Páter Jozef Garaj z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul je známy svojou horlivosťou za Božie kráľovstvo. Tento článok sa zameriava na jeho život a pôsobenie, od kňazských začiatkov až po jeho prácu v samizdate a dabingu náboženských filmov.
Jozef Garaj sa narodil v roku 1947 ako štvrtý z deviatich detí a vyrastal v Rabčiciach v okrese Námestovo. Po kňazskej vysviacke v roku 1971 pôsobil ako kaplán v Ružomberku, Vysokých Tatrách, Kežmarku a Spišskom Bystrom.
Za kňaza ho vysvätil českobudějovický biskup Josef Hlouch v roku 1971. Do seminára ho prijali v spoločensky uvoľnenej druhej polovici 60. rokov. Považoval to za zázrak, keďže jeho otec bol roľník a doma mali sedem hektárov pôdy, tri kravy, ovce aj koňa.
Od detstva chcel byť kňazom, ale po skončení základnej školy nemal odvahu ísť na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu do Námestova, keďže to bola výberová škola. Tak išiel do Dolného Kubína na učňovku za maliara - natierača s tým, že potom si doplní stredoškolské vzdelanie. Čoskoro však zistil, že doma nemajú na to, aby žil v internáte.
Po kňazskej vysviacke vystriedal viacero kaplánskych miest - Ružomberok, Vysoké Tatry, Kežmarok, Spišské Bystré. Pomedzi to absolvoval základnú vojenskú službu. V roku 1978 ho spišský vikár Štefan Garaj poslal za farára do Vysokých Tatier.
Pôvodne mal ako čerstvý farár nastúpiť do Chmeľnice. Miestni veriaci, sčasti potomkovia spišských Nemcov, žiadali kňaza, ktorý by vedel odslúžiť omšu aj po nemecky. Keďže nemčinu ovládal, pán vikár ho chcel poslať do Chmeľnice a Vincenta Dorníka do Vysokých Tatier. Proti tomu však protestoval cirkevný tajomník - Dorník totiž nastúpil do kňazského seminára ešte za biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1948, no štúdium kvôli zmeneným spoločenským pomerom dokončil a bol vysvätený až v 60. rokoch.
Bola to náročná farnosť, rozsiahla, bolo potrebné spravovať štyri kostoly. Najmä z duchovného hľadiska, ale aj po materiálnej stránke - tu opraviť strechu, tam vymaľovať, v kostole v Starom Smokovci osádzali Hložníkove vitráže, postupne v jednotlivých kostoloch inštalovali organy...
Predstavitelia režimu mu pritom hádzali polená pod nohy, ale nevzdával sa, bavilo ho to, mal pre čo žiť. V charitnom domove v Dolnom Smokovci sa konali zhromaždenia Pacem in terris. Úspešne sa im vyhýbal, až kým raz na ne neprišiel olomoucký biskup Josef Vrana. Od cirkevného tajomníka si potom musel vypočuť, že do Tatier príde biskup a nemá ho ani kto privítať. „Pán farár, vy ste tu aj preto, aby ste cirkev reprezentovali aj po tejto stránke.
Osobne ho zasiahol prípad jednej manželky predsedu ONV zo stredného Slovenska, ktorá za ním prišla s tým, že by chcela dať deti na prvé sväté prijímanie, ale doma sa to nedá. Dal jej katechizmus, aby ho s deťmi postupne prechádzala. Chlapci aj so starou mamou potom približne raz za mesiac prichádzali za ním, aby ich preskúšal a porozprával sa s nimi. O týchto stretnutiach sa ale dozvedela ŠtB, napokon, donášači boli aj medzi samotnými kňazmi.
Režim ho od roku 1983 evidoval ako nepriateľskú osobu pod krycím menom Helmut. Patril do skupiny kňazov, ktorí tvorili samizdat Orientácia. Vychádzal síce v náklade len okolo 20 kusov, ale kým iné samizdaty vznikali až v 80. rokoch, Orientácia začala vychádzať už v roku 1973.
