K Tebe, Môj Boh, Dvíham Svoj Hlas: Význam a Modlitba Žalmu 27

V dnešný večer obrátime našu pozornosť ku Knihe žalmov, ktorá patrí medzi knihy Svätého písma Starého zákona. Slovenské slovo »žalm« je odvodené od gréckeho slova psalmós, čo znamená: pieseň so sprievodom strunového nástroja, ako je harfa, citara a pod. Žalmy sú v prvom rade prirodzeným a bezprostredným výrazom izraelskej nábožnosti, založenej na viere v jedného a pravého Boha.

Žalmista v nich hovorí o Bohu vo forme básnických útvarov, ktorými vyjadruje svoju neoblomnú živú vieru v Boha prejavmi chvály, vďaky, prosby, dôvery, vyznania hriechov a pod.

Žalmy sa tešili veľkej obľube v prvotnej Cirkvi, ktorá ich pokladala za prameň a výraz svojej viery a svojej nábožnosti aj preto, lebo samotný Pán Ježiš sa zaiste často modlil žalmy aj vo svojom súkromnom každodennom živote a evanjelisti uvádzajú aj vyjadrenia Pána Ježiša, ktoré sú priamo citáciami žalmov (Ž 22, porov. Mt 27,46; Mk 15,34; Ž 31,6, porov. Lk 23,46). Podľa Kristovho príkladu sa žalmy čoskoro stali modlitbou kresťanov a zaujali privilegované miesto tak v súkromnej, ako vo verejnej modlitbe kresťanského ľudu už v apoštolských časoch.

Dnes sa budeme učiť modliť sa a pridáme sa k modlitbe s pomocou jednej modlitby z Knihy žalmov a to konkrétne žalmu 27.

Žalm 27

1. Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?
2. Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú.
3. Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne. Aj keby proti mne vzbĺkol boj, zotrvám v dôvere.
4. O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám.
5. A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.
6. A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.
7. Čuj, Pane, hlas môjho volania, zľutuj sa nado mnou a vyslyš ma.
8. V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár.
9. Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása.
10. Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.

Charakteristickou črtou žalmu 27 je dôvera Bohu. V našej liturgii hodín sa modlí vždy v stredu prvého týždňa žaltára a je označený názvom Dôvera v nebezpečenstve. Môžeme ho rozdeliť na dve časti. Prvá časť, ktorá je vytvorená veršami 1-6, vydáva svedectvo o radostnej dôvere. Druhá časť, ktorú tvoria verše 7-14, je vyjadrením prosebnej dôvery.

Analýza Žalmu 27

Verš 1: Antifóna Dôvery

Všímame si, že žalm je uvedený krásnou antifónou. Antifóna je modlitbová veta, vhodná na opakované použitie počas modlitby. Úvodná antifóna nášho žalmu nám ponúka tri definície Boha.

• Pán je moje svetlo. Tento obraz nádherne vyjadruje dva zásadné rozmery chápania Božieho jestvovania. Boh je transcendentný, presahujúci, prevyšujúci pozemské ľudské jestvovania, ako svetlo slnka, ktoré nás ožaruje zvonka a vychádza z prameňa, ktorý my ľudia nemôžeme ani kontrolovať ani ovládnuť. Na druhej strane, Boh je zároveň vo všetkom prítomný a je ako svetlo zároveň blízky, prenikajúci. Formulácia „Pán je moje svetlo“ vyjadruje, že Pán ma prevyšuje, ale je mi zároveň jedinečným spôsobom blízky.
• Pán je moja spása. Aj tento výraz predstavuje jednu zo základných formulácií o Bohu v Starom zákone.
• Boh je ochranca môjho života. Aj toto vyjadrenia sa opakovane používa v žalmoch a aj v iných knihách Starého zákona (Ž 18,3; 28,8; 31,3.4.5; 37,39; 43,2; 52,9; Sir 51,2-5). Tretia charakteristika Boha je akoby prispôsobená už nasledujúcim vyjadreniam nášho žalmu, lebo predpokladá obraz prevzatý z vojenského prostredia, ako sa približuje nepriateľské vojsko, ale modliaci sa je akoby vojak, ktorý je pokojný, lebo vie, že jeho postavenie je nedobytné.

Verše 2-3: Boj a Dôvera

Keď sa približujú ku mne zločinci a chcú mi zničiť telo, vtedy moji utláčatelia a nepriatelia strácajú silu a padajú. Aj keby sa proti mne postavili šíky, moje srdce sa nezľakne.

