Juraj Augustín Kňaž bol významnou osobnosťou slovenskej cirkvi, teológom a pedagógom, ktorého život a dielo zanechalo trvalú stopu v slovenskej spoločnosti.
V deň liturgickej spomienky na svätého Augustína, biskupa a učiteľa cirkvi, prinášame ukážku z knihy od Juraja Pigulu Svätý Augustín: Životopis, spiritualita a texty, ktorá vyšla vo vydavateľstve Postoj Media.
Svätý Augustín z Hippa
Raný život a štúdiá
To, čo vieme o Augustínovi pred jeho obrátením, je celkom obyčajné a bežné pre mnohých ľudí. Augustínovi sa však tieto reči zdali málo, a tak na Marcelínovo pozvanie začal písať svoje najslávnejšie dielo Božie mesto.
Obrátenie a kňazstvo
Vo Vyznaniach analyzoval svoj život vo svetle zásahov Božej spásonosnej moci, v Božom meste Augustín takmer doslova odznovu prečíta celé ľudské dejiny vo svetle Svätého písma.
Biskupská služba
Tridsaťpäť rokov Augustínovej biskupskej služby bolo naplnených aktivitami, konfliktmi, spormi, radami, stretnutiami, cestami a mnohými ďalšími vecami, ktoré mu nikdy nedali šancu nudiť sa. To, čo sa dialo počas jeho biskupského života, rovnako môžu mnohí považovať za obyčajné. Kresťania živení životopismi plnými zázrakov a mimoriadnych udalostí riskujú, že budú sklamaní všednosťou Augustínovho života a nebudú si ctiť jeho svätosť.
Augustínova veľkosť a svätosť však spočíva práve vo všednosti života, prežívaného s iným, novým duchom, s víziou, ktorá presahuje pozemský horizont. Dnešnému človeku sa môže zdať, že udalosti jeho života sa akoby odohrávali v jasnom a pokojnom popoludní staroveku, očistenom od všetkých ľudských útrap, ktoré sprevádzajú našu existenciu.
Namiesto toho musíme myslieť na Augustína, ktorý sa živo háda s ľuďmi, zadychčí sa, keď podniká novú cestu hodiny a hodiny na chrbte mulice. Potom spotený a unavený nachádza náhodné ubytovanie. Stretáva malicherných ľudí, má zdravotné problémy a udejú sa mu mnohé ďalšie príhody, ktoré sú bežné pre všetkých ľudí.
Toto všetko však Augustín prežíval oddane a zároveň s odstupom, pretože keď v sebe našiel svetlo, ktoré roky hľadal v knihách filozofov a v manichejských teóriách, jeho život sa stal dokonalým komentárom slov svätého Pavla: „Ale to, čo mi mohlo byť ziskom, pokladal som za stratu kvôli Kristovi. Ba odteraz všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista, môjho Pána. Preňho som sa zriekol všetkého a pokladám všetko za odpadky, aby som získal Krista“ (Flp 3, 7-8).
Opäť parafrázujúc svätého Pavla, už to nie je Augustín, kto žije, ale je to Kristus, kto žije v ňom.
Teologické a filozofické dielo
V roku 397 začal písať svoje najznámejšie dielo Vyznania, ktoré je jedným z najväčších prejavov kultúry a spirituality všetkých čias. Nie je to zoznam hriechov, ako by sa mohlo z názvu zdať, ani autobiografia v pravom zmysle slova. Je to vznešená chvála Boha, ktorý svojím mocným pôsobením premenil život človeka, ktorý hľadal zmysel svojho života a chcel byť šťastný. Toto hľadanie a cesta ku šťastiu inšpiruje čitateľov v priebehu celej histórie.
Z tohto obdobia pochádza aj nádherné dielo O kresťanskej náuke v štyroch knihách. Prvé tri knihy pomáhajú pochopiť Písmo, štvrtá vysvetľuje metódu a ducha jeho výkladu bez upadnutia do omylu.
