Kapucínska ženská rehoľa a jej história

Klarisky kapucínky sa v dejinách objavujú v polovici 16. storočia. Je to čas kapucínskej reformy. Mnohé ženy inšpirované príkladom prvých bratov kapucínov zatúžili po podobnom radikálnom spôsobe života.

Svätá Klára z Assisi, vlastným menom Chiara Offreduccio, fascinovaná spôsobom života svojho rodáka Františka, opúšťa na Kvetnú nedeľu roku 1212 svoju rodinu a ostrihajúc si vlasy, zasväcuje sa Bohu v chudobe a pokore. Po čase ju nasledujú dievčatá z Assisi, medzi nimi aj jej vlastná sestra a pod vedením svätého Františka zakladajú prvý kláštor ženskej františkánskej vetvy nazvanej Chudobné panie, neskôr Klarisky.

V roku 1535 bol oficiálne založený kláštor v Neapole, pod vedením Marie Laurencie Longo. Založenie tohoto kláštora bolo ovocím túžby a mnohoročnej snahy tejto španielskej šľachtičnej, ktorá skoro celý svoj život v Neapole zasvätila ako františkánska terciárka charite a dobročinnosti.

Rehoľa sv. Cyrila a Metoda zohráva významnú úlohu v histórii a kultúre Slovenska. Ich poslanie sa prejavuje v rôznych oblastiach, od starostlivosti o sociálne slabších až po duchovné zjednocovanie slovanských kresťanov.

Sme rehoľné spoločenstvo, založené v roku 1928 s. Máriou Ruženou Nesvadbovou (1878-1963). Svoje korene máme na Velehrade na Morave.

Zakladateľka Kongregácie s. So svojimi sestrami sa starala o mentálne postihnuté deti, ktoré žili na okraji ľudskej spoločnosti, tak vyšla v ústrety potrebám vtedajšej doby. Cestu k uzdraveniu a posväcovaniu rodín a tým i národa videla vo výchove mládeže. S. Mária odpovedá i na veľkú bolesť cirkvi - rozdelenie.

V roku 1933 prichádzajú sestry na Slovensko. Prvý rehoľný dom zriaďujú v Považskom Podhradí. V roku 1938 prichádzajú do Turzovky a Žiliny - „Paľovej búdy“. Starajú sa o siroty, starých ľudí, mentálne postihnuté deti. V dôsledku politickej situácie a iných okolností, sestry v roku 1957 zo Slovenska odchádzajú. Po zmene politickej situácie v roku 1989, sestry opäť obnovujú svoju činnosť na Slovensku. Pôsobia v Bratislave, Humennom a v roku 1990 obnovujú rehoľný dom v Turzovke.

V duchu apoštolskej činnosti sv. Cyrila a Metoda sa svojimi modlitbami, obetami a apoštolátom zapájame do zjednocovacích snáh Cirkvi o duchovné zblíženie a zjednotenie najmä slovanských kresťanov. Takto chceme pokračovať v Kristovej prosbe k Otcovi pred umučením „Aby všetci boli jedno“ (Jn17,21). Misia solúnskych bratov medzi Slovanmi stála na základoch eucharistie, lásky k Písmu Svätému, otvorenosti k Duchu Svätému a úcty k Panne Márii. Naše poslanie plníme v duchu apoštolskej činnosti sv. Cyrila a Metoda.

Starostlivosť o zdravotne postihnutých spoluobčanov umiestnených v našom centre sociálnych služieb sa začala písať 23.7.1944 v Žiline na Bôriku, tzv. 1. Útulňa sv. Jozefa. Jednalo sa o drevenú budovu. 23.VII.1944 boli do Útulne v Turzovke premiestnení prví chovanci štátneho sirotinca v Beckove, z ktorých 19 previezli do filiálneho domu kongregácie sestier Cyrilo - Metodejských v Žiline. Filiálny dom sa nachádzal na Bôriku č.d. 965.

