K Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorá patrí medzi protestantské cirkvi vyznávajúce kalvinizmus, sa podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 hlásilo 85 271 občanov (1,56 %), prevažne príslušníkov maďarskej menšiny na juhu Slovenska.
Etnické rozloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2011. Zdroj: Wikimedia Commons
Začiatky a šírenie kalvinizmu
Vznik Reformovanej kresťanskej cirkvi na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda - cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému učeniu Jána Kalvína. Na šírenie reformácie na Slovensku už od roku 1521 pripravovalo pôdu husitské reformačné hnutie v Čechách v 15.storočí. Rozhodujúcim spôsobom sa však reformácia na Slovensku začína ako bezprostredný dôsledok luterskej reformácie v Nemecku. Avšak už roku 1529 sa tu uplatňuje ako v celom Uhorsku švajčiarsky reformačný smer Zwingliho. Významnú úlohu však v tomto prúdení zohral druhý švajčiarsky reformačný smer Kalvín, Beza, Bullinger, ktorý sa presadzoval zvlášť od roku 1550.
Na Východnom Slovensku vznikajú v roku 1564 štyri reformované senioráty: Abovský, Boršodský, Užský (v ktorom boli bánovskí veriaci) a Zemplínsky. V týchto seniorátoch žili spoločne Slováci a Maďari. V druhej polovici 16.storočia sa Kalvínova reformácia rozšírila aj v Gemeri, kde reformované cirkevné zbory v roku 1592 vytvorili Boršodsko-gemerskomalohontský seniorát.
Protireformácia a jej dopad na kalvínsku cirkev
Víťazný pochod reformácie všetkými európskymi štátmi sa usiloval európsky katolicizmus zastaviť už v šesťdesiatych rokoch 16.storočia. Na potlačenie reformácie dal podnet Tridentský koncil rímskej cirkvi v r.1545-1563. Protireformácia (alebo rekatolizácia v širšom zmysle) bola cieľavedomá snaha katolíckej cirkvi o zastavenie šírenia reformácie v 16.-18. storočí. Jej hlavnou úlohou bolo pripútať protestantské krajiny ku katolíckej cirkvi. V tom jej pomáhali najmä rozpory medzi jednotlivými prúdmi reformácie. Protireformáciu organizovala pápežská kúria a cirkevná hierarchia v spolupráci s katolíckymi panovníkmi.
Slovensko patrilo medzi územia, kde sa veľmi dobre rozšírila reformácia a postupne si získala veľa prívržencov, takže na konci 16. stor. sa k nej hlásila väčšina obyvateľstva. Keď sa od čias Petra Pazmána u nás rozvinula protireformácia a rekatolizácia, náboženský obraz Slovenska sa zmenil a katolícki obyvatelia nadobudli postupne početnú prevahu. V Uhorsku je začiatok protireformácie spojený s menom ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, ktorý v polovici 16. storočia zavolal do Uhorska jezuitov. Významným protireformátorom bol aj arcibiskup Peter Pazmán. Prorireformácii sa venovali aj štátne a kráľovské orgány. Protireformátormi boli samotní Habsburgovci. Odpor proti protireformácií bol jedným z hlavných motívov protihabsburských stavovských povstaní na Slovensku.
V roku 1604 Štefan Bocskay vytasil meč za náboženské práva a podarilo sa mu zvíťaziť nad nepriateľmi protestantizmu (takzvaný Viedenský mier). Dňa 23. júna 1606 uzavrel s nepriateľmi protestantizmu takzvaný viedenský mier, ktorý zaručoval obidvom protestantským vierovyznaniam náboženskú slobodu.
Šopronský snem a jeho dôsledky: V roku 1681 sa v Šoproni konal snem, ktorým sa skončili akékoľvek snahy panovníka Leopolda I. o absolutistickú vládu v Uhorsku a o úplné potlačenie protestantov. Snem obnovil zásadu, na ktorej stavy oddávna trvali, že v Uhorskom kráľovstve vládne náboženská sloboda. Podmienky, za ktorých mohli po roku 1681 u nás existovať a vyvíjať svoju činnosť evanjelická a v maďarských etnických oblastiach aj reformovaná (kalvínska) cirkev, boli ťaživé a ponižujúce.
Katolícka cirkev sa šance, ktorú jej poskytli uznesenia Šopronského snemu, pevne chytila. Sústredila sa pritom predovšetkým na mestá, kde výrazne prevládalo protestantské obyvateľstvo, no svoju iniciatívu v tomto smere nesmierne prehnala. V Košiciach bol evanjelický aj kalvínsky kostol. Kým v čase Šopronského snemu vo všetkých mestách prevažovali protestanti, v čase vydania Tolerančného patentu (1781) bol už pomer takmer všade obrátený. Protestanti predstavovali väčšinu už len v Banskej Bystrici, Brezne, Krupine, Kežmarku, Ľubietovej, Modre a vo Zvolene.
Protireformácia a rekatolizácia sa v Uhorsku skončila až vydaním Tolerančného patentu v roku 1781. Tolerančný patent bol jedným z najvýznamnejších štátnických činov Jozefa II.