V spomenutom roku odišiel na vojenčinu, ale hneď po návrate ho Janko Maga, iniciátor časopisu, prizval medzi jeho tvorcov. Jeho prvým článkom boli práve postrehy z vojenčiny pod názvom Kňaz v zelenom. Ján Maga bol v tom čase farárom v Batizovciach pod Tatrami.
Stretávali sa na rôznych miestach približne raz za mesiac. Nikto ich nemusel nútiť, chceli. Vždy si niekto pripravil referát na nejakú tému, o ktorej potom diskutovali. Samozrejme, mali aj spoločnú svätú omšu, spoločne sa najedli, keď bolo pekné počasie, išli sa prejsť. Spolupatričnosť a solidárnosť medzi nimi kňazmi bola oveľa väčšia ako dnes. Celé sa to teraz akosi triešti.
V 80. rokoch sa postupne od prispievania do samizdatu presunul k dabovaniu náboženských filmov. Jeho hlas sa tak dostal do tisícok domácností a tajných spoločenstiev. Nadaboval štyri desiatky filmov ako Ježiš Nazaretský od Franca Zeffirelliho, Quo vadis, Ben Hur, Becket, Brat Slnko, sestra Luna, Pieseň o Bernadette, S piesňou okolo sveta a ďalšie.
Môže za to videorekordér, ktorý si kúpili Janko Maga, Jozef Jarab a on. Prvý náboženský film, ktorý videl, bol dokument o pátrovi Piovi. Keďže film bol v nemčine, nahral zvuk na magnetofónovú kazetu, dal si slúchadlá na uši, stláčal štart a stop a prepisoval do slovenčiny vetu za vetou.
Druhý film, ktorý nadaboval, ale už v spolupráci s ďalšími, bol hraný životopis Ježiša Krista Kráľ kráľov. Tamojší farár Michal Vitkovský išiel v technologických veciach s dobou, a keď zistil, ako nadaboval pátra Pia, tak mu povedal, že on má špeciálny prístroj na dabovanie. Z nadabovanej videonahrávky sa potom urobili ďalšie kópie, z ktorých si zasa ľudia robili ďalšie a tak sa to šírilo geometrickým radom. Až do Čiech.
Do dabingu zapojil aj ďalších ľudí. Súčasný spišský biskup Štefan Sečka, ktorý daboval napríklad Krista vo filme Ježiš Nazaretský alebo biskupa Thomasa Becketa, kňazi Amantius Akimjak, Jozef Bieľak a František Dolák, Monika Kovalčíková, Mária Tulejová, sestry Bradáčové, niektoré rehoľné sestry z charitného domova... Výborný bol Jozef Figlár, maturant, ktorý nadaboval svätého Františka Assiského.
Raz mali kňazi duchovné cvičenia v Tatrách a po ich skončení ich pozval na faru, kde im pustil Pieseň o Bernadette. Film sa končí veľmi dojímavou scénou jej smrti. Premietanie sa skončilo a v miestnosti, v ktorej bolo možno tridsať kňazov, zavládlo niekoľkominútové úplné ticho.
Posledný film, ktorý nadaboval, bol dokument o New Age, ale to už boli rané 90. roky.
Vždy bol skalopevne presvedčený, že komunistický režim padne. Na primíciách mal dvoch priateľov-bohoslovcov zo západného Nemecka - Manfreda a Helmuta, s ktorými sa spoznal v 60. rokoch počas štúdia teológie. Možno aj po ňom mu dali eštebáci krycie meno. Keď sa potom režim začal rúcať, snažil sa tomu čo najviac pomôcť. Zúčastňoval sa na stretnutiach a verejných zhromaždeniach, na niektorých prehovoril aj z pódia. Tatry boli komunistickým hniezdom, takže všetko tam išlo akosi ťažšie, straníci sa držali zubami-nechtami.