Poslanie ústavu podľa správy o činnosti sociálneho domu Útulňa sv. Jozefa v Turzovke - Archív Žilina. Jednalo sa o zrekontruovanú budovu bývalej chaty, neskôr domov dôchodcov, ktorý bol presahovaný na ul. Republiky do iliny. V roku 1992 bola zrealizovaná prístavba budovy ústavu, čím vznikli nové priestory na ubytovanie obyvateliek.

9. augusta 1957 prilo do ústavu pracova desa sestier rádu Dcér sv. Frantika z Assisi. Presťahovaný v roku 1980 do obce Turie, Turianskej doliny, č.d..

(Poslanie domova - starostlivosť o zdravotne znevýhodnené ženy v súlade so zákonom č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v platnom znení do roku 2008, od 1.1.2009 podža zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych slubách a o zmene a doplnení zákona č .455/1991 Zb.) Zariadenie po 1.1.2013Riaditeľ: Ing.Svätí Cyril a Metod, patróni Európy.Poslanie domova - starostlivosť o zdravotne znevýhodnené ženy v súlade so zákonom č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v platnom znení do roku 2008, od 1.1.2009 podža zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych slubách a o zmene a doplnení zákona č .455/1991 Zb.

Chcem sa s Vami podeliť o príbeh, ktorý som prežila počas doby, keď sme boli v päťdesiatych rokov minulého storočia v tzv. „sústreďovacích kláštoroch“. Najprv to bolo v Bílé Vodě. Po jednom roku nás mladšie, ktoré sme boli vo veku do tridsať rokov, previezli do Krásné Lípy. Keďže to bola pre nás veľmi čistá práca, po pol roku nás presunuli do Bernartíc u Trutnova. Ubytovali nás v budove, na ktorej bol nápis „ Proletáři všech zemí, spojte se !“ Bolo nás tam tridsať sestier : Milosrdné sestry sv. kríža, školské sestry a my, cyrilometodejky. Žili sme tam ako jedna rodina, aj keď sme boli z rôznych kongregácií s rôznymi charizmami.

Ocitli sme sa v pracovnom prostredí, úplne odlišnom od toho, na aké sme boli zvyknuté. Snažili sme sa, ako sme najlepšie vedeli, vniknúť do novej práce a prostredia vo fabrike. Ľudia, ktorí tam pracovali, sa nikdy predtým nestretli s rehoľnými sestrami a domnievali sa, že my nevieme pracovať, lebo sa iba modlíme. Bolo to územie, odkiaľ po druhej svetovej vojne vyviezli väčšinu nemeckých občanov a prichádzali tam ľudia z vnútrozemia. Po práci sme si najskôr splnili svoje rehoľné povinnosti - modlitby, bežné domáce práce a vedeli sme sa i spoločne zabávať.

Dňa 16.1.1951 som bola stredom pozornosti ja, keďže som slávila dvadsiate narodeniny. Sestra Jiřina, z Kongregácie milosrdných sestier sv. kríža, povedala, že ona 16.1.1931 práve odchádzala z rodiny do kláštora. Veľmi intenzívne sa modlila, aby dievča ktoré sa v ten deň niekde narodí, siPán povolal do svojej služby. Aké bolo naše prekvapenie, že Pán jej prosbu vyslyšal. Uvedomili sme si, že to dievča som bola ja a Pán mi dal milosťpovolania a vstúpila som do Kongregácie sestier sv. Môžete si predstaviť ako sme sa všetky tešili a ďakovali Pánovi.

Po čase sme sa dostali naspäť do svojich kláštorov a naše cesty sa rozišli. V modlitbe sme boli spojené a ja až dodnes vďačne spomínam na sestru Jiřinu.