Významné osobnosti a udalosti
Medzi významné osobnosti, ktoré prispeli k rozvoju kalvínskej cirkvi na Slovensku, patrí aj Anna Oroszy, ktorá v roku 1610 založila zbor v Bánovciach. Zásluhou Anny Oroszy bol v obci Bánovciach v roku 1610 vystavený kamenný kostol. Tiež ho zaopatrila aj so všetkými potrebnými sviatostnými nádobami. Mimo iných vecí i jeden kalich pre užívanie sv. Večeri Pánovej. Tento kalich bol darovaný cirkevnému zboru v roku 1612 a používa sa ešte i dnes pri sv. Večeri Pánovej.
Z tejto doby je pre nás povzbudzujúca tá skutočnosť, že Bánovce navštívil na svojej ceste do Sárospataku učiteľ národov Ján Amos Komenský. Významným prínosom bol najmä príchod Juraja Jesenského do Bánoviec v roku 1741, ktorý za svojho 13-ročného účinkovania v Bánovciach nielen uchránil cirkev v Bánovciach, ale dal do rúk ľudu i duchovných nášho kraja slovenské knihy, ktoré skoro dvesto rokov boli jediným duchovným pokrmom slovenských reformovaných veriacich.
Kalvínske kostoly a ich charakteristiky
Kalvínske kostoly majú strohý interiér, nie sú v nich sochy ani obrazy. S freskami sa možno stretnúť v kostoloch v Šamoríne (11. storočie), Čečejovciach a v Plešivci (13. storočie). Maľovaný strop majú kostoly v Silickej Brezovej (13. Kalvínsky kostol v Leviciach (v mestskej časti Kalinčiakovo) z 12.
Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá ma evokovať terakotu. Prvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663. Po zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol. Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811. V roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895. Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov. Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohútvyrobený ešte v 16. storočí. Veža kalvínskeho kostola s výškou 35,6 m je dominantou východnej centrálnej časti mesta.
Siluetu Bratislavy pred vyše storočím obohatila mohutná veža Kalvínskeho kostola, novej dominanty niekdajšieho námestia milosrdných, rozvíjajúceho sa pred severným úsekom mestského opevnenia. Neorománska fasáda skrytá dnes za hradbou zelene patrí objektu radeného medzi popredné ukážky modernej sakrálnej architektúry na Slovensku.
Kostolík postavili z lomového kameňa niekedy v priebehu 1. polovice 13. storočia ako neveľkú stavbu s pozdĺžnou loďou a polkruhovo zakončenou apsidou pretiahnutého tvaru. V priebehu reformácie prevzali kostolík kalvíni. V prvej polovici 17. storočia slúžil ako filiálny chrám farnosti v Novosade, v 18. Podoba stavby sa zmenila prístavbou mohutnej nízkej veže k západnému priečeliu. Ďalšie úpravy sa realizovali aj v 19. Status národnej kultúrnej pamiatky získal objekt v roku 1963. Z románskej stavby sa zachovalo len obvodové murivo lode a apsida zaklenutá konchou. Kostolík patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi, pod miestny matkocirkevný zbor. Je v pomerne dobrom stave.
Kalvínsky kostolík v Kožuchove. Zdroj: Hrady.sk
Organizačná štruktúra a súčasnosť
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a zániku Uhorska v roku 1918 sa časť členov tejto cirkvi, ktorí sa označujú aj ako kalvíni, ocitla na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v rámci novo konštituovanej Československej republiky. Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku dnes organizačne predstavuje jeden dištrikt s deviatimi seniorátmi, pričom v siedmich z nich je úradným jazykom maďarčina, kým v dvoch slovenčina. Kňazov tejto cirkvi vychováva Reformovaná teologická fakulta Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne.
Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku sa v júni 2011 pripojila k jednotnej Maďarskej reformovanej cirkvi, ktorá má za cieľ spájať reformovaných kresťanov Karpatskej kotliny. Celkový počet kostolov Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku je 311. Nachádzajú sa prevažne v južnej časti Slovenska.
Práve v tomto roku si pripomíname 100. výročie zákonodarnej synody v Leviciach (17. - 25. Obsiahla publikácia Sto rokov: Dejiny Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku od osamostatnenia po súčasnosť, ktorú tento rok vydalo Ústredie kultúry a osvety Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku so sídlom v Rimavskej Sobote, mapuje aj pohnuté dejiny cirkvi. Jej situácia sa zásadne zmenila po Nežnej revolúcii v roku 1989, keď nastala náboženská sloboda.
Reformovaní kresťania patria do historickej cirkvi, ktorá je už tu niekoľko storočí. Vzišla z reformácie, z návratu k Písmu svätému a obnovy života podľa jeho znenia. Reformované kresťanské sviatky kopírujú pozemský život Pána Ježiša Krista. Sviatky nám pripomínajú Božie udalosti v tomto svete. Cirkevný rok trvá od adventu po advent. Pán prišiel a znovu slávne príde. Haidelberský katechizmus nás učí, že náš najväčší sviatok je nedeľa, Spasiteľ v nedeľu vstal z mŕtvych. Máme polrok sviatočný, ktorý trvá od prvej adventnej nedele do prvej nedele po Svätodušných sviatkoch, ktorá sa nazýva Trojičná nedeľa. V tomto období sú všetky naše veľké cirkevné sviatky. Druhý polrok cirkevného roka je bez týchto sviatkov. Občiansky sviatok pre nás je Pamätný deň refomácie, ktorý slávime každoročne 31. októbra. Počas sviatočných dní sa musíme zastaviť, zamyslieť sa, stíšiť sa pred Bohom. Sviatky formujú náš život viery a sú oddychom pri nohách Pánových.