V rokoch 1973 - 2012 bol farárom vo Vysokých Tatrách, v súčasnosti je farárom v Kline v okrese Námestovo.
Dňa 3. - 5. mája 2019 sa v Nitre, v Provinciálnom dome sestier vincentiek, uskutočnil druhý turnus duchovných cvičení pre členov Združenia Zázračnej medaily. Viedol ich páter Jozef Garaj z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Tému prednášok čerpal veľa zo Sv. písma, z Božieho Slova a konkretizoval viaceré rady do života a do udalostí v živote. Veľa hovoril o odovzdanosti do Božích rúk vo všetkých situáciách života, lebo my nevidíme do vecí, ale Boh vie, prečo to dopúšťa. Všetko môže byť pre naše dobro. Odporúčal prečítať si životopis P. Dolindu, ktorý je autorom Novény odovzdanosti. Spoločne prežili silné a povzbudzujúce chvíle pri Ježišových nohách spolu s Pannou Máriou, aj pri sv. omši, adorácii, modlitbe ruženca a sviatosti zmierenia.
Zosnulého vladyku Milana Šášika CM spaľovala podľa jeho spolubrata z misijnej kongregácie svätého Vincenta de Paul Jozefa Garaja horlivosť za Božie kráľovstvo. “Mal úžasného cirkevného ducha. Bol verný cirkvi. Bol verný vo vzťahoch. Všade kde bol, udržiaval kontakty s ľuďmi, ktorých spoznal. To, že teraz náhle odišiel nie je len následok nejakej choroby, ale vyčerpania. Vždy išiel naplno,” povedal pre Tlačovú kanceláriu KBS Jozef Garaj, ktorý sa zo zosnulým mukačevským eparchom stretol prvýkrát takmer pred 50 rokmi.
Milan Šášik podľa Jozefa Garaja vynikal horlivosťou. “Bol úžasne činný. Stále bol v pohybe,” povedal. Zároveň vyzdvihol jeho odvahu. “Vedel konať aj počas totality. On začal tradíciu misijnej spoločnosti na Slovensku, pretože v roku 1968 tu boli len starí spolubratia. On bol vtedy prvý z mladých záujemcov o vstup do rehole. Oslovil aj viacerých spolužiakov z bohosloveckej fakulty. Napríklad Gustáva Slaninku a Vincenta Zontáka. Vedel ich nadchnúť,” zdôraznil Jozef Garaj.
Podľa neho Milan Šášik žil v radostnom duchu. “Bolo vidieť, že to nemá naučené, ale to pramení z lásky k cirkvi,” konštatoval. Upozornil, že vladyka Šášik často prichádzal na Slovensko aj ako biskup, aby uživil svojich kňazov a seminár. Prichádzal prosiť o peniaze, pretože na Ukrajine od štátu nedostával ani korunu. “Takže sme sa naďalej stretávali. Boli sme v živom kontakte. Boli sme dobrí priatelia. Bol som aj na jeho biskupskej vysviacke v Ríme,” dodáva Jozef Garaj.
Vladyka Šášik sa angažoval aj v neokatechumenáte. “On inicioval začiatok neokatechumenátnej cesty na Slovensku. Kontaktoval Poliakov, odtiaľ povolal katechistov, keď bol ešte kaplánom v Preseľanoch a Horných Lefantovciach. Neokatechumenát Do dnes na Slovensku funguje,” dodal.
Jozef Garaj je príkladom kňaza, ktorého spaľovala horlivosť za Božie kráľovstvo, a jeho život a dielo sú inšpiráciou pre mnohých.
Oravský hrad, nachádzajúci sa neďaleko Tvrdošína.
Pôsobenie v Tvrdošíne
Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Tvrdošíne, kde pôsobí aj Mgr. Ján Garaj, má bohatú históriu siahajúcu do 14. storočia.