Chcem sa s vami podeliť o zážitok, ktorý ma hlboko zasiahol. Odohral sa pred niekoľkými rokmi. Súčasťou mojich nedeľných dopoludní boli aj návštevy starých a chorých ľudí vo farnosti, ktorým som prinášala Eucharistiu, pretože kvôli svojmu zdravotnému stavu nemohli prichádzať do kostola na sv. Pravidelne som navštevovala jednu babičku. Čím dlhšie sme sa poznali, tým sme si boli bližšie. Vždy sme si mali o čom spolu porozprávať a tiež sme sa spolu modlievali aspoň jeden desiatok sv. ruženca. Vždy ma čakala. Na stole mala prestretý biely obrus, zapálené sviečky a nikdy nechýbala aspoň malá kytička kvetov.

Práve som bola odcestovaná, keď mi jedného dňa telefonicky oznámil náš pán farár, že babičke sa zhoršil zdravotný stav, prijala pomazanie chorých a cíti, že jej čas života na tejto zemi sa blíži ku koncu. Ale má ešte jedno prianie - stretnúť sa so mnou. Nevedela som, či sa jej túžba splní, keďže som sa mala vrátiť domov o niekoľko dní. Tieto dni sa mi zdali veľmi dlhé, podchvíľou moje myšlienky zabiehali k umierajúcej babičke. Aj som prosila Pána, ak je to jeho vôľa, aby som ju ešte raz mohla navštíviť. Po mojom návrate domov som sa s ňou stretla. Tento raz ma ale nečakala pri dverách ona, ale jej príbuzní. Po tichu mi povedali, že jej stav je už veľmi vážny. Vstúpila som do jej izbičky. Babička ležala v posteli, bola veľmi slabá. Keď ma zbadala, oči sa jej rozžiarili, usmiala sa. Posledný raz som jej podala Eucharistiu. Spolu s jej príbuznými sme sa modlili modlitby za umierajúcich. Držala som ju za ruku. Na tvári sa jej zračila radosť. Stále som ju držala za ruku. A do mňa akoby vstúpilo niečo nadprirodzene nádherné. Ďakujem Bohu, že ma použil ako svoj nástroj.

Adresár reholí a inštitúcií:

• Generalát Kongregácie Dcér sv. Syslia č.
• Generalát Kongregácie Milosrdných sestier sv.
• Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv.
• Kongregácia školských sestier sv. J. M.
• Kongregácia Dcér sv.
• Kongregácia Milosrdných sestier sv. P. Jakubovo nám.
• Rímska únia Rádu sv.
• Rád sestier sv.
• Kanonisky sv.
• Viceprovincia sv.
• Kongregácia Notre Dame, Kanonistky sv. Sv. (napr. Nábr. Jána Pavla II.
• Kongregácia Sestier Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, III. rádu sv.
• Sestry Apoštolátu sv. Rázusova 815/44.
• Jána Pavla II.
• Jána Pavla II.
• Rád sv.
• Inštitút sestier františkánskych terciárok dcéry sv.
• Rád sestier sv.