Asi o dva roky neskôr začal písať ďalšie slávne dielo O Trojici v pätnástich knihách. Vychádzajúc z učenia cirkvi, Augustín v tomto diele prináša nové príspevky k teológii a originálne pohľady, najmä keď trvá na zdôraznení zásahu Trojice do stvorenia a diela spásy, kde sa božstvo zviditeľňuje prostredníctvom Syna.
Augustín hovorí: „Veď aj o ukrižovanom Bohu je správne hovoriť nie pre jeho božskú moc, ale pre slabosť tela“ (O Trojici 1, 13,28). Prvú časť, teda dvanásť kníh, zverejnili nedočkaví bratia tak, že mu ju ukradli zo zásuvky. Potom ešte doplnil ďalšie tri knihy, aby dielo bolo kompletnejšie. Písal ich predovšetkým pre seba ako svoju kontempláciu a meditáciu, preto priznáva, že jeho pätnásť kníh O Trojici ho stálo veľa námahy, ale môže ich pochopiť len málo ľudí (porov. Listy 169, 1).
V stredu 24. augusta 410 Alarichovi barbari vyplienili Rím. Tri dni bolo Večné mesto dejiskom násilia, lúpeží a požiarov. Mnohí utiekli a hľadali útočisko na juhu alebo dokonca v severnej Afrike. Svet bol rozrušený, pretože bol presvedčený, že Rím je z Božieho rozhodnutia neporaziteľný. Keď bolo mesto spustošené, Alarich sa vydal na pochod smerom na juh, aby pokračoval do Afriky. Silná búrka však rozprášila jeho flotilu v Sicílskom mori a to ho od tohto ťaženia odradilo.
Po tomto tragickom okamihu, keď sa Rimania snažili obnoviť Večné mesto, začali kolovať chýry, že pád Ríma bol spôsobený opustením starovekého pohanského náboženstva. Tieto reči boli často predmetom rozhovorov medzi Augustínom a diplomatom, tribúnom Marcelínom, ktorého Honorius poslal do Afriky, aby riešil problémy s donatistami.
Augustín sa zvyčajne vyhýbal priateľstvám s vysokopostavenými ľuďmi, aby nedal podnet na klebety. V tomto prípade urobil výnimku a tento diplomat bol jedným z mála dôležitých ľudí, s ktorými sa Augustín často stretával.
Pokiaľ ide o pád Ríma a vinu kresťanov, Augustín sa na naliehanie Marcelína vyjadril proti pohanom. V jednom príhovore povedal, že obvinenia, ktoré pohania vzniesli proti kresťanom, sú neopodstatnené. Za úpadok civilizácie nemôžu kresťania, pretože Trója bola vypálená nie raz, ale trikrát a kresťania v tom čase neexistovali.
Dedičstvo
Kníh o svätom Augustínovi je veľa a hádam neprejde deň, aby o jeho podnetných teologických a filozofických tézach nevyšlo ďalšie dielo. Juraj Pigula, teológ - augustinián považuje svätého Augustína za dlhoročného učiteľa a priateľa, preto sa o ňom rozhodol napísať knihu, aká tu ešte nebola. Autor sa v nej čo najviac pokúsil priblížiť svätcov život, spiritualitu a texty ľuďom dnešnej doby, ktorí rovnako ako Augustín hľadajú hlboké odpovede na otázky života, a pravdu a lásku.
Životopisná časť knihy má historický, vedecký základ a vychádza z Vyznaní a autobiografických údajov z ďalších spisov svätého Augustína. Táto časť je zaujímavá tým, že je obohatená o divadelné dialógy, ktoré oživujú vnímanie Augustínovho života.
V ďalšej časti knihy autor uvádza dvanásť bodov svätcovej spirituality, pričom podotýka, že by ich mohlo byť dvakrát viac. Zameriava sa však na tie, ktoré sa dotýkajú najväčších hĺbok spirituality a sú to: Boh, Cirkev, Biblia, Kristus, pokora, politika, Eucharistia, priateľstvo, vnútorný život, modlitba, bratská láska a ťažkosti.
Úvod ku knihe napísal kardinál Robert Francis Prevost, ktorý sa 8.