Obraz sa teraz napĺňa farbami boja a vojnovými zvukmi. Do popredia vystupuje bojový rozmer, lebo sa približujú zločinci. Popri vojenskom obraze približujúcich sa nepriateľov nasleduje obraz o ničení tela, kde si môžeme predstaviť divoké zviera, ktoré by chcelo roztrhať modliaceho sa. Modliaci sa je uprostred bojovej búrky, ale vzbudzuje v sebe nadprirodzenú dôveru. Akoby so svätým Pavol volal: Keď je Boh za nás, kto proti nám? (Rim 8,31). Na spôsob refrénu sa môžu zopakovať otázky z úvodu: Koho sa mám báť? Pred kým sa mám strachovať? (v. 1) A modliaci sa aj odpovedá: Moje srdce sa nezľakne. Zotrvám v dôvere. (v. 3)

Verše 4-5: Útočište v Dome Pánovom

O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. A on ma vo svojom stane schová v deň nešťastia, ukryje ma v skrýši svojho príbytku a postaví ma vysoko na skalu.

Nasledujúci verš predstavuje kladný vývoj predchádzajúcej situácie. Odhaľuje, kde sa nachádza skutočné útočište a kde nadobudne vnútornú posilu. Vo verši 4 modliaci sa zhovára so sebou samým, zopakuje sa to potom v druhej časti žalmu vo verši 8. Predstavuje to jednotiaci prvok celej modlitby. Modliaci sa túži ďalej, aby mohol pociťovať Pánovu nehu. Treťou túžbou modliaceho je kontemplácia krásy chrámu.

Vo verši 5 sa vnútorná obrazotvornosť modliaceho sa vracia k spomienkam na putovanie na púšti, keď bol tiež akoby pútnikom so svojím ľudom a vtedy Boží stánok, kde bola uložená archa zmluvy, bol miestom osobitnej Božej blízkosti. Modliaci sa využíva obraz stánku, aby vyjadril, že posvätný priestor pre veriaceho predstavuje záchrannú oázu, v ktorej je ochránený pred pôsobením zla. Následne prechádza k obrazu skaly. V jeho mysli je prítomná tá najvýznamnejšia skala, ktorou je vrch Sion (Ž 40,3; 61,3; Iz 30,29).

Verš 6: Víťazstvo a Vďačnosť

A už teraz dvíham hlavu nad svojich nepriateľov, čo ma obkľučujú. V jeho stánku mu prinesiem obetu chvály, budem spievať a hrať Pánovi.

Tento verš uzatvára prvú časť žalmu. Je naplnený vyjadrením radostnej dôvery Bohu. Žalmista prežíva víťazný vstup do chrámu. So vzpriamenou hlavou postupuje dopredu, kým na pozadí sú nepriatelia, ktorí sú porazení a ustráchaní. Keď vystúpil na chrámový vrch, žalmista sa pripravuje, aby vydal svedectvo o svojom vnútornom postoji dôvery a vďačnosti voči Bohu a navonok to vyjadrí aj bohoslužobnými úkonmi.

Verše 7-14: Prosebná Dôvera

Teraz sa dostávame k druhej časti žalmu. Od radostného prejavu dôvery k Bohu sa prechádza k prosebnému prejavu dôvery. Je to tradičný úvod, antifóna, prosebných modlitieb vo veľkom nebezpečenstve. Žalmista svoj vzťah k Bohu vyjadril obrazom hľadania Boha. Duchovný pohyb hľadania Boha sa teraz pripravuje zvolaním, ktoré je nasmerované k Bohu v očakávaní jeho odpovede. Otvára sa teda duchovná cesta, ktorá sa uskutočňuje ako hľadanie Božej tváre, čiže v účasti na bohoslužbe.

Verše 8-11: Hľadanie Božej Tváre

V srdci mi znejú tvoje slová: "Hľadajte moju tvár!" Pane, ja hľadám tvoju tvár. Neodvracaj svoju tvár odo mňa, neodkláňaj sa v hneve od svojho služobníka. Ty si moja pomoc, neodvrhuj ma, ani ma neopúšťaj, Bože, moja spása. Hoci by ma opustili otec aj mať, Pán sa ma predsa ujme.

Žalmista sa modlí na spôsob rozhovoru so sebou samým a vyjadruje svoje rozhodnutie „hľadať Božiu tvár“. Vo v. 9 však žalmista spomína možnosť, že môže prísť k odvráteniu Božej tváre, čo je obrazom chvíľ, kedy človeka prežíva svoju samotu a cíti sa opustený a vzdialený od Boha. Pri liturgii veriaci prežíva vnútornú skúsenosť s Bohom, ako keby ho mohol vidieť, ako keby mohol vytušiť jeho úsmev. Samozrejme nie je možné v pravom zmysle vidieť Božiu tvár a zostať nažive (porov. Ex 33,20), Boh prevyšuje svojím bytím aj najčistejšieho veriaceho.

