Jozef Buday: Život a dielo zakladateľa Duchovného pastiera

Jozef Buday bol významnou osobnosťou slovenskej histórie. Bol horlivým kňazom-ľudomilom, ktorému išlo nielen o duchovné, ale aj o sociálne pozdvihnutie veriaceho ľudu, trpiaceho vykorisťovaním dedinských úžerníkov a krčmárov.

Narodil sa v Mestečku, dnes Leopoldov, okr. Hlohovec. Ľudovú školu navštevoval v rodnom meste. Stredoškolské štúdium začal na piaristickom gymnáziu v Trenčíne, posledné dva ročníky absolvoval v Satmári (dnešné Rumunsko), kde zmaturoval v r. 1894. Teológiu študoval v Nitre, tam ho v r. 1899 vysvätili za kňaza.

V tomto článku sa pozrieme na jeho život a dielo, s dôrazom na jeho prínos pre slovenskú kultúru a spoločnosť.

Kňaz a ľudomil

Bol kaplánom v Rosine, v r. 1900 v Terchovej a v r. 1901 v Bošáci. V r. 1906 prebral správu farnosti v Moravskom Lieskovom.

Zakladal svojpomocné potravinové a úverové družstvá, spolky striezlivosti, usporadúval prednášky, divadelné predstavenia, písal a šíril ľudovýchovnú a náboženskú literatúru. Založil Knižnicu na obranu viery, sám v nej publikoval dve brožúrky: Prečo som katolíkom? (1907), Katolicizmus a luteranizmus (1908). Redigoval Knižnicu nábožno-poučného čítania, v ktorej vydával preklady i práce domácich autorov (napr. K. Viaceré jeho diela vychádzali ako podielové knihy, aj dva romány Henryka Sienkiewicza v jeho skrátenom prepracovaní (Svätý Peter v Ríme podľa Quo vadis a Obrana Čenstochovej podľa románu Potopa).

Spomedzi jeho ďalších početných knižných diel hodno spomenúť Ľudové poviedky (1925), Prečo milujem svoju Cirkev? (1932), cestopisy Naša prvá národná púť do Ríma (1924), Za bratmi v Amerike (1927), životopisy Život sv. Alfonza Rodrigueza, Krátky náčrt života sv. Františka z Assisi a ďalšie.

Zveľaďoval pútnické miesta (Skalka, Frývald, Višňové), v Moravskom Lieskovom postavil kostol, ktorý posvätili v r. 1912.

V rokoch 1910-1918 zastupoval obvod Bohuslavice v Trenčianskom stoličnom výbore. Dopĺňal si vzdelanie ďalším štúdiom - v r. 1916 mu budapeštianska univerzita udelila doktorát práv.

Za svoju činnosť dostal juhoslovanský Rad sv. Sávu III. stupňa a cirkevné vyznamenanie Pro Fide et Ecclesia.

V rokoch 1908-1913 redigoval mesačník Svätý Vojtech, v rokoch 1917-1918 časopis Duchovný pastier, ktorý sám založil.

Prispieval do cirkevných i národných časopisov Kresťan, Ľudové noviny, Posol Božského Srdca, Kráľovná mája, Národnie noviny a ďalších.

Od študentských rokov až do smrti úzko spolupracoval so Spolkom sv. Vojtecha. Stal sa podpredsedom jeho Literárno-vedeckého odboru, členom predsedníctva a po A.

Politická činnosť

Po prevrate stál po boku Andreja Hlinku. Bol poslancom za Slovenskú ľudovú stranu v Revolučnom národnom zhromaždení. Vo voľbách v r. 1920 a 1925 ho zvolili za poslanca, v r. 1929 a 1935 za senátora za Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu. Zostával však vždy a v prvom rade kňazom.

Veľa úsilia venoval Spolku sv. Vojtecha.

Po vzniku Slovenskej republiky bol poslancom a podpredsedom slovenského snemu. Smrť mu prekazila dať svoje schopnosti a skúsenosti do služieb prvého samostatného štátu.

Duchovný pastier

Bol zakladateľom svojpomocných potravinových a úverových družstiev. Pokračoval v línii kňaza Štefana Závodníka v zakladaní spolkov striezlivosti. Pre nás bol hlavne zakladateľ a prvý šéfredaktor Duchovného pastiera. V rokoch 1917-1918 časopis Duchovný pastier, ktorý sám založil.