História a architektúra Farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie
Živé prenosy svätých omší z farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Santovke
- Kostol bol postavený v druhej polovici 14. storočia ako dvojloďový gotický kostol, zaklenutý na stredné stĺpy.
- Pri úprave v druhej polovici 17. storočia sa klenba lode zrútila a bola nahradená troma barokovými poľami krížovej klenby s medziklenbovými pásmi.
- Ďalšia barokizácia kostola bola v roku 1772.
- Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovalo presbytérium s dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klenby, obvodové murivo lode, sakristia s ranogotickým oknom, dva gotické portály a gotické okná s pôvodnými kružbami.
- Veľmi charakteristická je veža, na strane podopretá zo strany vchodu rovnobežnými podperami opierajúcimi sa o múr cintorína.
- Strop v presbytériu má klinové vyžľabené rebrá, ktoré zakončujú konzoly.
- Hlavný, neskorobarokový oltár z roku 1765 je zdobený v prostriedku obrazom Nanebovzatia Panny Márie, po bokoch sú rezby sv. Štefana a sv. Ladislava.
- Dva bočné oltáre s rezbami z konca 19. storočia sú zasvätené Božej Matke.
- Baroková kamenná krstiteľnica je z druhej polovice 17. storočia.
Kaplnky v Tvrdošíne
- Kaplnka Premenenia Pána, postavená v 18. storočí.
- Kaplnka sv. Fabiána a Šebastiána, postavená v 18. storočí.
- Kaplnka Najsvätejšej Trojice, postavená v 18. storočí.
Kňazi pôsobiaci v Tvrdošíne
V Tvrdošíne pôsobili viacerí významní kňazi, ktorí zanechali svoju stopu v histórii farnosti. Medzi nich patria:
- 1660 - 1670 Sebestian Laura Czowitz - začal písať matriku
- 1738 - 1755 ThDr.
- 1900 - 1931 Jozef Zoštiak - narodil sa 18.2.1869 v Dlhej nad Oravou a zomrel 17.4.1931 v Tvrdošíne, kde je aj pochovaný.
- 1931 - 1932 Ján Slodička - predtým tu pôsobil ako kaplán v r.
- 1946 - 1947 Kornel Brtko - z Likavky, narodený v r.
- 1951 - 1958 ThDr.
- 1965 - 1971 ThDr.
- 1971 - 1983 Štefan Šmálik - kňaz, historik, prekladateľ, spisovateľ. V Tvrdošíne pôsobil najprv ako kaplán (od 19.2.1934 -17.7.1937), neskôr ako správca farnosti (1971- 1983). Zomrel v Oravskom Bielom Potoku.
- 1983 - 1987 Prof. ThDr. František Tondra - narodil sa 4.6.1936 v Spišských Vlachoch. Od roku 1989 do roku 2011 bol spišským diecéznym biskupom.
- 1987 - 1991 Július Chalupa - narodil sa 8.1. 1950 v Chlebniciach. Zomrel 24.6.1991 v Tvrdošíne.
- 1991 - 1995 Mgr. Marián Pánik - narodil sa 14.7.1953 v Trstenej.
- 1995 - 2002 Ľudovít Frič - narodil sa 22.3.1957 v Liptovskom Mikuláši, pochádza z Partizánskej Ľupče.
- 2002 - 2015 ThDr. ICLic. Ján Marhefka PhD. - narodil sa 26.12.1967 v Kežmarku, pochádza z Reľova. V súčasnosti je farárom v Lendaku.
- 2015 - 2023 ThLic. František Reguly - narodil sa 6.10.1968 v Trstenej, pochádza z Nižnej.
- 2023 - Róbert Tokár - Narodil sa v Krivej.
Medzi významných kňazov patrí aj Alojz Mária Chmeľ (*17. októbra 1913, +16. augusta 1939). Povesť o jeho cnostiach a početné milosti, ktoré na jeho príhovor Pán neprestajne udeľuje, sú pre mnohých výzvou k obráteniu a ku svätosti.