Je však možné vytušiť Božiu krásu a obraz „tváre“ je práve náboženským vyjadrením skúsenosti Božej blízkosti. Človek prežíva Božiu blízkosť (Božia imanencia) a zároveň si uvedomuje, ako ho Boh presahuje (Božia transcendencia), lebo Boh Stvoriteľ a človek je stvorením. Modliaci sa je istý, že bez svetla Božej tváre by jeho život nemal zmysel. Vo v. 9 si s úzkosťou predstavuje, aké by to bolo, keby nemal svetlo Božej tváre. Je zaujímavé si všimnúť, že formulácia „skryť tvár“ je synonymom Božieho hnevu.

Vrchol sa dosahuje v žiarivom a nezabudnuteľnom verši 10, v ktorom žalmista pochopí, že Božia nekonečná láska prekonáva všetky typy lásky, aj lásku otcovskú a materskú. V tejto súvislosti môžeme pripomenúť slová proroka Izaiáša: „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“ (Iz 49,15), alebo text zo Sirachovca: „Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec a nahradzuj manžela ich matke!

Z bohatstva modlitbových formulácií žalmu 27 si môžeme vybrať jednu, do ktorej sa pokúsime vhĺbiť ešte viac. Je ňou formulácia: „Pane, ja hľadám Tvoju tvár.“ Keď Svätý Otec pápež svätý Ján Pavol II. uvažoval nad týmto vyjadrením napísal aj tieto slová:„Cieľom duchovného hľadania modliaceho sa človeka je teda Božia tvár. V závere zaznieva neochvejná istota môcť vidieť ,dobrodenia Pánove’ (verš 13). V jazyku žalmov ,hľadať Božiu tvár’ je často synonymom vstupovania do chrámu na oslavu a zakusovanie spoločenstva Boha Sionu.

Ale tento výraz obsahuje aj mystickú požiadavku dôvernosti s Bohom cez modlitbu. V liturgii a v osobnej modlitbe teda dostávame milosť vytušiť onú tvár, ktorú počas našej pozemskej existencie nikdy nemôžeme vidieť priamo (porov. Ex 33, 20). No Kristus nám zjavil prístupnou formou Božiu tvár a sľúbil, že pri konečnom stretnutí vo večnosti - ako to spomína sv. Ján - ,ho budeme vidieť takého, aký je’ (1 Jn 3, 2). A sv. Pavol dodáva: ,z tváre do tváre’ (1 Kor 13, 12). Veľký kresťanský spisovateľ 3. storočia, Origenes, komentujúc tento žalm, poznamenáva: ,Ak človek bude hľadať Pánovu tvár, uvidí odhalenú slávu Pána a tak sa stane rovný anjelom -, vždy bude vidieť tvár Otca, ktorý je na nebesiach.’ A sv. Augustín vo svojom komentári k žalmom takto pokračuje v modlitbe žalmistu: ,Nehľadal som nijakú odmenu od teba, ktorá by bola mimo teba, iba tvoju tvár. Tvoju tvár, Pane, hľadám. Vytrvalo budem pokračovať v tomto hľadaní.

Teraz počúvajme slová sv. „A teraz, človiečik, ujdi trochu od svojich záujmov a schovaj sa na chvíľu pred svojimi rozbúrenými myšlienkami! Odhoď ťaživé starosti a uvoľni svoje úmorné napätie. Venuj sa chvíľku Bohu a trošku si v ňom odpočiň. Vojdi do izby svojho srdca, vylúč odtiaľ všetko okrem Boha a toho, čo ti ho pomáha hľadať; zatvor dvere a hľadaj ho. Môj Pane, ako dlho ešte? Dokedy budeš, Pane, na nás zabúdať? Dokedy budeš pred nami skrývať svoju tvár? (porov. Ž 13,2) Kedy na nás zhliadneš a vyslyšíš nás? Kedy dáš svetlo našim očiam a ukážeš nám svoju tvár? Zhliadni, Pane, vyslyš, osvieť nás, ukáž nám seba samého. Vráť sa k nám, aby nám bolo dobre; lebo zle nám je bez teba. Maj súcit s našou námahou a úsilím dostať sa k tebe. Veď bez teba nič nezmôžeme (porov. Nauč ma hľadať ťa a ukáž sa hľadajúcemu, lebo ťa ani hľadať neviem, ak ma to ty nenaučíš, ani nájsť nemôžem, ak sa mi sám neukážeš.

Tabuľka: Kľúčové Motívy Žalmu 27

Žalm 27 nám teda ukazuje, ako sa modliť s dôverou a ako hľadať Božiu prítomnosť v každej situácii, či už radostnej alebo ťažkej. Nech nám táto modlitba pomáha prehĺbiť náš vzťah s Bohom a nájsť v Ňom útočisko a spásu.

tags: #k #tebe #moj #boh #dviham #svoj