú na skale stojaceho Bernardina. Udalosti sú prítomní po bokoch stojaci svätý Augustín a svätý Anton Padovský. Pozadie fresky tvorí typická umbrijská krajina. Fresku svojím geometrickým rozvrhom pripomínajúcu Peruginovu maľbu Kristus dáva kľúče Petrovi v Sixtínskej kaplnke nájdeme na ľavej stene kaplnky. Maľba s názvom Smrť svätého Bernardina znázorňuje moment svätcovho skonu kedy sa okolo katafalku zišiel zástup smútiacich, medzi ktorými umelec zachytil postavu mecéna kaplnky ako aj členov jeho rodiny.
Ďalšiu z pozoruhodných kaplniek baziliky nájdeme v ľavom transepte. Oktogonálny priestor obsahuje hrobky svätej Heleny, matky prvého kresťanského cisára Konštantína Veľkého, pápeža Honoria IV. Zrejme najvyhľadávanejším miestom v chráme je malá kaplnka po ľavej strane hlavného oltára, do ktorej sa vstupuje cez sakristiu. Nachádza sa v nej soška jezuliatka zvaná Il Bambinello dell'Aracoeli (Dieťatko od Aracoeli). Ide o malú drevenú sošku (súčasná je však iba kópia), ktorú podľa legendy vyrezal z jedného kusa olivovníkového dreva, pochádzajúceho priamo z Getsemanskej záhrady, istý františkánsky mních v roku 1480.
Na hlavnom oltári je obraz Panny Márie na dreve v byzantskom štýle, datovaný do 12. storočia. Ľudová tradícia vraví, že obraz niesol pápež Gregor I. Bazilika Santa Maria in Aracoeli obsahuje aj ďalšie umelecky hodnostné diela. Za zmienku stojí náhrobok rímskeho senátora Lucu Savelliho, dielo z 13. storočia pripisované Arnolfovi di Cambio či náhrobok rodiny Bracciovcov vytvorený pravdepodobne podľa Michelangelovho návrhu. Kaplnky obsahujú maľby slávnych maliarov talianskej renesancie, napr. Benozza Gozzoliho, Giulia Romana a ďalších.