Jozef Michal Knaz sa narodil v Gajaroch okolo roku 1653. O jeho živote vieme len málo, ale jeho prítomnosť v histórii je zaznamenaná vďaka jeho pôsobeniu ako prvého farára v Hasprunke, dnešnej Studienke.
Kostol svätého Ondreja v Studienke
Pôsobenie v Hasprunke
V roku 1695 sa stal prvým farárom v Hasprunke, čo je dnešná Studienka. V r. 1695 naozaj bola matričná kniha zriadená až začiatkom roka 1695.
Prvý zápis v matričnej knihe krstov, pohrebov a sobášov bol vykonaný takto: Ten, ktorý ju pripravoval, zomrel prvý, 16. februára 1695 v Hasprunke, potom 2. júna 1699 21. auguste 1703 vo Veľkých Levároch. Krstu je z 31. januára 1695, je spomenutý pohreb farára Dubnika z 1. mája 1695, zapísaný až o rok neskôr - 29. mája 1696.
Ďalšie Pôsobiská a Štúdiá
Teológiu študoval v Pázmáneu (Viedeň). Podľa matriky nastúpil do Hasprunky 21.6.1699. Pôsobil tam do 5. júla 1705.
Bol farárom vo Veľkých Ripňanoch, kde v r. 13.4.1663 bol ustanovený za farára vo Veľkom Šúre (Šúrovciach). V protokole uvedenia za farára je nazvaný dobrým mužom. Odtiaľ išiel 19. apríla 1665 do Moravského Sv. Jána, kde začal písať farské matriky. Vizitácii Ján Cherlay o ňom zaznačil, že farár je príkladným mužom.
Odtiaľ bol 2. júna 1699 21. júna 1699 výmenou s Jurajom Szenigloviczom. Zastával úrad dekana. Odtiaľ išiel 30. júna 1705 do Sv. Jána, odtiaľ išiel do Sv. 21. júna 1699 bol ustanovený za farára v Hasprunke, kde zomrel 25. novembra 1751.
Život a Smrť Jozefa Michala Knaza
Teológiu študoval v seminári Marianum (v Trnave). Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1704. 29. júla 1705 bol ustanovený za farára v Hasprunke.
Zomrel 14. apríla 1751 vo veku 75 rokov. Vo farskej kronike bolo o ňom zaznačené: Pánovo stádo spravoval veľmi sväto a veľmi obratne. Z týchto záznamov sa dá určiť, že sa narodil okolo roku 1677. Pochovaný bol v Hasprunke 16. apríla 1751.
Ján Bapt. bol administrátor farnosti od 16.4. do 11.6.1751. 8. júna 1751 do septembra 1753 bol administrátor farnosti Ján Bapt. Farská kronika zaznamenala, že žije v blahej pamäti ľudu. Bol v duchovnej službe, nenažiadajúc žiadnu mladšiu pomoc v svojej starobe. Tešil sa veľkej vážnosti a láske u kniežaťa (grófa) Palffyho. Odmietol výnosnejšou farou, on ju ale neprijal.
Pri kostole boli vystavené dve kaplnky pri kostole k úcte sv. Františkovi Xaverskému. Nesprávnou interpretáciou je stavba kaplnky Umučenia Pána, datovaná na rok 1717. Podľa záznamov arcidiecézy datujú kaplnky až do rokov 1781 (sv. stromy.
Počas jeho pôsobenia došlo k viacerým významným udalostiam a zmenám v obci a farnosti. Jeho prínos bol ocenený aj po jeho smrti, keď bol spomínaný ako muž žijúci v blahej pamäti ľudu.