Klášter Pražského Jezulátka, Praha Karmelitská 385/9, 11800 PrahaProgram bohoslužieb, akcií. Aktuality o obnove kláštora, zasielanie prosieb o modlitbu. Kanonisky sv. Augustína rehole Notre Dame, Bratislava Palackého 1, 81102 BratislavaKontubernium rehoľných sestier spojené v modlitbe. Rímska únia Rádu sv. Kongregácia školských sestier sv. Františka, Žilina J.M. Kongregácia Dcér sv. Generalát Kongregácie Dcér sv. Kongregácia Milosrdných sestier sv.Kontakty na predstavených reholí(ku dňu 6. 7.) Predseda: P. Václav Hypius, CSsR. Sekretár: P. Predstavený: P. HOSPITÁLSKA REHOĽA SV. Jána z Boha, Bratislava, SNP č. 56. Nám. SNP 11, P.O.BOX 79, 814 99 Bratislava 1Prior: P. Predstavený: Br. Špitálska ul. č. 4, 811 08 BratislavaNám. SNP 10, P. O. Box 35, 814 99 Bratislava 1 Generálny predstavený: P. Michal M. Predstavený: P. Viceprovinciál: P. Viceprovinciál: P. Predstavený: P. MISIJNÁ SPOLOČNOSŤ SV. VINCENTA DE PAUL, Bratislava, Tomášikova ul. č. 8. Sv. Vincenta 5, 821 03 BratislavaProvinciálny predstavený: P. Predstavený: P. Predstavený: P. Provinciálny predstavený: P. Župné nám. 10, P. O. Box 142, 814 99 Bratislava Provinciálny predstavený: P. Nám. sv. Františka 11, 841 04 Bratislava Kustód: P. Opát: P. Nám. sv. Gorazda 12, 911 01 TrenčínPredstavený: P. Protoihumen: P. Prior: P. Mariánske nám. 41, 010 01 ŽilinaPredstavený: P. Provinciálny predstavený: P. Provinciálny predstavený: P. Prior: P. Provinciálny predstavený: P. Predstavený: P. Panská 11, P. O. Box 154, 814 99 BratislavaProvinciálny predstavený: P. Delegatúra sv. Františka Assiského, Bratislava, Kapucínska ul. č. 9. Delegát provinciála: P. ul. SNP č. 11, 974 01 Banská BystricaPredstavený: P.

V Bratislave si redemptoristi pripomínajú 82 rokov od posviacky kostola sv. Cyrila a Metoda. Počiatky vzniku kostola sú spojené so začiatkom 20. storočia. Rehoľa redemptoristov, ktorá je známa svojou misijnou činnosťou, viedla v roku 1933 Misie pre Čechov v Bratislave (Dóm sv. Martina, Blumentál, kostol kapucínov). O rok neskôr pripravili aj obnovu misií (Blumentál, kostol Milosrdných bratov). Práve tieto dali podnet na založenie domu redemptoristov a postavenie kaplnky. Na sviatok sv. Cyrila a Metoda, 5. júla 1936 bola kaplnka posvätená. Bol to jediný cyrilo-metodský sakrálny objekt v Bratislave.

Rátalo sa však s tým, že perspektívne bude neskôr vybudovaný väčší kostol, primeraný významu týchto svätcov pre vieru nášho národa. Do vojny sa to však nepodarilo a potom ešte menej v čase totalitného režimu. Kaplnka bola neskôr premenovaná na kostol sv. Cyrila a Metoda. V kostole redemptoristov sú cez týždeň dve sväté omše. Ráno o 6:00 a večer o 18:00. V nedele a prikázané sviatky v deň pracovného voľna bývajú ráno spievané ranné chvály o 8:00, po ktorých je svätá omša o 8:30. Po nej nasleduje omša o 10:30 a večer o 18:00. Okrem svätých omší bývajú v utorky o 19:00 chvály so spoločenstvom Calvary, v stredu o 17:45 Novéna k Matke ustavičnej pomoci, vo štvrtok po večernej svätej omši adorácia a v piatky a nedeľe v pôstnom období býva pred večernými omšami krížová cesta. Pred svätými omšami a počas nich je možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia podľa potreby.

Spevácky zbor pri kostole sv. Cyrila a Metoda „Céčko“, nepretržite funguje už pri kostole už 44 rokov. Spievali v ňom už stovky ľudí, ktorí si aj vďaka spevu a skvelej partii ľudí posilnili svoju vieru, životnú orientáciu a stali sa priateľmi na celý život. Kostol spravuje Kongregácia najsvätejšieho Vykupiteľa (pátri redemptoristi). Ide o stavbu, ktorá vyrástla na mieste bývalej kaplnky. Tá bola súčasťou domu redemptoristov.

Socha sv. Cyrila a Metoda v Domaslaviciach.

tags: #kapucinska #zenska #rehola