Duchovný pastier je najstaršie teologické periodikum na Slovensku. V dňoch 22. až 23. novembra 2017 sa v Nitre uskutočnili oslavy stého výročia založenia Duchovného pastiera. Na druhý deň slávnosť storočnice vzniku - vydania prvého čísla Duchovného pastiera pokračovala slávením svätej omše v Kaplnke sv. Gorazda v Kňazskom seminári sv. Gorazda.

Najväčšia bola, že po smrti zakladateľa a prvého šéfredaktora časopisu nikde nebola zmienka o skutočnosti, že Jozef Buday náhle skonal na ceste na zasadnutie Slovenského snemu 15. novembra 1939. Ani ako predsedovi SSV mu nebola venovaná pozornosť. Možno sa iba domnievať, že sa dostal do osobného sporu so Štefanom Mnoheľom, ktorý neprávom založenie časopisu nekriticky pripísal inému velikánovi našich dejín Andrejovi Hlinkovi, keď slávil sedemdesiatiny. Skutočnú pravdu o tom už nik neodhalí, ale predsa je nutné uviesť pravdu na jej miesto, že zakladateľom a prvým šéfredaktorom periodika bol Jozef Buday.

Štafetu po ňom prebral Andrej Hlinka, nakoľko Jozef Buday pre zdravotné problémy sa vzdal vedenia časopisu a potom tretím šéfredaktorom sa stal Jozef Tiso, ktorý časopis redigoval 7 rokov.

Obnoviť pravdivé dejiny časopisu, zreštaurovať tak, ako sa reštaurujú obrazy - zbaviť ich nánosov dejín, mnoho ráz veľmi deformovaným. Preto bola venovaná pozornosť aj času vzniku Duchovného pastiera v bloku pod názvom Pravda o „maďarónskych biskupoch“ Viliamovi Bathanyim a Alexandrovi Parvym vo vzťahu k Duchovnému pastierovi.

Po skončení zasadnutia RR DP jeho účastníci sa odobrali na mestský cintorín, kde položili veniec na hrob zakladateľa periodika Mons. Jozefa Buday a do krypty v katedrálnom chráme v Nitre, kde položili veniec aj na hrob dlhoročného šéfredaktora a zriaďovateľa redakčnej rady periodika Mons. Jozefa Tisa.

Daniel Dian, v prvom referáte vedeckej konferencie, účastníkom predstavil osobnosť, ktorá stála pri zrode jubilujúceho časopisu. Daniel Dian ozrejmil aj cieľ konferencie.

Po sto rokoch môžeme s hrdosťou konštatovať, že Duchovný pastier prekonal krušné časy a vytrval, i keď naďalej zápasí s podobným problémom ako na začiatku, a to s neprijatím zo strany kňazov“, povedal v úvode Ivan Šulík, riaditeľ Spolku svätého Vojtecha.

Šéfredaktor a organizátor vedeckej konferencie privítal potom v odbornej časti osláv storočnice časopisu aj banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Mariána Chovanca, ktorý bol dlhoročným členom RR DP a aj prispevateľom periodika aj v súčasnosti.

Záver

Jozef Buday bol významnou osobnosťou slovenskej histórie, ktorá sa zaslúžila o rozvoj duchovného a kultúrneho života na Slovensku. Jeho dielo je dodnes živé a inšpiruje ďalšie generácie.

Dňa 15. novembra 1939 Jozef Buday náhle skonal na ceste na zasadnutie Slovenského snemu. Bol to muž činu, ktorý sa venoval svojmu národu a cirkvi.

Tabuľka: Šéfredaktori časopisu Duchovný pastier

Celkovo tam má doteraz publikovaných 146 príspevkov. Je najaktívnejší prispievateľ do Duchovného pastiera.

V r. 1921 ho vymenovali za kanonika Nitrianskej kapituly; bol zdatným pomocníkom biskupa Kmeťka v jeho široko rozvetvenej činnosti. v roku 1924 aj trenčianskym a žilinským archidiakonom a dokonca v roku 1929 i katedrálnym archidiakonom. Patril k vážnym kandidátom na biskupský stolec.

Dopĺňal si vzdelanie ďalším štúdiom - v r. 1916 mu budapeštianska univerzita udelila doktorát práv.

Iné mená:B; B - y; Pravdomluv, J. B. Bohuslavský, Buday Jozef; Dedinský kaplán; Dr. B; J. 28. 15. november 1939;

Poznámka: Je dôležité si pripomínať a oceňovať prácu a odkaz osobností, akou bol Jozef Buday, pre budúce generácie.

tags: #jozef #buday #knaz